Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/81/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. K. K., trvale bytom A. č. X, XXX XX K., 2/ JUDr. K. K., trvale bytom D. M. XX, XXX XX B. C., proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu v Prešove, so sídlom Námestie mieru 3, 080 92 Prešov, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Puchalla&partners, s.r.o., JUDr. Dušanom Slávikom, advokátom a konateľom, so sídlom v Košiciach, Kmeťová 24, 040 01 Košice, za účasti W. K., trvale bytom R., Ul. N. sv. V. XX, Q. X., trvale bytom R., Ul. K. XXX/XX, Q. X., trvale bytom R., Ul. K. XXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 14. mája 2010 č. 2010-496/1772-3/ SP/BJ na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 2010-496/1772/3/SP/BJ zo dňa 14. mája 2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mesta Lipany č. Li-7433/4/2010-SU zo dňa 03. februára 2010 podľa , , a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 66 Eur ako súdny poplatok do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 14. mája 2010 č. 2010-496/1772-3/SP/BJ v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Mesta Lipany zo dňa 03. februára 2010 č.j. Li-7433/4/2010-SU, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania vo výške 66 Eur ako zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu.

Žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti rodinného domu a pozemku parc. č. 451, k.ú. R.. Obaja žalobcovia majú vysokoškolské právnické vzdelanie, preto podľa nemusia byť v tomto konaní zastúpení advokátom. Argumentovali ďalej tým, že poukázali na dôvody rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, zároveň na obsah prvostupňového rozhodnutia Mesta Lipany, ako aj na dôvody ich odvolania voči prvostupňovému rozhodnutia správneho orgánu.

Rozhodnutie žalovaného napádajú v tomto rozsahu:

K námietke týkajúcej sa zhoršenia kvality bývania žalovaný uviedol, že ich rodinný dom sa nachádza v blízkosti štátnej cesty I/68, a preto podľa jeho názoru je vylúčené zhoršenie kvality a pohody bývania žalobcov, s poukazom na hluk, vibrácie ... . V súvislosti s uvedeným žalobcovia poukazujú na to, orgán verejnej moci by mal rešpektovať vlastnícke právo účastníka konania, ktorý sa jeho ochrany domáha a prihliadať za akých okolností je jeho konanie a výsledok rozhodovacej činnosti v súlade s ústavným

imperatívom vyjadreným v , podľa ktorého sú orgány verejnej moci povinné pri výkone svojich kompetencií poskytnúť ochranu základným právam osôb, ktoré sa takej ochrany domáhajú. Podľa názoru žalobcov prístup žalovaného k vyriešeniu ich námietky o zhoršení kvality bývania nespĺňa ani ústavný imperatív článku 2 ods. 2 SR a nie je ani v súlade s princípom právneho štátu. Žalovaný nemôže tvrdiť, že ak vlastnícke právo žalobcov je už obmedzené a keď sú nútení znášať jeho obmedzenia (prašnosť, hlučnosť, a pod.) v dôsledku bezprostrednej blízkosti rodinného domu k štátnej ceste, môžu pokojne znášať aj ďalšie obmedzenia, ktoré im pribudnú v súvislosti s výstavbou a následnou existenciou a využívaním polyfunkčného objektu. Žalobcovia zdôraznili, že nie je možné, aby si žalovaný vykladal právnu normu, konkrétne vyhlášky, ktorá súvisí s aplikáciou ustanovenia vyhlášky uvedeným spôsobom. Podľa žalobcov sa žalovaný pravdepodobne domnieva, že tam, kde je obmedzení vlastníckeho práva už aj tak dosť, treba tých obmedzení ešte pridať. Podľa názoru žalobcov sa však takto správny orgán nespráva, pretože je povinný konať nezávisle, nestranne a v súlade so zákonom a . Okrem toho sa žalovaný odvolával v rozhodnutí na to, že v danej lokalite sa nachádzajú aj ďalšie objekty, ktoré slúžia aj verejnosti, a preto ani v tomto ohľade nemôže dôjsť k zhoršeniu pohody ich bývania. Žalobcovia oponujú, že takéto tvrdenie neobstojí, pretože každý vlastník znáša obmedzenia svojho vlastníckeho práva individuálne a predsa žalobcovia sa nemôžu vyjadriť k ďalším objektom a ich vplyvom na pohodu bývania tretích osôb. Za daných okolností sú účastníkmi tohto konania, v ktorom od jeho začiatku poukazujú na porušenie právnych predpisov a ich právny názor je jednoznačný.

Podľa žalobcov žalovaný nesprávne vyložil zmysel ustanovenia § 6 ods. 1, ak bagatelizoval vplyv výstavby a následného využitia polyfunkčného objektu na ich vlastnícke práva, a s tým súvisiacej aj pohody bývania pokojného užívania rodinného domu a priľahlého pozemku. Takáto interpretácia právnej normy žalovaným je o to zarážajúcejšia, že orgán verejnej moci, ktorý by mal poskytnúť ochranu právam žalobcov, zaujal k problematike obmedzený názor spočívajúci v tom. že ochranu ani netreba poskytnúť, pretože pohoda bývania je už aj tak v dôsledku iných vplyvov obmedzená. Podľa žalobcov došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu výkladu dotknutej právnej normy, v dôsledku čoho došlo k porušeniu ich základného práva na inú právnu ochranu a základného práva na ochranu majetku.

