Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-77-2011.pdf
PDF · 81.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/77/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II rozhodol sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky M. Z., G.. X.X.XXXX, K. F. XX, C. proti odporcovi P. Z., G.. X.X.XXXX, K. U. - I. XX, C., toho času v Ú., K. X, C. - Š., v konaní o príspevok na výživu rozvedeného manžela takto
rozhodol:
Návrh v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 5.12.2011 domáhala, aby súd zaviazal odporcu - jeho bývalého manžela prispievať mu na výživu vo výške 140 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti jej finančná situácia (v dôsledku jej zdravotného stavu) nedovoľuje uhrádzať všetky výdavky na lieky, ošatenie, stravu, bývanie a pod. Ďalej poukázala na to, že manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené dňa 15.1.1996, pričom, maloletá B., bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 50 eur mesačne.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v tom zmysle, že s návrhom v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bude pravdepodobne prepustený dňa 6.8.2013. Ďalej dôvodil skutočnosťou, že s navrhovateľkou sú rozvedení už 16 rokov, pričom odporca žije v družobnom vzťahu, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, vo vzťahu ku ktorým má určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 23,24 eur mesačne na každé. V budúcnosti má v umysle uzavrieť manželstvo so svojou terajšou družkou.
Účastníci vo svojich písomných vyjadreniach súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, na základe predložených listinných dôkazov.
Podľa ust. § 115a) O.s.p. na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky na vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletej B., lekárskymi správami, rozsudkom Obvodného súdu Košice 2, č. k. 26C 123/94-22, vyjadrením odporcu, potvrdením
potvrdením Úradu práce, sociálnych veci a rodiny, správou z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, správou zo Sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav veci :
Manželstvo účastníkov uzavreté dňa X.X.XXXX Z. C., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX bolo rozvedené rozsudkom Obvodného súdu Košice 2, pod č.k. 26C 123/94-22 zo dňa 24.11.1995. Maloletá B. Z., G.. XX.X.XXXX bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol povinný prispievať jej na výživu sumou 600 Sk, prepočítanej konverzným kurzom na sumu 19,92 eur mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.1996.
Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 14.12.2011 vyplynulo že navrhovateľka bola v čase podania návrhu nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom je a poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od 1.1.2011 v sume 69,31 eur mesačne, ako aj náhradné výživné na študujúcu dcéru vo výške 49,79 eur mesačne.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody - oddelenie ekonomiky zo dńa 12.12.2011 vyplýva, že odporca je od 6.4.2011 vo výkone trestu odňatia slobody, pričom predpokladaný koniec trestu je stanovený na deň 6.8.2012. Ďalej zo správy vyplýva, že tento bol naposledy pracovne zaradený v 11/2011.
Podľa ust. § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ust. § 72 ods. 2 cit. zákona, ak sa bývali manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa ust. § 72 ods. 3 cit. zákona, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť , ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych príčin schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim sústavnú opateru.
Podľa ust. § 77 ods. 1 prvá veta cit. zák. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Súd v súlade s cit. zák. ustanoveniami skúmal v tomto konkrétnom prípade, či sú splnené základné hmotno-právne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela, a to že manželstvo je právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti a majetkové pomery druhého z bývalých manželov umožňujú príspevok priznať, pričom účastníci sa nevedia dohodnúť o poskytovaní takéhoto príspevku, ako aj súlad s dobrými mravmi, t.j. obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu manželstva.
V tomto prípade súd zistil, že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Obvodného súdu Košice 2 zo dňa 24.11.1995, č.k. 26C 123/1994-22. Návrh na výživné bol navrhovateľkou podaný až 5.12.2011, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej maximálnej lehoty piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Zároveň mal súd za to, že aj v prípade predĺženie poskytovania príspevku na výživu rozvedeného manžela v súlade s ust. § 72 ods. 3 cit. zákona, t.j. nad hornú hranicu piatich rokov, táto prichádza do úvahy len na návrh oprávneného manžela, avšak predlžiť možno lehotu, ktorá trvá, a preto musí byť návrh podaný v priebehu jej plynutia, čo však v tomto prípade splnené nebolo.
V konaní mal súd taktiež za preukázané, že navrhovateľka je bez pracovného pomeru, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a odporca je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Aj v prípade, ak by bol návrh podaný pred uplynutím päťročnej lehoty, nebolo by vzhľadom na nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu odporcu, v jeho schopnostiach a možnostiach platiť navrhovateľke, čo i len symbolický príspevok na výživu rozvedeného manžela, pretože nebolo preukázané, že by tento mal aj nejaký príjem z pracovnej činnosti, resp. bol zaradený v rámci výkonu trestu do pracovnej činnosti, (okrem obdobia 11/2011), z ktorého by mu plynul nejaký príjem.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zák. ust. súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný, a preto jej návrh v celom rosazhu zamietol
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, ale keďže odporkyni ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, je od poplatku oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatok od poplatku oslobodený, a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, , ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa, ktorá by bola v prípade neúspechu povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh, túto povinnosť nemá vzhľadom na svoj úspech v konaní.
Podľa ust. § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na cit. zákonné ustanovenie, súd nerozhodoval o trovách účastníkov konania, keďže to ani jeden z nich v priebehu konania nenavrhol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).