Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-84-2008.pdf
PDF · 125.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8Cb/84/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa EXCO, s.r.o., so sídlom Prešov, Požiarnická 17, IČO: 00695220, zast. JUDr. Róbertom Pružinským, advokátom v Bratislave, Prievozská 4/B, proti odporcovi CHIRASYS, s.r.o., so sídlom Stará Turá, Nám. Dr. A. Schweitzera 194, IČO: 31444458, zast. AK NOVIKMEC, s.r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou, Rázusova 125, o zaplatenie 2.302.650,-Sk s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.150,74 Eur s 13% ročným úrokom z omeškania od 12.12.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 94 %.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 2.302.650,- Sk (76.433,98 Eur) so 7% úrokom z omeškania ročne od 12.11.2005 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 13.10.1999 zmluvu o obchodnom zastúpení v znení jej doplnku č. 1 zo dňa 01.03.2001 a doplnku č. 2 zo dňa 25.01.2002. Na základe tejto zmluvy sa odporca zaviazal navrhovateľovi na úhradu provízií za činnosť navrhovateľa vykonávanú v prospech odporcu v zmysle tejto zmluvy. Ďalej uviedol, že navrhovateľ na základe vyššie uvedenej zmluvy a jej doplnkov vystavil odporcovi viacero faktúr za svoju činnosť, ktoré boli odporcom riadne uhradené, odporca však neuhradil faktúru č. 2520289 zo dňa 12.10.2005 na sumu 1.935.000,- Sk bez DPH, teda 2.302.650,- Sk s DPH.
Tunajší súd uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že petit návrhu v predmetnej veci znie: "Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.302.650,- Sk so 17% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.302.650,- Sk od 12.11.2005 do zaplatenia."
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že pokiaľ navrhovateľ žiada zaplatenie žalovanej sumy z titulu vystavenej faktúry č. 2520289 zo dňa 12.10.2005 na sumu 2.302.650,- Sk splatnej 11.11.2005, túto faktúru odporca navrhovateľovi vrátil, a to listami zo dňa 26.10.2005, 28.12.2005, 26.01.2006 a 15.03.2006 s vyjadrením, že túto faktúru neuznáva, pretože je neopodstatnená a nemá súvislosť s platnými zmluvnými vzťahmi medzi účastníkmi. Ďalej uviedol, že sám navrhovateľ svojimi úkonmi spochybnil faktúru č. 2520289, pretože túto stornoval a vystavil novú faktúru pod rovnakým číslom, avšak na sumu 1.151.325,- Sk, tiež navrhovateľ v oznámení o jednostrannom započítaní pohľadávok uvádza ku dňu 25.11.2005 pohľadávku voči odporcovi vo výške 1.696.620,50 Sk a zároveň záväzok voči odporcovi vo výške 431.599,- Sk, v prílohe k oznámeniu zo dňa 25.11.2005 medzi pohľadávkami
voči odporcovi navrhovateľ uvádza faktúru č. 2520289, ale v sume 1.151.325,- Sk a následne v liste zo dňa 30.11.2005 navrhovateľ zasielal dobropis k faktúre č. 2520289 na sumu 1.151.325,- Sk s DPH a zasiela faktúru na hodnotu 2.302.650,- Sk s DPH. Ďalej odporca popieral sprostredkovanie obchodu navrhovateľom u koncového zákazníka C. s tým, že navrhovateľ u tohto zákazníka pre odporcu síce pracoval, ale k sprostredkovaniu obchodu navrhovateľom preukázateľne nedošlo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, výsluchom svedka X.. S. T., oboznámením výpisu z obchodného registra navrhovateľa a odporcu, zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 13.10.1999, prílohy A k zmluve, prílohy B k zmluve, doplnku č. 1 k zmluve o obchodnom zastúpení, doplnku č. 2 k zmluve o obchodnom zastúpení, faktúry č. 2520289 zo dňa 12.10.2005, listom navrhovateľa "Odsúhlasenie sprostredkovateľských aktivít" zo dňa 27.06.2005, listom odporcu zo dňa 26.10.2005, 28.12.2005, 26.01.2006, 15.03.2006, oznámením o jednostrannom započítaní zo dňa 