Ďalej žalobcovia vytýkajú žalovanému, že sa vyjadroval k stiesneným pomerom s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 4 vyhlášky v tom zmysle, že stavebný pozemok navrhovateľa má z hľadiska umiestnenia stavby stiesnené pomery a že projektant v návrhu na umiestnenie stavby rešpektoval dané podmienky a tým, že posunul novostavbu od hranice pozemku žalobcov na 1 m, zväčšil aj odstupovú vzdialenosť polyfunkčného objektu od ich rodinného domu na 6,40m. V tejto súvislosti však žalobcovia poukázali na to, že žalovaný sa nevyjadril k ďalším predpokladom aplikácie, resp. neaplikácie § 6 ods. 4 vyhlášky, ktoré okrem výstavby rodinných domov v stiesnených pomeroch rátajú aj s tým, že v žiadnej z protiľahlých častí stien nesmú byť okná obytných miestností. Rodinný dom žalobcov má však na protiľahlej strane k stavbe dve okná obytných miestností. Žalobcovia si uvedomujú, že žalovaný nezaložil dôvody svojho rozhodnutia na aplikácii ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky, ale považujú za významné uviesť, že ak sa už v rozhodnutí zaoberal aj stiesnenými pomermi, nemal postupovať tendenčne v snahe navodiť zdanie, že situácia sa oproti situácii spred vyše 15 rokov, keď na hranici pozemku žalobcov stál iný rodinný dom zlepšila, ale objektívne mal vysvetliť, prečo k aplikácii tohto ustanovenia nedošlo. Z rozhodnutia však toto zrejmé nie je. Ak by sa žalovaný zaoberal možnosťou aplikácie tohto ustanovenia vo svojich úvahách by nešiel ďalej, ak by došiel k tejto časti ustanovenia len vtedy, ak na protiľahlých stenách rodinných domov nie sú žiadne okenné otvory.

Žalovaný ďalej v rozhodnutí tvrdil, že vzdialenosť navrhovanej stavby od rodinného domu žalobcov posudzoval stavebný úrad podľa § 6 ods. 5 tejto vyhlášky, s poukazom na existenciu STN. V tejto súvislosti žalobcovia zastávajú názor, že tvrdenie žalovaného nezodpovedá zneniu § 6 ods. 1 vyhlášky, pretože vzájomné odstupy stavieb okrem požiadaviek týkajúcich sa preslnenia, musia podľa tohto spĺňať aj ďalšie podmienky, a to urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a na zachovanie pohody bývania. Pritom § 6 ods. 5 vyhlášky, na ktorý sa žalovaný odvoláva, stanovuje, že iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, než tie, ktoré vyplývajú z § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky možno určiť iba na podklade meraní a výpočtov preukazujúcich splnenie požiadaviek, ktoré uvádza § 6 ods. 1 vyhlášky. Žalovaný v odôvodnení poukázal na merania a výpočty uskutočnené len vo vzťahu k splneniu podmienky preslnenia. O iných výpočtoch žalobcovia nemajú vedomosti, ani kto tieto merania uskutočnil a výsledné posúdenie vypracoval, im takisto nie je známe. Žalobcom ďalej

nie je známe a ani z rozhodnutia žalovaného to nevyplýva, z akého dôvodu nemuseli byť ďalšie dôkazy realizované a neboli ani podkladom pre rozhodnutie. Žalobcom sú známe jedine stanoviská dotknutých orgánov a tie však nemožno pokladať za výpočty a merania, ako to má na mysli § 6 ods. 5 vyhlášky.

Žalobcovia ďalej namietali, že podzákonný akt určujúci normy pre optimálne preslnenie rodinných domov, o ktorý opieral svoje rozhodnutie žalovaný, determinoval kvalitu bývania žalobcov a určoval, čo je pre nich vyhovujúce. Podzákonný akt predsa nemôže regulovať obsah vlastníckeho práva, ktoré je garantované v článku 20 SR, ako základnom zákone štátu, v súlade s ktorým musia byť všetky právne predpisy nižšej právnej sily. Podľa žalobcov súčasťou základného práva vlastniť majetok je aj právo vec užívať, pritom nemôže ísť o užívanie veci spôsobom, ktorý vo výraznej miere zhorší kvalitu využitia predmetu vlastníckeho práva.

