Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_27C-121-2011.pdf
PDF · 116.13 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/121/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, U., proti odporcovi: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. XXX, U., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému I., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov T. L., nar. XX.XX.XXXX a W. L., rodenej P., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa X.X.XXXX v U. a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Strečno, zväzok V, ročník 1997, strana 27, poradové číslo 2 sa r o z v á d z a.
Maloletý I. L., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že navrhovateľka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť každé prvé dva týždne v mesiaci od nedele od 18.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny a odporca bude zabezpečovať osobnú starostlivosť zostávajúce dva týždne v mesiaci od nedele od 18.00 hodiny do nedele do 18.00 hodiny.
Každý z rodičov je p o v i n n ý v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča a v stanovenom čase prevziať v bydlisku maloletého dieťaťa dieťa spolu aj s jeho osobnými vecami.
Každý z rodičov bude maloletého I., nar. XX.X.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti.
Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého I., nar. XX.X.XXXX po 100 eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 25.5.2011 podala návrh, v ktorom žiadala, aby manželstvo účastníkov bolo rozvedené a maloletý I., nar. XX.X.XXXX bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti účastníkov tak, že maloleté dieťa bude týždeň s otcom a týždeň s matkou a striedavá osobná starostlivosť sa začne vždy v pondelok po škole maloletého o 13.10 hodine. Na pojednávaní 16.12.2011 uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, ale žiada, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a odporca bude povinný platiť na jeho výživu po 150 eur mesačne a úprava styku bude neobmedzene podľa vzájomnej dohody účastníkov konania. V písomnom návrhu uviedla, že účastníci uzavreli manželstvo 1.2.1997 a z manželstva pochádza maloletý I., nar. XX.X.XXXX. Spočiatku bolo manželstvo harmonické a bez problémov, a to až do doby kým
odporca neodišiel pracovať do Viedne v roku 2006. Odporca chodieval na týždenné turnusy, z ktorých sa väčšinou vracal v piatok večer a jeho prvá cesta viedla do pohostinstva s kamarátmi. Nikdy navrhovateľka nebránila, aby si odporca dal pivo, ale nikdy to neskončilo len pri jednom, dvoch pivách, ale vracal sa domov opitý a niekedy až v nočných, alebo až v raňajších hodinách a takto to pokračovalo aj cez víkendy. Čím ďalej tým viac sa u odporcu prejavoval záujem o alkohol a kamarátov. Ďalej navrhovateľka uviedla, že sa začala stretávať s kamarátom odporcu a v roku 2009 sa doňho zaľúbila a cítili vzájomnú lásku a oporu a chcela svoj život zmeniť. Oznámila odporcovi, že chce od neho odísť. Odporca ale prosil aby to ešte skúsili, a tak sa so svojím priateľom rozišla. Snaha bola zbytočná, pretože odporca stále navrhovateľke kruto nadával a nenastala žiadna zmena. Následne navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti a bývala v prenájme v byte, kde chodieval za ňou aj jej syn. Všetko čo spoločne nadobudli s odporcom zostalo v dome u jeho rodičov a odišla len so svojimi osobnými vecami. Všetky potrebné veci na bývanie si musela zabezpečiť znovu. Chodieval za nimi aj odporca a veľakrát aj prespal. V roku 2009 strávili aj spoločné Vianoce a všetko to robila kvôli synovi, aby netrpel s pocitu straty rodiny. V máji 2010 sa presťahovala k svojim rodičom a vtedy sa aj dohodli s odporcom, že týždeň bude syn bývať u navrhovateľky a týždeň u odporcu. Stále čakala na to, že odporca obmedzí požívanie alkoholických nápojov a vplyv svojich kamarátov, ale stále to bolo rovnaké. Vzťahy medzi účastníkmi z týchto dôvodov sú vážne rozvrátené a manželstvo neplní , ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení spolužitia v roku 2009 niet nádeje na jeho obnovenie, a preto sa chce rozviesť. Odporca už má v súčasnosti priateľku a chce, aby obaja účastníci si zariadili nové životy a spoločne sa dohodli na výchove syna. Na základe všetkých týchto skutočností, žiadala navrhovateľka manželstvo rozviesť. V písomnom návrhu ďalej uviedla, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a je presvedčená, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má silné citové väzby na obidvoch rodičov.