25.11.2005, vrátane prílohy, listom odporcu "Jednostranný zápočet - potvrdenie" zo dňa 30.11.2005, mailovej komunikácie zo dňa 09.09.2005, 29.09.2005, listu navrhovateľa zo dňa 11.10.2005, listu odporcu zo dňa 26.10.2005, mailovej komunikácie zo dňa 30.09.2005, 31.10.2005, 04.11.2005, 21.05.2005, listu navrhovateľa "Vrátenie faktúry č. 2520289" zo dňa 07.11.2005, mailovej komunikácie zo dňa 29.11.2005, dobropisu č. 2528001 zo dňa 30.11.2005, preberacieho - odovzdávajúceho protokolu zo dňa 21.12.1999, zmluvy o dielo č. 200202 zo dňa 28.02.2000, zmluvy č. 200601 o poskytovaní služieb v spojení s rutinným prevádzkovaním aplikačného softvéru V. zo dňa 01.06.2000, zmluvy o sprostredkovaní č. 01022002 zo dňa 06.02.2002, zmluvy o sprostredkovaní č. OSP 2002 X 509 zo dňa 04.12.2002, žiadosti o dar v mene obce zo dňa 13.08.2001, faktúry č. 6002000350 zo dňa 02.08.2002, faktúry č. 6003000016 zo dňa 20.01.2003, faktúry č. 60030000349 zo dňa 17.07.2003, č. 6001000501 zo dňa 25.09.2001, zmluvy o dielo zo dňa 15.03.2005 o dodávke programového vybavenia, zmluvy o systémovej integrácii zo dňa 22.11.2004, zmluvy o dielo č. 2001/34 zo dňa 09.07.2001, zmluvy o dielo zo dňa 20.12.2001, faktúry č. 2320024 zo dňa 27.01.2002, faktúry č. 6001000501 zo dňa 25.09.2001, cenovej ponuky na vybudovanie komplexného informačného systému pre spoločnosť C. zo dňa 05.03.2001, pripojeného spisu tunajšieho súdu 9Cb/82/2008.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.02.2009 č.k. 8Cb/84/2008-214 súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 19.02.2010 č.k. 16Cob/99/2009-235 odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom boli obchodno-záväzkové vzťahy, čo vyplynulo z výpovedí účastníkov a listinného dôkazu - rekapitulácie spoločných aktivít zo dňa 27.06.2005 (ďalej len „rekapitulácia“). Z tejto rekapitulácie vyplýva, že ide o sprostredkovateľské aktivity navrhovateľa za obdobie počas platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení. Táto obsahuje zoznam faktúr s ich číselnými údajmi ako podkladmi pre zmluvnú odmenu navrhovateľa, s percentuálnym podielom a s presným vyčíslením odmeny zostávajúcej k fakturácii za sprostredkovanie v spoločnostiach C. celkom vo výške 1.935.000,- Sk bez DPH. Uvedená suma korešponduje so sumou uvádzanou v návrhu (pri zohľadnení 19% DPH). Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná rekapitulácia obsahuje rozsah sprostredkovateľských aktivít navrhovateľa v prospech odporcu vychádzajúcich z faktúr vystavených odporcom jeho zákazníkom, výšku odmeny prislúchajúcej navrhovateľovi za sprostredkovanie určenú v percentách i v peňažnom vyčíslení a v konečnom dôsledku aj uznávací prejav odporcu realizovaný tým spôsobom, že podpísal predmetnú rekapituláciu sprostredkovateľských aktivít s uvedením odmeny za sprostredkovanie (bez DPH), zostávajúcej k fakturácii v celkovej výške 1.935.000,- Sk. Odporca podpísaním rekapitulácie uznal nárok navrhovateľa na odmenu za sprostredkovanie (dovtedy nevyúčtovanú) v tejto výške, vyčíslenú tam uvedeným spôsobom, s uvedením podkladov pre jej určenie. Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Neobstojí obrana odporcu, že rekapitulácia mala slúžiť ako dôkaz o aktivitách X.. Z. a X.. O. a o ich prospešnosti a prínose pre odporcu, ak by sa stali jeho spoločníkmi. Taká obrana nie je ničím podložená, pretože z rekapitulácie taký dôvod jej vyhotovenia nevyplýva. V ďalšom konaní mal súd prvého stupňa zamerať dokazovanie na skutočnosti uvedené v rekapitulácii, na okolnosti predchádzajúce jej uzavretiu, na spôsob výpočtu odmeny za sprostredkovanie v nej uvedenej a v nadväznosti na tieto zistenia znovu rozhodnúť o nároku navrhovateľa.