Žalobcovia uviedli, že im nie je jasné, akým spôsobom vzdialenosť 1 m polyfunkčného objektu od hranice ich pozemku zlepší vykonávanie údržby a tak isto nebola im jasná argumentácia žalovaného, že zväčšením odstupovej vzdialenosti sa vylepší funkčné využitie dvorového územia susedov. Zastávajú ten názor, že ich situácia sa za predpokladu výstavby polyfunkčného objektu nepredstaviteľne zhorší. Žalobcovia ďalej konštatovali, že správne orgány rozhodujúce v danej veci mali rešpektovať znenie § 6 ods. 3 vyhlášky, k čomu však nedošlo, a tak tendenčne, v prospech navrhovateľa hľadali východisko. Konečné rozhodnutie žalovaného, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci na nedostatočnom zistení skutkového stavu pre posúdenie danej veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

V závere žalobcovia zdôraznili s poukazom na vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona k územnému rozhodnutiu, že nebol pripojený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy a mapového podkladu.

Žalovaný sa písomným podaním doručeným krajskému súdu 20. augusta 2010 vyjadril k žalobe a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj na dôvody odvolania žalobcov a na rozhodnutie a dôvody napadnutého rozhodnutia žalovaného, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

Uznesením Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. - 37 zo dňa 20. decembra 2011 boli pribratý do konania podľa ako účastníci konania W. K., Q. X. a Q. X., pretože uvedené osoby boli účastníkmi správneho konania.

Na pojednávanie pred Krajským súdom v Prešove dňa 17. februára 2012 sa W. K. k veci nevyjadril a podľa jeho subjektívneho názoru bol výsledok konania zrejmý už dopredu vzhľadom na vec.

Q. X. uviedol, že on nevidí ďalší zmysel a do budúcna žiadny výsledok tejto stavby. Na ich ulici žiadny iný takýto dom nie je, iba rodinné domy jednopodlažné.

Q. X. sa v plnom rozsahu stotožnila s výpoveďou svojho manžela.

Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán - Mesto R. ako príslušný stavebný úrad podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku podľa a posúdil návrh navrhovateľa W. K. podľa a 38 Stavebného zákona a na základe a 39a Stavebného zákona a vyhlášky č. , vydal rozhodnutie o umiestnení stavby "Polyfunkčný objekt Lipany", ktorý pozostáva z hlavného objektu SO 01 Polyfunkčný objekt, pre potreby administratívne so štandardnými požiadavkami, na pozemku parc. č. KN-C 450, k.ú. R., o kultúre zastavané plochy a nádvoria tak, ako je to zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.

Zároveň pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby určil podmienky pod bodom 1 až 9. Vo výroku rozhodnutia rozhodol aj o námietkach účastníkov konania JUDr. K. K. a JUDr. K. K., ktorí nesúhlasili s umiestnením objektu na parcele č. 450, k.ú. R., pretože jeho umiestnenie nie je v súlade s vyhlášky č. Uplatnenej námietke stavebný úrad nevyhovel.

Stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán odôvodnil výrok rozhodnutia tým, že poukázal na žiadosť W. K., trvale bytom R., N. sv. V. XX, ktorý podal na stavebný úrad návrh na umiestnenie stavby "Polyfunkčný objekt R.", na pozemku parc. č. KN-C 450, k.ú. R. a k nemu predložil kópiu z katastrálnej mapy, doklad o Zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy č. . zo dňa 23. marca 2009, doklad o vlastníctve pozemku, dokumentáciu k územnému konaniu, vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy.

Stavebný úrad podľa ustanovenia § 36 Stavebného zákona oznámil dňa 12. januára 2010 začatie konania a zároveň vykonal dňa 02. februára 2010 ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. V súlade s ustanovením Stavebného zákona posúdil návrh na umiestnenie stavby a zistil, že umiestnenie stavby bude v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu stanovené vyhláškou č. a taktiež zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje. Pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky dotknuté umiestňovanou stavbou, je spracovaný a schválený ÚP Mesta Lipany a umiestnenie stavby je v súlade s jeho záväznou a smernou časťou. Stavebný úrad ďalej zistil, že navrhovateľ nemá vo vlastníctve uvedený pozemok, na ktorom sa stavba navrhuje.

Zo strany účastníkov konania uplatnili námietku JUDr. K. K., a JUDr. K. K., ktorí nesúhlasili s umiestnením stavby na pozemku pare. č. 450, kat. územie R. tak, ako je navrhnuté, pretože jej umiestnenie nie je v súlade s vyhl. č. a žiadali, aby umiestnenie stavby, ktoré je v hrubom rozpore s príslušnou právnou normou bolo umiestnené 7 m od ich rodinného domu a 2 m od hranici ich pozemku.

Stavebný úrad zamietol námietku účastníkov konania a ako dôvod uviedol, že na stavebnom pozemku sú stiesnené pomery (šírka pozemku je max. v strednej časti 9 m), pozemok je v zástavbe, kde ani u ostatných jestvujúcich stavbách nie sú splnené požadované vzdialenosti podľa citovanej vyhlášky a umiestnením predmetnej stavby nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Taktiež nedodržaná minimálna vzdialenosť medzi stavbami min.7 m, nakoľko z protiľahlej strany je osadené jedno okno z obytnej miestnosti, bola odôvodnená na základe dokladu - Posúdenia celkovej doby insolácie, vypracovaného Ing. W. Q., autorizovaným stavebným inžinierom konštrukcie pozemných stavieb, ktoré predložil navrhovateľ na ústnom pojednávaní.