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.9.2011 súhlasil s rozvodom manželstva aj so striedavou osobnou starostlivosťou tak, ako navrhla navrhovateľka v písomnom návrhu. Potvrdil, že manželstvo bolo harmonické a usporiadané asi po dobu 7 rokov od uzavretia manželstva. Po siedmich rokoch začala navrhovateľka pracovať ako vedúca firmy a omnoho viacej času trávila mimo domov a tým došlo k narušeniu spolužitia. Pravidelne sa stávalo, že do práce išla ráno a vracala sa v neskorých hodinách a niekedy aj po dvoch, troch dňoch. Po určitom čase začala tráviť asi približne dva víkendy do mesiaca na firemných akciách, večierkoch a chatách s kolegyňami a priateľmi. Odporca žiadal navrhovateľku, aby si upravila pracovnú dobu, aby mohla byť viacej s rodinou. Vtedy povedala navrhovateľka, že jej práca je prednejšia ako rodina. Uvádzal odporca, že pracoval ako reklamačný technik a pracovnú dobu mal od 6.00 do 14.00 hodiny a 2 až 3x do týždňa chodieval na reklamácie do Prahy, kedy odchádzal zavčasu ráno a vracal sa asi o 22. hodine domov a málokedy sa stalo, že prišiel až na druhý deň. Pokiaľ bol na služobnej ceste a navrhovateľka tiež bola v práci tak o syna sa starali rodičia a to najmä mama odporcu. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že manželstvo bolo harmonické až do roku 2006, tak manželský život účastníkov už po dobu 2 roky predtým nebol harmonický. Do Viedne odišiel odporca pracovať na základe spoločnej dohody so zámerom vylepšenia životnej úrovne. Domov sa vracal koncom týždňa. Potvrdil, že s kolegom išiel aj na pivo, ale nebolo to pravidelne. Keď išiel do pohostinstva volal aj manželku, aby prišla za nimi a párkrát sa stalo že aj prišla a sedeli spolu. Keď prišiel unavený po ťažkej týždennej práci tak si dal len pár pív a málokedy sa stalo, že to miešal s alkoholom. Vo Viedni pracoval po dobu 5 rokov. Medzi účastníkmi vznikali hádky aj keď odporca vynaložil maximálne úsilie, aby sa manželstvo dalo do pôvodného stavu, ale úsilie bolo márne. Navrhovateľka bola radšej mimo domova s priateľom, ako by mala riešiť spoločné problémy. V roku 2009 našiel SMS- správu, ktorú písal navrhovateľke jej priateľ a vtedy sa priznala, že už po dobu trištvrte roka udržiava vzťah k svojmu priateľovi. Odporca bol ochotný navrhovateľke odpustiť, ale táto asi o mesiac oznámila, že odchádza. Nerešpektovala ani synove city. Odsťahovala sa s priateľom a spolu bývali. Zo spoločného bývania si zobrala všetko čo chcela a nikto jej v tom nebránil. Po dvoch týždňoch zobrala bývať k sebe aj svojho syna, ktorý musel tolerovať jej nového priateľa. Po mesiaci povedala odporcovi, aby sa k nim nasťahoval, že si to praje syn. Odporca sa skutočne presťahoval do spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Domnieval sa, že je problém vyriešený a spolunažívanie fungovalo normálne. Navrhovateľka ale vzťah s priateľom neukončila. Stalo sa, že v byte našiel priateľa navrhovateľky. Navrhovateľka aj so synom sa presťahovali k jej rodičom. Hlavný problém manželstva nie je v alkohole, ale v tom, že navrhovateľka problémy neriešila s odporcom, ale s inými ľuďmi a hlavne so svojím priateľom, s ktorým je doposiaľ a plánuje s ním spoločnú domácnosť. Nežijú spolu asi 1,4 roka, ale intímne sa nestýkajú len od marca roku 2011. Po dobu pokiaľ navrhovateľka neoznámila, že podala žiadosť o rozvod, odporca sa domnieval, že vzťah sa urovná a budú žiť ako
rodina, až potom si našiel kamarátku s ktorou si rozumie. Na základe všetkých týchto skutočností, odporca s návrhom súhlasil.
Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov, maloletého I. a oboznámením listinných dokladov, najmä sobášneho listu, rodného listu, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, potvrdení zamestnávateľov, čestného prehlásenia a ďalších, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 1.2.1997 a z ich manželstva pochádza maloletý I., nar. XX.X.XXXX.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala na dôvodoch rozvratu manželstva tak, ako uviedla v písomnom návrhu. Uviedla, že od júna 2009 nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti a nie je tu ani predpoklad obnovenia ďalšieho manželského spolužitia. Má priemerný, mesačný, čistý zárobok 830 eur a mimo mzdy iný príjem nemá, úvery neplatí, platí poistenie 48 eur mesačne. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti ani zvýšené výdavky vzhľadom na zdravotný stav. Od októbra 2011 sa presťahovala do bytu, ktorý má v nájme a platí za byt vrátane inkasa 220 eur mesačne. Maloletý I. navštevuje ôsmy ročník ZŠ v U. a chodieva na obedy, kde je mesačný poplatok 18,90 eur, hráva futbal, kde sú ročné výdavky okolo 100 až 150 eur a trpí na alergie, kde sú doplatky za lieky asi 40 eur za 3 mesiace. Bol na liečení, kde boli celkové náklady okolo 500 eur.
Odporca taktiež vo svojej výpovedi sa pridržiaval písomného vyjadrenia a dôvodoch rozvratu manželstva a potvrdil, že nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Má priemerný mesačný čistý príjem okolo 400 eur a mimo mzdy iný príjem nemá, je nemajetný, neplatí úvery ani poistenia a platí synovi 6 eur mesačne za telefón. Nemá zvýšené výdavky vzhľadom na zdravotný stav a nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Býva v rodinnom dome s rodičmi, ktorým prispieva 120 eur mesačne a iné pravidelné platby neplatí. Prispel na liečenie maloletého I. 200 eur a kupuje mu oblečenie a počas doby čo je maloletý uňho platí aj všetky výdavky. Potvrdil, že navrhovateľke na výživu maloletého nezaplatil žiadnu sumu.
Navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou práve z toho dôvodu, že bola dohoda s odporcom, že bude prispievať na náklady maloletého I., ale odporca toto nedodržiava. Keď chcela navrhovateľka nejaké peniaze, tak na ne musela veľmi dlho čakať. Taktiež ďalší dôvod je, že chce pre maloletého vytvoriť teplo domova a chce mu dokázať, že jej na synovi záleží. Ďalej doplnila, že vznikajú problémy či už v škole ohľadne známok a správania tak, všetko musí riešiť ona sama a odporca nie je ochotný podieľať sa na riešení problému s maloletým I. Chcela sa dohodnúť s odporcom na výchove, ale odporca nebol ochotný pristúpiť na dohodu. Na základe týchto skutočností navrhovateľka uviedla, že žiada aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a odporca bol povinný platiť výživné po 150 eur mesačne.
Odporca uviedol, že od júna 2009, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, tak starostlivosť o maloletého sa realizuje tak, že po týždni sa striedajú a vždy v pondelok po škole, buď navrhovateľka, alebo odporca si dieťa zo školy prevezme. Vážne problémy s realizáciou striedavej výchovy nevznikajú. Takáto bola dohoda medzi účastníkmi. Nesúhlasil so sumou navrhovaného výživného a žiadal, aby bolo rozhodnuté o osobnej striedavej starostlivosti a on by bol povinný platiť navrhovateľke výživné po 100 eur mesačne.
