Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_5Er-269-2009.pdf
PDF · 82.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/269/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: AGROMEPA, s.r.o., so sídlom Slovenská Ľupča 989, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 31 634 524, zast. Mgr. Petrom Fischerom, advokátom, so sídlom AK Partizánska cesta 77, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: FAROS Banská Bystrica s.r.o. "v likvidácii", so sídlom Stavebná 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 044 199 (pôvodné obchodné meno FAROS Banská Bystrica s.r.o.), na vymoženie pohľadávky vo výške 291,21 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, ako zástupcom súdneho exekútora JUDr. Júlii Kubjatkovej, pod spis. zn. EX 1074/09, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 114,24 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 291,21 Eur s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cb 115/2009-44 zo dňa 19. 08. 2009.
Poverením č. 5601 053343* zo dňa 30. 12. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Júliu Kubjatkovú, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 1074/09. V súčasnosti exekúciu vedie súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, ako zástupca súdneho exekútora JUDr. Júlii Kubjatkovej, ktorý ju vedie pod rovnakou spis. zn. 1074/09.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 19. 01. 2011, súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného, učinený prostredníctvom právneho zástupcu, na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) a h) Exekučného poriadku, ktorý oprávnený podal z toho dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor k podaniu pripojil aj správu o stave konania.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb
povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Povinnej spoločnosti sa na adresu jej sídla nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, zásielka sa súdnemu exekútorovi vrátila s označením "adresát neznámy". Boli vydané príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu v banke do dvanástich bánk (SLSP, VÚB, ČSOB, UniCredit, Tatra banka, Poštová banka, Ľudová banka, OTP Banka Slovensko, Dexia banka, Slovenská záručná a rozvojová banka, Komerční banka, Privat banka), na ich základe však neboli získané žiadne finančné prostriedky. Súdny exekútor sa pokúsil doručiť predvolanie aj konateľovi povinnej spoločnosti I.. Q. P., P. XXXX/XX, 974 05 Banská Bystrica, zásielka sa však vrátila s označením "adresát neznámy". Súdny exekútor vykonal tiež šetrenie majetku v mieste sídla povinného, pričom zistil, že povinná spoločnosť už podnikateľskú činnosť nevykonáva a na danej adrese nesídli už od roku 2007. V objekte už povinná spoločnosť nemá žiadne priestory, má dlhy voči svojim bývalým zamestnancom aj ďalším subjektom a hľadá ju viacero exekútorov. Následne sa súdny exekútor pokúsil kontaktovať konateľa povinnej spoločnosti na adrese jeho trvalého pobytu, pričom zistil, že tento sa na uvedenej adrese nezdržiava. Súčinnosťou od príslušného dopravného inšpektorátu bolo zistené, že povinná spoločnosť je vlastníkom nákladného prívesu značky B. M. XX/XXX/XP, VIN: E., V.F.: Q. XXX X., ktorý však pred súdnym exekútorom blokuje už 26 iných exekútorov. Lustráciou katastra nehnuteľností bolo zistené, že povinná spoločnosť je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Lieskovec, obec Lieskovec, okres Zvolen, zapísaných na LV XXXX. Uvedený spoluvlastnícky podiel však pred súdnym exekútorom blokuje Obec Lieskovec, Daňový úrad Banská Bystrica a taktiež veľa iných exekútorov, preto nie je predpoklad uspokojenia vymáhanej pohľadávky z výťažku dražby uvedeného spoluvlastníckeho podielu. Ďalším šetrením majetku bolo zistené, že povinná spoločnosť nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré by podliehali exekúcii, nemá žiadnych zamestnancov ani žiadne finančné prostriedky. Z uvedeného je zrejmé, že povinný subjekt nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. O nemajetnosti povinného svedčí aj skutočnosť, že povinná spoločnosť bola rozhodnutím súdu podľa § 68 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka ku dňu 14. 02. 2011 zrušená a bude z obchodného registra vymazaná. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd na základe návrhu oprávneného exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s písm. h) zastavil, nakoľko z obsahu oznámenia súdneho exekútora a predloženého exekútorského spisu mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 121,25 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 78,76 Eur, 20 % DPH z odmeny, t.j. 6,64 Eur/.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 18. 12. 2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného, učinený prostredníctvom právneho zástupcu, na vykonanie exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky spolu vo výške 6,97 Eur - predstavujúce materiálové výdavky (vo vyúčtovaní označené ako paušálne výdavky - kancelárske potreby, toner, obálky). Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho odmene.
Súdny exekútor si uplatnil tiež náhradu za stratu času vo výške 2,66 Eur. Nakoľko súdny exekútor neuvádza počet polhodín, za ktoré si túto náhradu straty času uplatňuje (pričom vykonanie pracovnej cesty do miesta sídla povinného exekútor súdu jednoznačne preukázal), súd má za to, že exekútor si túto náhradu za stratu času uplatnil za 4 polhodiny, pričom však pri výpočte výšky tejto odmeny došlo u súdneho exekútora k matematickej nesprávnosti, nakoľko správna výška náhrady za stratu času za 4 polhodiny je 2,64 Eur (4 polhodiny á 0,66 Eur). Taktiež pri výpočte DPH z odmeny došlo u súdneho exekútora k matematickej nesprávnosti (uplatnil si 20 % DPH z odmeny, t.j. 6,64 Eur). Pri sadzbe 20 % je správna výška DPH z odmeny (33,19 Eur) 6,62 Eur. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške 2,64 Eur a DPH vo výške 6,62 Eur.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 121,25 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 114,24 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, hotové výdavky 71,79 Eur, náhrada za stratu času 2,64 Eur, 20 % DPH z odmeny, t.j. 6,62 Eur/.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.