Týmto dokladom, ako aj kladnými stanoviskami dotknutých orgánov štátnej správy boli splnené požiadavky na vzájomné odstupy stavieb (požiarna ochrana, hygienické podmienky a ochrana životného prostredia) podľa ods. l vyhl. č. , čím sa vylúčili negatívne vplyvy na susednú stavbu. Správny orgán argumentoval tým, že taktiež na predmetnom pozemku podľa predloženého snímku z katastrálnej mapy stál v minulosti rodinný dom, a to takmer na hranici s pozemkom parc. č. 451, pričom nebola tiež dodržaná vzdialenosť 7 m medzi rodinnými domami. Umiestnenie stavby podľa správneho orgánu spĺňa požiadavky uvedené v ods. l a 5 citovanej vyhlášky, a preto stavebný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Z ostatných účastníkov konania dali svoje stanoviská Q. X. a manželka Q. bez pripomienok, Mesto Lipany, ktoré požadovalo dodržanie uličnej čiary v súlade s novou stavbou polyfunkčného objektu na začiatku ulice, čo bolo akceptované stavebníkom zapracovaním do situácie stavby a SSC IV a SC Košice vyjadrenie zo dňa 19. novembra 2009, ktorá požadovala predloženie ďalšieho stupňa PD na vyjadrenie. Táto požiadavka bola akceptovaná stanovením podmienky č. 8 vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň stavebný úrad poukázal na stanoviská dotknutých orgánov vo veci. Na základe uvedeného stavebný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Na základe odvolania žalobcov, ktoré obsahuje identické dôvody, ako sú uvedené v žalobe, rozhodol žalovaný rozhodnutím uvedeným v úvodnej časti tohto rozsudku, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a odvolanie žalobcov zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní a poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia, ako aj dôvody odvolania žalobcov. Dôvodil tým, že W. K. ako navrhovateľ podal dňa 12. januára 2010 návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt" na pozemku parcele. č. KN - C 450, k. ú. R., ku ktorému doložil listinné dôkazy uvedené v rozhodnutí vyššie.

Stavebný úrad oznámením zo dňa 12. januára 2010, oznámil začatie územného konania s nariadením ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na stavbu "Polyfunkčný objekt Lipany" na deň 2. februára 2010. Z územného konania uskutočneného dňa 2. februára 2010 bola spísaná zápisnica, ktorej obsahom je aj námietka žalobcov. V stanovisku stavebného úradu v závere zápisnice je uvedené, že po preštudovaní predložených podkladov, vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov a účastníkov konania a po miestnom šetrení na stavebnom pozemku stavebný úrad dospel k záveru, že predmetný návrh umiestnenia stavby polyfunkčného objektu za uvedených podmienok je v súlade so záväznou a smernou časťou schváleného územného plánu Mesta Lipany a jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje. S námietkou účastníkov sa stavebný úrad vyporiadal tým spôsobom, že námietku zamietol z dôvodov, ktoré súd citoval z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Mesto Lipany.

Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia na podklade kompletného spisového materiálu v predmetnej veci nezistil pochybenie prvostupňového správneho orgánu pri vydávaní rozhodnutia a k odvolaniu žalobcov ďalej argumentoval citáciou ustanovenia vyhlášky č. pričom poukázal na to, že pre umiestňovanie rodinných domov, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor, sú kritéria pre vzdialenosti medzi stavbami a od spoločných hraníc pozemkov upravené v vyhlášky samostatne špecifickými požiadavkami na základe doteraz získaných skúsenosti z praxe. Minimálna vzdialenosť 7 m, pri ktorej ešte môžu byť v protiľahlých častiach stien rodinných domov umiestnené okná všetkých miestností a okná obytných miestností, je odstupom, ktorý musí byť vždy rešpektovaný, pokiaľ podľa vyhlášky sa neposudzuje iné riešenie vzdialenosti rodinných domov, s prihliadnutím obdobne ako pri ostatných stavbách podľa ustanovenia a vyhlášky na obecné požiadavky uvedené v vyhlášky. Súčasne je vždy potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb a tiež možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

V danom prípade žalovaný uviedol, že podľa projektovej dokumentácie vypracovanej oprávnenou osobou podľa § 45 Stavebného zákona je umiestnenie novostavby dvojpodlažného polyfunkčného objektu o pôdoryse 25,76 m x 7,10 m a výške 7,0 m, osadenie objektu na pozemku pare. č. 450, k. ú. R. od hraníc pozemkov parc. č. 449 a parc. č. 451, k. ú. R. je vo vzdialenosti 1 m a od prístupovej komunikácie (štátna cesta I/68) vo vzdialenosti 4m. Tento polyfunkčný objekt je navrhnutý na administratívu činnosť so štandardnými požiadavkami pre danú prevádzku. Ďalej argumentoval tým, že navrhnutá stavba je v súlade so schváleným Územným plánom Mesta R., má funkciu zmiešanej plochy, do ktorej patria rodinné domy, bytové domy a občianska vybavenosť. Do občianskej vybavenosti patrí aj budova na administratívnu činnosť, kde pri jej umiestňovaní je potrebné rešpektovať širšie vzťahy sídelného útvaru. Žalovaný ďalej tvrdil, že navrhnutá stavba svojím charakterom nebude produkovať nadmerný hluk, prach, pach ani odpady a vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na účel užívania stavby jej umiestnením nedôjde k zmene pomerom v území ani k zhoršeniu, resp. k narušeniu spôsobu života a životných podmienok v území. Uskutočnením stavby, ani jej užívaním nebudú dotknuté práva a oprávnené záujmy účastníkov konania nad mieru primeranú pomerom.