Maloletý I. vo svojej výpovedi uviedol, že doposiaľ býval vždy jeden týždeň u otca a druhý týždeň u matky a nevznikal s tým žiaden problém ani hádky medzi rodičmi. Posledné Vianoce a Silvestra to bolo tak, že Vianoce strávil u matky a Silvester zase u otca a predchádzajúci rok 2010 to bolo opačne. Uviedol, že aj naďalej by chcel aby býval s obidvoma rodičmi, aj keď na dobu dlhšiu ako jeden týždeň. Najvýhodnejšie by bolo, keby bol dva týždne u matky a dva týždne u otca.
Podľa správy Frisör Klier, s.r.o. Bratislava je priemerný mesačný čistý príjem navrhovateľky od septembra 2010 do augusta 2011 suma 981 eur. Zo správy Nábytok R&M s.r.o. Stráňavy mal súd zistené, že odporca je konateľ - majiteľ firmy a nie je v pracovnom pomere a nemá mzdu. Odmeny dostáva podľa hospodárenia firmy. V roku 2011 mu bol vyplatený osobný vklad vo výške 6.000 eur, ktorý vkladal postupne do podnikania, keď firma nemala peniaze. Vklad bol vyplatený 30.9.2011. Ďalšie vrátenie osobného vkladu, prípadne rozdelenie zisku bude po ukončení roku 2011 a zistenie hospodárenia firmy.
Navrhovateľka v septembri 2011 mala čistý príjem 1.138 eur a v októbri 2011 mala čistý príjem 892 eur.
Podľa potvrdenia ZŠ Stráňavy - Žilina navrhovateľka prehlásila, že pravidelne navštevovala ZŠ a nevymeškala ani jedno z rodičovských združení. Snažila sa vyriešiť každý problém týkajúci sa syna a jeho školy.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina mal súd zistené, že v čase podania správy 26.9.2011, navrhovateľka býva vo veľkom rodičovskom rodinnom dome a odporca taktiež býva v rodičovskom rodinnom dome spolu s matkou. Obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Podľa vyjadrenia matky sa od odlúčenia rodičov vo vzťahu k maloletému realizuje striedavá osobná starostlivosť. Na výživu a starostlivosť o syna si rodičia navzájom neprispievajú na základe dohody. Neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti rodičov o maloleté dieťa.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkony rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa, na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako i schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky, aby bolo manželstvo účastníkov rozvedené. V konaní obaja účastníci zhodne uviedli, že od júna roku 2009 nežijú v spoločnej domácnosti a nie je tu ani predpoklad obnovenia riadneho manželského spolužitia. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť po dlhšie trvajúcich nezhodách, čo bolo taktiež preukázané výpoveďami oboch účastníkov a od uvedeného obdobia účastníci nedokázali vyriešiť manželskú krízu. Rozvrat ich manželstva je trvalý a je nepochybné, že vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené, že už nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia a ani jeden z účastníkov už nemá záujem o zotrvanie v manželstve. Každý z účastníkov poukazoval na rozdielne príčiny rozvratu manželstva a zatiaľ čo navrhovateľka uvádzala najmä požívanie alkoholických nápojov odporcom a následne uviedla, že nadviazala mimomanželskú známosť a odporca poukazoval najmä na neveru navrhovateľky, čo bolo príčinou rozvratu manželstva. Je zrejmé, že sú viaceré príčiny, ktoré viedli k takémuto vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a v súčasnej dobe sú už splnené podmienky citovaného zákonného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine a tak súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov bolo rozvedené.
Na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu sa rodičia nedohodli. Navrhovateľka najskôr podala návrh, v ktorom navrhla striedavú osobnú starostlivosť tak ako sa realizuje doposiaľ, po prerušení spolužitia, ale následne zmenila svoje stanovisko a žiadala, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti, ktorá je vhodnejšia pre výchovu maloletého dieťaťa. Odporca trval na striedavej osobnej starostlivosti a poukazoval najmä na to, že doposiaľ po prerušení spolužitia podľa dohody oboch účastníkov sa realizovala bez vážnych problémov striedavá osobná starostlivosť a sú tu všetky predpoklady, aby aj do budúcnosti naďalej bol maloletý I. v striedavej osobnej starostlivosti oboch manželov.