Na toto rozhodnutie reagoval odporca podaním, v ktorom namietol, že navrhovateľ nevie preukázať ako konkrétne zákazníka VSS vlastne sprostredkoval, dokument rekapitulácia nemá súvis so zmluvou ani
následným dodatkom, je neadresný a právne nekonkrétny, nie je z neho zrejmé, či išlo o aktivity Exco, s.r.o., alebo E.. Uviedol tiež, že on sám vstúpil tak ako odporca do vyhláseného tendra vo C. obaja tam išli ako dve rovnocenné firmy.
Právny vzťah, z ktorého navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, má vychádzať z uzatvorenej Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 13.10.1999 uzatvorenej medzi navrhovateľom ako obchodným zástupcom a odporcom ako zastúpeným. Podľa čl. 2.1. tejto zmluvy, odporca mal pre zastúpeného vyvíjať činnosť, ktorá bude smerovať k uzatváraniu kúpnych zmlúv v oblasti predaja licencií programového vybavenia X. (prípadne služieb s produktom spojených), ktorých vlastníkom je zastúpený. Za týmto účelom bude vyhľadávať záujemcov o uzavretie týchto zmlúv. Nasledujúci čl. 3 tejto zmluvy spresňuje, akým spôsobom sa tento účel zmluvy dosahuje. Podľa tohto článku mal navrhovateľ: l. nakupovať od odporcu licencie a predávať ich koncovému užívateľovi v cenách stanovených odporcom formou aktuálne platného cenníka, 2. aktívne ponúkať koncovému zákazníkovi program „Právo na údržbu programového vybavenia X.“. Tento program mal navrhovateľ nakupovať od odporcu a predávať koncovému užívateľovi v cenách stanovených zastúpeným, ak nie je stranami dohodnuté inak. Obsah programu je uvedený v prílohe A/ (išlo o právo na zmenu verzie, právo na zmenu platformy, právo na zmenu počtu užívateľov, bezplatný prístup k technickej podpore, bezplatný prístup k X. právo na realizáciu požiadaviek zákazníka, právo na odstránenie skrytých chýb). 3. v prípade potreby objednávať služby spojené s produktom X. od zastúpeného a má právo tieto služby poskytnúť koncovému zákazníkovi. V tomto prípade má odporca vystupovať v mene navrhovateľa.
Súd už v inom právoplatne skončenom spore (vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9Cb/82/2008) prebiehajúcom medzi účastníkmi konštatoval, že táto zmluva v sebe obsahuje spojenie prvkov viacerých typov zmlúv upravených v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ ide o základný účel zmluvy- vyvíjanie činnosti zo strany navrhovateľa, ktorá bude smerovať k uzatváraniu kúpnych zmlúv, bolo možné zmluvu posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Ide pritom o ponúkanie, či uzatváranie zmlúv týkajúcich sa programu X. alebo programu „Právo na údržbu programového vybavenia X. ako nadštandardnej časti produktu X. Už v rámci tohto konania bolo konštatované, a táto skutočnosť vyplynula i z teraz vykonaného dokazovania, že pôvodne sa táto činnosť mala realizovať tým spôsobom, že navrhovateľ bude nakupovať od odporcu licencie a tieto následne predávať koncovému užívateľovi. V skutočnosti však k realizácii takejto činnosti nedochádzalo, navrhovateľ zrejme iba vyhľadával klientov, ktorí mali záujem o program odporcu a následne už konkrétne zmluvy o dielo týkajúce sa produktu odporcu uzatváral odporca sám. Obaja účastníci napokon zmluvný vzťah realizovali tým spôsobom, že navrhovateľ vyhľadával klientov a odporca následne konkrétne zmluvy so zákazníkmi uzatváral sám. Táto činnosť navrhovateľa mala charakter obchodného zastúpenia. Nepochybné je, že takúto činnosť navrhovateľ pre odporcu vykonával a odporca mu v niektorých prípadoch za tieto činnosti platil (v prípade iných zákazníkov). Takýto charakter mala i činnosť odporcu spočívajúca v aktívnom ponúkaní programu „Právo na údržbu programového vybavenia X. avšak iba v časti, v ktorej ide o ponúkanie takéhoto programu. Pokiaľ išlo o konkrétne vykonávanie iných činností zo strany navrhovateľa ako sú právo na odstránenie skrytých chýb, či právo na realizáciu požiadaviek zákazníka, takúto činnosť navrhovateľa súd nepovažoval za obchodné zastúpenie, keďže predpokladom pre vykonávanie takejto činnosti je to, že až na základe toho, že si koncový zákazník kúpi takýto program ako nadštandardnú časť produktu X. koncovému zákazníkovi určitá konkrétna osoba realizuje na jeho základe určité činnosti. V tejto časti bola zmluva posúdená ako inominátna, vykazujúca prvky zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tohto posúdenia súd vychádzal i v tejto prejednávanej veci.