K námietke poukazujúcej na zhoršenie kvality bývania zo strany odvolateľov žalovaný uviedol, že objekt súp. č. 128, umiestnený na pozemku parc. č. 451 k. ú. R. sa nachádza na ul. Sládkovičovej priamo pri chodníku okolo štátnej cesty 1/68 a je nevyhnutné zdôrazniť, že je vylúčené zhoršenie pohody bývania v dôsledku navrhovanej stavby, keďže hluk, vibrácie, plyny a ostatné emisie produkované užívaním štátnej cesty I/68 sú také výrazné, že imisie vzniknuté navrhovanou stavbou budú v porovnaní s nimi celkom zanedbateľného významu a je vylúčené, že by mohli zhoršiť kvalitu bývania nad mieru primeranú daným pomerom. Aj ostatné objekty nachádzajúce sa na tejto ulici, ktoré v minulosti plnili funkciu rodinných domov, sú v značnej časti nevyužívané, prípadne sú užívané na iné najmä podnikateľské účely. Podľa platného Územného plánu Mesta R. sa v danom území môžu umiestňovať stavby určené na administratívne účely, to znamená, že vzhľadom k obvyklosti obchodných a podnikateľských

prevádzok v území, kde sa navrhuje umiestnenie stavby považovať umiestnenie administratívnej budovy za primerane daným pomerom predovšetkým v tom zmysle, že ním nedôjde k narušeniu súkromia. Vzhľadom k tomu, že navrhovaná stavba je len dvojpodlažná a v danom území, kde sa umiestnenie stavby navrhuje sú budovy v tejto výške obvyklé, nemožno ani prípadne tienenie, ktoré v určitej miere každá zo stavieb v istej miere vytvára pokladať za neprimerane daným pomerom. K danému územiu, na ktorom je navrhnutá polyfunkčná stavba žalovaný uviedol, že objekty, ktoré sú umiestnené v tesnej blízkosti ulice Sládkovičovej - štátnej cesty I/68 a ktoré v minulosti plnili funkciu rodinných domov, sú v značnej časti nevyužívané, prípadne sú užívané na iné účely. Príčinou tohto stavu je dynamická prehustená cestná premávka na priľahlej štátnej ceste I/68, ktorá značne pôsobí hlukom, prachom a vibráciami na tieto objekty, čo sa negatívne prejavuje na pohode bývania.

Ďalej žalovaný dôvodil tým, že podľa priloženej kópie katastrálnej mapy a situácie širších vzťahov je zjavné, že 9 m šírka stavebného pozemku navrhovateľa parc. č. 450 vo vzťahu k susedným objektom, umiestnených na pozemkoch parc. č. 449 a 451 má z hľadiska umiestnenia navrhovanej stavby, ako uvádza stavebný úrad stiesnené pomery, pritom projektant v návrhu na umiestnenie objektu rešpektoval dané podmienky v území a oproti pôvodnej zástavbe rodinného domu umiestneného na pozemku parc. č. 450, ktorý stál v tesnej blízkosti pri hranici pozemku parc. č. 451 tým, že posunul novostavbu od tejto hranice na vzdialenosť 1 m, zväčšil odstupovú vzdialenosť navrhovanej novostavby od rodinného domu odvolateľov na 6,40 m.

Žalovaný argumentoval tým, že podkladom k návrhu na umiestnenie novostavby bolo navrhovateľom doložené Posúdenie celkovej doby insolácie vypracovanej oprávnenou osobou. Toto posúdenie preslnenia sa vzťahuje na susedný objekt umiestnený na parc. č.451, konkrétne ide o tri okenné otvory a to dva orientované do dvorovej časti a jeden do ulice Sládkovičovej. V tomto posúdení je uvedené, že doba insolácie podľa normy STN 73 4301 od 1. marca do 13. októbra je 90 minút denne, v osobitne odôvodnených prípadoch musí byť čas preslnenia aspoň 1 hodina a v bytoch, ktoré majú dve a viac obytných miestnosti, má byť 3-hodinové preslnenie aspoň v jednej obytnej miestnosti. V závere tohto posúdenia je uvedené, že okenné otvory orientované do dvorovej časti majú čas preslnenia 2,25 hodín, 1,05 hodín a 4,43 hodín a že z hygienického hľadiska na vnútorné prostredie uvádzané jednotlivé časy pre posudzované miesta podľa citovanej STN vyhovujú.