Z dikcie znenia platného ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd je povinný skúmať, či bude osobná striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa. Z citovaného znenia ustanovenia § 24 ods. 2 v spojení s ustanovením § 24 ods. 4 Zákona o rodine tak vyplýva, že ak súd dospeje k pozitívnemu záveru, že je to v záujme maloletého dieťaťa a budú takto zaistené lepšie potreby dieťaťa, mal by (aj keď zo zákona to takto explicitne nevyplýva) rozhodnúť o zverení dieťaťa na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Čo možno chápať pod záujmom dieťaťa, možno vyvodiť zo znenia platného ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Záujmom dieťaťa tak je rešpektovanie jeho práva na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom sa prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, vhodnosť a stabilitu budúceho východného prostredia, ďalej rešpektovanie jeho práva na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho práva na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavá starostlivosť predpokladá u rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať, najmä nezapojovať deti do svojich vzájomných problémov.
Odporca počas celého konania deklaroval skutočný záujem o striedavú starostlivosť o maloletého, pričom navrhovateľka túto striedavú starostlivosť odmietala s poukázaním, že by to nebolo v jeho záujme. Súd preto skúmal, či takýto negatívny postoj navrhovateľky je alebo nie je vybudovaný na racionálnom dôvode, ktorým musí byť záujem dieťaťa. Navrhovateľka uvádza, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou práve z toho dôvodu, že odporca nedodržiava dohodu o prispievaní na náklady, ktoré vznikajú s výživou maloletého, nerieši problémy, ktoré vznikajú v škole a ona chce pre maloletého vytvoriť teplo domova a chce mu dokázať, že jej na synovi záleží. Súd takéto vyjadrenie navrhovateľky nepovažoval za tak závažné dôvody, ktoré by mali za následok, aby bol maloletý zverený len do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Pri rozhodovaní sa prihliadalo najmä na výpoveď maloletého I. ktorý vzhľadom aj na svoj vek je spôsobilý sa vyjadrovať k otázkam svojej ďalšej výchovy a dospel k takému záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie o osobnej striedavej starostlivosti. Na základe tohto rozhodol tak, že maloletý bude každé prvé dva týždne v mesiaci od nedele od 18.00 hodiny u navrhovateľky a ďalšie dva týždne v mesiaci taktiež od nedele od 18.00 hodiny u odporcu. V danom prípade súd dospel k takému záveru, že je potrebné určitým spôsobom vymedziť časové obdobie, kedy bude dieťa u ktorého z rodičov a nie je možné neurčitým spôsobom určiť začiatok striedavej osobnej starostlivosti po skončení vyučovania v pondelok, tak ako podala pôvodne návrh navrhovateľka a ako žiadal aby bolo rozhodnuté aj odporca. Zároveň súd dospel k takému záveru, že doba dvoch týždňov je primeranejšia a viac zohľadňuje inštitút striedavej osobnej starostlivosti a doba len jedného týždňa je príliš krátke obdobie, ktoré rušivým spôsobom vplýva na režim maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa vyjadril aj sám maloletý, že je výhodnejšie, aby po dobu dvoch týždňov bol u navrhovateľky, respektíve odporcu. Zároveň súd rozhodol aj o výživnom, ktoré je povinný platiť odporca navrhovateľke po 100 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku s tým, že pri rozhodovaní sa prihliadalo na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, kde navrhovateľka má čistý príjem okolo 900 eur mesačne a odporca ako konateľ sám uvádzal, že má čistý príjem okolo 400 eur mesačne, ale sám sa vyjadril, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti je ochotný platiť na výživu maloletého po 100 eur mesačne.
Vo výroku o trovách konania, súd rozhodol podľa §144 OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov v konaní o rozvod manželstva.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Okresný súd Žilina
dňa 17.2.2011
JUDr. Jana Scholtzová
samosudkyňa
Za správnosť: Surovková Slávka