Tu si faktúrou č. 2520289 vyúčtoval navrhovateľ „províziu za sprostredkovanie“ vo výške 2.302.650,- Sk. Táto suma mala byť podľa faktúry splatná 11.11.2005. Z obsahu tejto faktúry nevyplýva, čo bolo predmetom sprostredkovania, za aké konkrétne činnosti sa táto suma vyúčtovala, akú firmu mal navrhovateľ pre odporcu sprostredkovať, nie je tiež zrejmé, prečo práve v tejto výške bola suma určená.
Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Treba uviesť, že obchodné vzťahy účastníkov reálne existovali, nepochybné je, že účastníci vzájomne spolupracovali a ich vzťahy sa zhoršili až v dôsledku personálnych zmien, keď X.. O. prešiel pracovať k odporcovi. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podkladom pre vypracovanie uvedenej faktúry bola práve spomínaná rekapitulácia (zrejme z dátumu 27.06.2005, ktorý je uvedený pri pečiatke a podpise navrhovateľa). Vyjadrenia účastníkov o dôvode jej vypracovania sú úplne odlišné a súdu sa nepodarilo na základe predložených a vykonaných dôkazov bez akýchkoľvek pochybností zistiť, prečo bola spracovaná. Podľa názoru navrhovateľa išlo o rozpis toho, čo skutočne navrhovateľ pre odporcu realizoval (spôsob výpočtu však súdu nie je celkom zrejmý, keďže nevyplýva z obsahu uzatvorenej zmluvy), podľa názoru odporcu bol tento dokument vyhotovený z dôvodu, že malo dôjsť k prestupu X.. Z. a X.. O. k odporcovi a bolo potrebné predložiť spoločníkom odporcu akési číselné vyjadrenie prínosu týchto dvoch osôb pre odporcu. O tomto však v rekapitulácii nie je žiadna zmienka. To, že rekapitulácia skutočne bola vyhotovená v dobe, keď sa rozhodovalo o prechode týchto dvoch osôb k odporcovi je podporené mailovou komunikáciou medzi navrhovateľom a odporcom (napr. v spise na č.l. 53 až 56). Samotné obchodné vzťahy medzi účastníkmi neboli štandardné, boli veľmi komplikované a vychádzali z toho, že účastníci mali dobré vzájomné vzťahy. Avšak fungovanie obchodných vzťahov na princípe „dolož dodatok k zmluve, aby sme mohli fakturovať“ (viď napr. mail od navrhovateľa adresovaný odporcovi dňa 04.11.2005 - č.l. 64 v spise, prípadne mail z 21.11.2005 od navrhovateľa odporcovi a naopak - č.l. 65 v spise, mail z 29.11.2005 - č.l. 67 v spise) nevzbudzuje práve veľkú dôveru v čistotu týchto vzťahov a preto úloha súdu tieto vzťahy a nároky posúdiť je komplikovaná.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v záujme zistenia okolností predchádzajúcich spísaniu rekapitulácie a spôsobu výpočtu odmeny za sprostredkovanie. Súd vypočul svedka W. J., X.. C. F., X.. S. T., X.. Š. V., K.. A. S., X.. C. P., oboznámil aj písomné stanovisko X.. F., vykonal dokazovanie potvrdením o účasti odporcu a C. na výstave COFAX 98, internými dokladmi odporcu o stretnutiach s predstaviteľmi C., dokladmi o zaslaní informácií o X. spoločnosti C. písomným vyjadrením X.. C. F., Zmluvou o diele O práve na údržbu programových produktov a o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2002 uzatvorenej medzi odporcom a C.bjednávkami C. na licencie, písomnými vyjadreniami účastníkov, Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi odporcom a T., zo dňa 14.03.2002, faktúrami vystavenými odporcom pre C. a P., Zmluvou o dielo č. 230201 uzatvorenou medzi navrhovateľom a P.., zo dňa 05.03.2003 a preberacím protokolom k tejto zmluve, zápismi z porád odporcu, návrhmi rekapitulácií medzi navrhovateľom a odporcom, faktúrami navrhovateľa za analyticko programátorské práce.