Žalovaný v závere rozhodnutia tvrdil, že stavebný úrad pri umiestnení stavby navrhovateľa neposudzoval odstupové vzdialenosti od susedných stavieb podľa vyhlášky č. , ale vzdialenosť navrhovanej stavby posudzoval podľa ods. 5 tejto vyhlášky, berúc na zreteľ výpočty a merania preslnenia predložené navrhovateľom v posúdení. Na základe toho stavebný úrad usúdil, že takto umiestnená stavba spĺňa podmienky ustanovenia vyhlášky s vylúčením negatívnych vplyvov na susednú stavbu z hľadiska denného osvetlenia, preslnenia a zachovania pohody bývania. Zároveň umiestnená stavba vo vzdialenosti 1 m od hranice parcely č. 451 umožní jej vlastníkovi vykonávať lepšiu údržbu, bez zásahu do susedného pozemku, pričom zväčšením odstupovej vzdialenosti sa vylepší aj funkčné využitie dvorového územia susedov. Poukázal zároveň na vyjadrenia dotknutých orgánov a dôvodil tým, že záväznosť podmienok a požiadaviek uplatňovaných v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov sa zachováva s tým, že sa umožňuje priamo v správnom konaní vykonávanom stavebným úradom vyriešiť námietky účastníkov konania voči obsahu záväzných stanovísk. Účastníci konania v územnom konaní proti obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov nemali žiadne pripomienky a ani proti ním nevzniesli žiadne námietky.

Na základe uvedeného v súlade s obsahom spisového materiálu a postupom stavebného úradu pri vydávaní rozhodnutia žalovaný nezistil v napadnutom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie muselo zrušiť. Vychádzajúc z takto zisteného stavu veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu právoplatného rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti .

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( , ).

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia , pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa , , konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných procesov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie a to prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého práva a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to hlavne s hmotnými a procesnými právnymi predpismi.

Z administratívneho spisu, ktorý bol predložený žalovaným súd zistil, že stavebník W. K. trvale bytom N. sv. V. XX, R. požiadal Mesto Lipany ako príslušný stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt R.", ktorý má byť umiestnený na parc. KN - T 450, k.ú. R., ku ktorej žiadosti doložil žiadateľ potrebné písomné doklady, medzi ktorými bola kópia z katastrálnej mapy a doklad o inom právnom vzťahu k pozemku - Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy č. zo dňa 23. marca 2009, doklad o vlastníctve k pozemku, dokumentácia k územnému konaniu a vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgán štátnej správy. K predmetnej žiadosti sa vyjadrili aj príslušné dotknuté orgány, ktorých pripomienky, resp. stanoviská boli zapracované do podmienok prvostupňového správneho rozhodnutia stavebného úradu. Námietky v správnom konaní si uplatnili žalobcovia JUDr. K. K. a JUDr. K. K. a o ich námietke rozhodol stavebný úrad vo výroku, ako aj v odôvodneni napadnutého prvostupňového rozhodnutia.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( ďalej len Stavebného zákona ), územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími

predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním ... .

Podľa § 37 ods. 2 citovaného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa ods. 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 39 citovaného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

Podľa § 39a ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa Vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách, pri umiestnení stavby a jej začleňovaní do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa ÚP obce, prípadne územia plánu zóny.

Podľa § 4 ods. 2 citovanej vyhlášky, umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

Podľa § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky, na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

Podľa § 6 ods. 4 citovanej vyhlášky, v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.

Podľa § 6 ods. 5 citovanej vyhlášky, iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Podľa stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa § 140 citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov .... .

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul žalobkyňu v 1) rade, ako aj ďalších účastníčkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože správne orgány vyslovili nesprávny právny názor vo vydaných rozhodnutiach, zistený skutkový stav je nepostačujúci na posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Mesta Lipany, ktorý ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt Lipany" nachádzajúci sa na pozemku 450, k.ú. R., ktorá stavba má byť postavená ako administratívna budova pozostávajúca z hlavného objektu SO 01 polyfunkčný objekt pre potreby administratívne so štandartnými požiadavkami, o kultúre zastavané plochy a nádvoria tak ako je uvedené a zakreslené v situačnom výkrese, ktorý mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia s tým, že budova má byť od hranice pozemku parc. č. 451 a 449 ako susedných pozemkov vzdialená 1 m a od pozemku štátnej cesty I/68 má byť objekt osadený 4m.

Napadnuté rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného boli posudzované podľa príslušných ustanovení v súlade s vykonávacou vyhlášku č. platných v čase vydania napadnutých rozhodnutí.

Preskúmavaním napadnutých rozhodnutí, ako aj z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán - Stavebný úrad Mesta Lipany sa vo veci neriadili vyššie citovanými právnymi ustanoveniami Zb o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ako aj ustanoveniami vyhlášky č. , ktorá je vykonávacou vyhláškou k uvedenému zákonu a neriadili sa v konaní ani príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a opomenuli sa riadiť aj príslušnými článkami SR.

