Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-13-2011.pdf
PDF · 76.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/13/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci navrhovateľky: G. C., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom N. 8, N., prechodne bytom S. 1, N., zastúpená spoločnosťou Rapiová & Partners s.r.o., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, proti odporcovi v 1 rade: T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom N. 6, N., zastúpený JUDr. Andrej Danko, advokát, so sídlom Mlynské nivy 73/a, Bratislava, proti odporcovi v 2 rade: Y. B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky N. 6, N., prechodne bytom S. 1, N., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ul. Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, o návrhu matky dieťaťa o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu Y. B. T., nar. XX.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom. takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že T. T., nar. XX.X.XXXX nie je otcom maloletého Y. B. T., nar. XX.X.XXXX z matky G. C. rod. A., nar. X.X.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2011 sa navrhovateľka domáhala určenia, že T. T., nar. XX.X.XXXX nie je otcom maloletého Y. B. T., nar. XX.X.XXXX, ktorého je navrhovateľka matkou. Návrh na začatie konania odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa 18.7.2009, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. č. 15C 88/2011 rozvedené. Uviedla, že odporca v 1. rade nie je otcom maloletého Y., nakoľko jeho otcovstvo vylučujú závažné skutočnosti, najmä tá, že s odporcom od roku 2009 intímne nežije, pričom skutočnosť, že otcom dieťaťa je iný muž mu je známa. Navrhovateľka nadviazala priateľstvo a neskôr aj intímnu známosť s iným mužom ešte počas trvania jej manželstva s odporcom, čo nepopiera ani matka ani jej priateľ, toho času manžel Y. B. C..
Dňa 17.9.2011 sa narodil Y., ktorý nie je odporcov biologický syn, ale keďže sa maloletý Y. narodil počas trvania manželstva navrhovateľky a odporcu v 1. rade, bol odporca považovaný za jeho biologického otca. Preto v zákonom stanovenej lehote podala na súd návrh na zapretie otcovstva.
Odporca v 1. rade prevzal návrh na začatie konania, ako aj výzvu, aby sa k nemu vyjadril konania dňa 30.12.2011, ale k návrhu sa nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 9.1.2012 do zápisnice pred súdom uviedol, že s navrhovateľkou v rozhodnom období nežil a je si absolútne istý, že nie je biologickým otcom maloletého Y.. Uvedené podporil skutočnosťou, že v čase rozhodnom, to jest keď došlo k počatiu dieťaťa, čo je február 2011, nakoľko dieťa sa narodili predčasne v 7. mesiaci bol v Egypte a v Alžírsku. V súčasnosti žije s inou ženou, s ktorou má dieťa vo veku 1,5 roka. .
Kolízny opatrovník maloletému Y. bol ustanovený uznesením, č.k. 3P 13/2011 - 27 zo dňa 23.11.2011. Na pojednávaní konanom 17.2.2012, vyslovil súhlas s určením, že odporca v 1. rade nie je biologickým otcom odporcu v 2. rade, teda maloletého, nakoľko bola táto skutočnosť v konaní preukázaná analýzou DNA dieťaťa a označeného otca Y. B. C. z výsledku, ktorej jednoznačne svedčí otcovstvo jemu a preto je vylúčené otcovstvo odporcu v 1. rade.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v 1 rade, kolízneho opatrovníka maloletého, rodným listom maloletého, listinným dôkazom založeným do súdneho spisu navrhovateľkou a to analýzou DNA a jej úradným prekladom, ako aj oboznámením sa s celým obsahom súdneho spisu, na základe ktorých zistil, že otcovstvo odporcu v 1. rade je vylúčené, nakoľko z analýzy polymorfizmov DNA, STR pomocou metódy PCR osôb Y. B. C. (predpokladaného otca), maloletého Y. B. T. a matky G. C. vyplýva, že s pravdepodobnosťou 99,98429% je otcom maloletého Y. B. C..
Podľa ust. § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa ust. § 88 ods. 2, prvá veta. Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.
Súd na záver dáva do pozornosti, že dieťa má právo poznať svojich biologických rodičov (čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv dieťaťa ) a otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Určenie otcovstva sa teda opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné:
domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky,
domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že
je otcom dieťaťa,
domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej
pre narodenie dieťaťa. Návrh na určenie otcovstva po právoplatnosti tohto rozsudku možno
podať kedykoľvek bez obmedzenia lehotou. Zo zákona je s konaním o určenie otcovstva
spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa, ak sa určuje otcovstvo k maloletému
dieťaťu.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je nepochybné, že otec dieťaťa, ktorému svedčí 1. domnienka nie je biologickým otcom dieťaťa, nakoľko v konaní bol preukázaný opak, keďže bolo vedecky preukázané otcovstvo iného muža, súd preto rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine a určil, že odporca nie je otcom maloletého Christophera.
Podľa ust. § 157 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa ust. § 150 O.s.p., nakoľko sa nedá určiť pomer úspechu a odporca nedal príčinu na začatie sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v 3 vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup sudu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu d'alšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Vzhľadom na skutočnosť, že účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie, odvolanie účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.