Svedok W. J. pracoval u odporcu ako obchodný riaditeľ. Uviedol, že v roku 1998 na výstave COFAX sa po prvýkrát stretol s C. (ďalej len „C.), keď pán A. navštívil stánok odporcu. Stretli sa po pár týždňoch, dohodli sa poskytnúť informácie a urobiť prezentáciu, toto i realizovali pre vtedajšieho ekonomického riaditeľa pána F.. Po tejto prezentácii osobne stretol X.. O.. V roku 2000 vyhlásilo C. výberové konanie, ktoré trvalo jeden rok a bolo veľmi ťažké. Svedok predložil súdu doklad o účasti na výstave, správu o vykonaní prezentácie pre pána F. a list o poskytnutí informácie pánovi A.. Zákazku vo C. zabezpečil iba odporca.
Svedok X.. C. F. pracoval v určitom období ako ekonomický riaditeľ C. podľa jeho vyjadrenia účastníci konania boli obchodnými partnermi C.. S navrhovateľom spolupracovalo C. od roku 1996 alebo 1997, navrhovateľ poskytol C.r na technológiu. Zo strany C. bol záujem riešiť dodávku softvéru výberovým konaním, majitelia chceli, aby bolo viac ponúk. Bolo ich 5 až 10, analyzovala ich určitá skupina ľudí, do úzkeho výberu sa dostala okrem odporcu ešte ďalšia jedna alebo dve firmy. Majitelia si napokon vybrali odporcu a s odporcom podpísali zmluvu. Riešilo sa to nejako v splátkach. Podmienky výberového konania zrejme nadefinovali výpočtári, výberové konanie robili pracovníci C., títo sú uvedení na zápise z tohto konania. Svedok nemal informáciu o tom, že by k sprostredkovaniu C. pre odporcu došlo navrhovateľom. O následných obchodných aktivitách jednal s odporcom, a to konkrétne s p. Q., občas s p. J..