S poukazom na § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 5 citovaného zákona, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 citovaného zákona, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 60a citovaného zákona, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

Z SR vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon.

Podľa SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov nemá rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Krajský súd je toho názoru, že správne orgány v územnom konaní nepostupovali v súlade s príslušnými citovanými ustanoveniami stavebného zákona a ako vyplýva z tvrdení žalobcov jednak v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ale i v žalobe, o námietkach, ktoré podali už dňa 27. januára 2010 a neskôr na ústnom pojednávaní dňa 02. februára 2010 nerozhodli správne orgány ani v súlade s ustanovením vyhlášky č.

S poukazom na obsah námietok žalobcov v 1/ a 2/ rade bolo potrebné v súlade s aplikáciou ustanovenia § 6 ods. 1, ods. 3 a ods. 5 citovanej vyhlášky zaoberať sa dôslednejšie s ich obsahom stavebným úradom ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Dôvodmi, ktorými prvostupňovým správny orgán argumentoval zamietnutie námietky účastníkov s poukazom na to, že pozemok je v zástavbe, kde ani u ostatných jestvujúcich stavbách nie sú splnené požadované vzdialenosti podľa citovanej vyhlášky z dôvodu stiesnených pomerov, ako aj tým, že umiestnením predmetnej stavby nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel s poukazom na šírku pozemku navrhovateľa max. 9m pôsobia ako dôvody nepresvedčivé a nepodložené aplikáciou tohto ustanovenia vyhlášky.

Tak isto poukaz na nedodržanie minimálnej vzdialenosti 7 m s dôrazom na to, že v protiľahlej strane je umiestnené jedno okno ( pričom na rodinnom dome žalobcu sú tri okná ) v obytnej miestnosti v súlade s posúdením celkovej doby insolácie je vyjadrené dôvodmi, ktoré vôbec nezodpovedajú skutočnosti, ale odporujú i obsahu citovanej vyhlášky č. , konkrétne .

Argumentácia stavebného úradu v tom zmysle, že dokladmi ktoré priložil navrhovateľ spolu s kladnými stanoviskami dotknutých orgánov, resp. ich predložením boli splnené požiadavky na vzájomné odstupy stavieb, čo sa týka požiarnej ochrany, hygienických podmienok a ochrany životného prostredia s poukazom na § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky a tým sa vylúčili negatívne vplyvy na susednú stavbu sa aj súdu javia nepresvedčivé nemajúce súvis s aplikáciou konkrétneho ustanovenia § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky.

Ďalší argument stavebného úradu v tomto zmysle, že aj v minulosti umiestnenie stavby na tomto pozemku žalobcov nespĺňalo požiadavky § 6 ods. 3 citovanej vyhlášky keď stál napr. na pozemku rodinný dom takmer na hranici a nebola dodržaná vzdialenosť 7 m medzi domami je viac ako zavádzajúce s poukazom na skutočnosti, že v prvom rade mal stavebný úrad vychádzať z ustanovenia § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky a tento obsah ustanovenia aj adekvátne aplikovať v predmetnom rozhodnutí potrebných zdôvodnením.

Stavebný úrad sa podľa názoru súdu vôbec nevyporiadal s námietkami žalobcov v rozhodnutí o umiestnení stavby, dôsledne ich neposúdil pre dané podmienky na umiestnenie stavby a následne prijal nesprávny záver pri aplikácii konkrétneho ustanovenia vyhlášky č. .

Prvostupňový správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie vyhlášky č. s poukazom na vyššie uvedené argumenty a v rozhodnutí nezdôvodnil prečo rozhodol o umiestnení stavby „Polyfunkčného domu" na pozemku parc.č. KN 450, k.ú. R..

S poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia bol preto povinný žalovaný, ako odvolací orgán tieto pochybenia prvostupňového správneho orgánu odstrániť, resp. napraviť. Avšak žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom a výkladom ustanovenia § 6 citovanej vyhlášky a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako zákonne vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu potvrdil. Poukázal na dôvody prvostupňového správneho orgánu a okrem iného argumentoval aj tým, že kritéria pre umiestnenie stavby predmetný návrh spĺňa aj podľa Územného plánu mesta Lipany, aj podľa citovanej vyhlášky, konkrétne ustanovenia § 6 ods. 1 až 5 citovanej vyhlášky. Poukázal zároveň na výpočty, ktoré sa majú nachádzať v spise a tieto majú byť spolu s kladnými stanoviskami dotknutých orgánov podkladom samotného odôvodnenia rozhodnutia o umiestnení stavby. Tieto tvrdenia ako dôvody rozhodnutia však neakceptoval súd, nakoľko to neboli presvedčivé dôkazy, ktoré by boli zárukou dostatočne zisteného skutkového stavu veci. V tomto zmysle rozhodnutia boli podľa názoru súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na základe toho, že žalovaný s poukazom na vykonané dôkazy iba konštatoval, že prvostupňový správny orgán tieto vykonal, ale bolo potrebné ich aj správne vyhodnotiť a poukazom na ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Pri uvedenom hodnotení dôkazov má správny orgán povinnosť zdôvodniť, ktoré skutočnosti mal dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná, Absencia takého postupu má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré mal žalovaný ako druhostupňový orgán zrušiť.

Správne orgány sú v konaní povinné dodržiavať zásady správneho konania a pri vydaní následných rozhodnutí sa týmito riadiť a to hlavne s poukazom na § 3 Správneho poriadku, § 32 a nasledujúcich týkajúcich sa podkladov pre rozhodnutie a napokon § 46 a nasledujúcich ustanovení s poukazom na záverečné štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia.

Pritom súd zdôrazňuje, že ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení správneho poriadku základnou zásadou správneho konania je zásada zákonnosti ( § 3 ods. 1 ) a ďalšou dôležitou zásadou je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci ( § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 ).

V tejto súvislosti preto súd akcentuje na povinnosť správneho orgánu tak prvostupňového, ako aj odvolacieho orgánu vykonať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie predmetnej veci.

S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku následne na to správny orgán uvedie v odôvodnení rozhodnutia, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Ak by prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle vyššie uvedených zásad pri rozhodovaní a následnom vydaní rozhodnutia by nemohol argumentovať tým, že žalobcovia už sú obmedzovaní vo vlastníckom práve hlukom, inhaláciami, prachom zo štátnej cesty I/68 a toto obmedzenie sa nezvýši umiestnením polyfunkčného domu na susednej parcele, pretože bolo potrebné zisťovať, či toto obmedzenie zo strany existencie štátnej cesty je trvalé, a hlavne v akom rozsahu. Ani argumentácia, na ktorú súd vyššie poukázal o stiesnených pomeroch vzhľadom k šírke susedného pozemku žalobcu ( 9 metrov ) neobstojí, nakoľko v dôsledku tejto skutočnosti sa správny orgán dôsledne nezaoberal ustanovením § 6 ods. 4 vyhlášky, podľa ktorého ustanovenia nedostatočne vyhodnotil známe skutočnosti, a to že smerom k umiestnenej stavbe „PD" majú žalobcovia dve okná obytných miestností a pre aplikáciu ustanovenia § 6 ods. 3 vyhlášky, ktorou odôvodňuje svoje rozhodnutie stavebný úrad bolo potrebné vykonať určité výpočty ( § 6 ods. 5 vyhlášky ), ktoré správny orgán nevykonal a toto pochybenie neodstránil ani žalovaný, pričom na existenciu týchto výpočtov upozornili aj žalobcovia v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.

Tieto výpočty podľa názoru súdu nemohlo v žiadnom prípade nahradiť „Posúdenie insolácie" predložené žiadateľom p. Krišom.

Podmienky umiestnenia navrhovanej stavby neboli dostatočne zistené správnymi orgánmi ani podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky, nakoľko obsah citovaného ustanovenia musí byť v kontexte viazaný na splnenie ďalších ustanovení a to § 6 ods. 3,4 a 5 citovanej vyhlášky súčasne, nakoľko ide o vzájomné prepojenie v jednom ucelenom procese.

Čo sa týka tvrdení žalobcov uvádzaných v námietkach, s tými sa správne orgány podľa názoru súdu nedostatočne vyporiadali, pričom prijali nesprávny právny názor, keď aplikovali ustanovenie § 6 citovanej vyhlášky.

Krajský súd s poukazom na príslušné ustanovenie až 5 vyhlášky č. , ako aj s poukazom na konkrétne ustanovenie Občianskeho zákona konštatoval, že splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia na umiestnenie predmetnej nehnuteľnosti v k.ú. R. na pozemku č. KN - C 450 nebolo dostatočne preukázané a správne orgány pri vydávaní rozhodnutia o umiestnení stavby nesprávnou aplikáciou ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 rozhodli v rozpore s vyššie

citovanými zákonmi s poukazom na ustanovenie Správneho poriadku, ako aj v rozpore s článkom 20 ods. 1 SR, ktorý garantuje základné právo na ochranu majetku, v dôsledku čoho vlastnícke právo žalobcov bolo týmto postupom správnych orgánov a následným vydaním napadnutých rozhodnutí obmedzené a s poukazom na ich subjektívne práva tieto boli konaním správnych orgánov dotknuté.

V tejto súvislosti súd poukázal na SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Krajský súd je toho názoru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe nesprávne prijatého právneho záveru, nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu, že sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ich podľa , , zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom správny orgán je viazaný právnym názorom krajského súdu vysloveným v tomto rozsudku s poukazom na ustanovenie

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom je potrebné využiť všetky postupy, ktoré sú uvedené v Správnom poriadku, ako aj v

O trovách konania súd rozhodol podľa a na základe vyčíslenia trov žalobcami s poukazom na ich úspech v konaní priznal náhradu trov konania žalobcom v 1/ a 2/ rade vo výške 66 Eur za zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu, ktorý je povinný žalovaný nahradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Krajský súd rozsudok vyhlásil po jednohlasnej porade senátu v pomere 3:0 hlasov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.