Spoločníci odporcu X.. Š. V., K.. A. S., X.. C. P., sa vyjadrili k predloženej rekapitulácii, že bola vyhotovená v súvislosti s navrhovaným vstupom p. Z. a p. O. k odporcovi. Táto im bola predložená na rokovaní spoločníkov. Z ich vyjadrení v zásade vyplynulo, že chceli mať akýsi kvantifikovaný prehľad o prínose týchto pánov v prípade ich príchodu k odporcovi, preto im bola takáto rekapitulácia predkladaná, podrobne ju neštudovali. Svedok V. uviedol, že rekapituláciu neposudzoval iba číselne, v rekapitulácii bola podľa neho protiváha spoločných aktivít a na jej základe malo byť zvážené, či by vstup navrhovateľa
do odporcu bol pre odporcu výhodný. O zháňanie zákazníkov sa nezaujíma, to majú na starosti iní ľudia. Ani svedok K.. S. sa nevedel vyjadriť k tomu, či odporcovi pomohol navrhovateľ dostať sa do C. Vie, že vznikol nejaký dokument, ktorý mal údajne vyjadrovať prínos navrhovateľa pre odporcu, takúto rekapituláciu videl, avšak podľa neho nič neodzrkadľovala. Hovorilo sa o sumách 1,5 až 2 milióny. Pôvodne sa hovorilo o zlúčení navrhovateľa a odporcu, neskôr sa hovorilo iba o konkrétnych osobách. Uviedol tiež, že o zákazku vo C. sa mohol odporca uchádzať i sám, avšak pre istotu sa poistili a na činnosti si našli navrhovateľa. Odprezentovať údaje o produkte by však okrem odporcu nevedel nikto. Svedok X.. P. uviedol, že na porade spoločníkov mu bol predložený nejaký zoznam, ktorý mal predstavovať akúsi misku váh, neštudoval ho, sám sa k nemu nevedel vyjadriť, keďže nič bližšie o aktivitách navrhovateľa nevedel. Boli tam uvedené nejaké čísla, chcel, aby bola vyčíslená hodnota firmy, teda, za čo by ich podiely postúpili iným. Navrhol, aby navrhovateľ dal nejakú nehnuteľnosť, tento návrh bol odmietnutý. Až vtedy pochopil, že nejde o fúziu, ale o individuálny vstup dvoch osôb do firmy bez nejakého finančného vyrovnania. Podľa jeho názoru nedošlo k žiadnemu plneniu, ktoré by mohlo byť dôvodom k fakturácii navrhovateľa, navrhovateľ nemal podľa zmluvy nárok na odmenu za predaj licencií, ktoré predal priamo odporca, mal nárok na odmenu iba z predaja licencií, ktoré by realizoval sám.
Zmluvou o diele O práve na údržbu programových produktov a o poskytovaní služieb zo dňa 26.07.2002 uzatvorenej medzi odporcom a C. sa odporca zaviazal pre C. realizovať údržbu vo vzťahu k produktu X. - v rozsahu 80 užívateľov.
Objednávkou /bez dátumu) si C. objednalo u odporcu licencie X. (40ks), licencie N. (40 ks), N. (40 ks) a 380 hodín inštalácií a služieb spojených s rozšírením počtu licencií.
Súd prvého stupňa v danom prípade na základe celého vykonanie dokazovania dospel k záveru, že rekapitulácia (zo dňa 27.06.2005) je uznaním záväzku zo strany odporcu, teda, bolo úlohou odporcu preukázať, ak to tvrdí, že záväzok v čase uznania neexistoval (teda v predchádzajúcom období zanikol, prípadne neexistoval vôbec).
Podľa § 323 ods. l Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
To, že došlo k uznaniu záväzku je podporené nasledovnými dokladmi: l. Odporca sám podpísal rekapituláciu spoločných aktivít Exco-Chirasys, v ktorej sa konštatuje, že po zaokrúhlení zostáva k fakturácii za sprostredkovanie C. a P. 1.935.000,-Sk. Odporca nepreukázal, že by takýto dokument bol vyhotovený za účelom zhodnotenia tzv. prínosu X.. O. a X.. Z. v prípade, že by prešli k odporcovi. Ak by tomu tak bolo, v tomto dokumente by boli uvedené všetky spoločné aktivity, ako napríklad sprostredkovanie iných klientov (napr. I.. Nebolo dôvodu, aby pre účely prínosu týchto dvoch osôb pre odporcu boli zohľadnené iba tie peniaze, ktoré boli údajne doposiaľ nezaplatené. Je pravdou, že rekapitulácií existovalo viacero verzií, avšak iba táto verzia, na základe ktorej bolo fakturované, je podpísaná oboma účastníkmi. Jednoznačne sa v nej uvádzajú reálne faktúry, ktorými vyúčtovával plnenia odporca vo vzťahu k C. a P., je určený spôsob výpočtu odmeny pre navrhovateľa a odporca toto konkrétne podpísal, čím potvrdil, že na takéto plnenie má navrhovateľ nárok, teda svoj záväzok uznal. Navyše navrhovateľ predložil súdu dôkazy o tom, že prvá verzia rekapitulácie vznikla ešte v roku 2001, teda predtým, ako dostali páni O. a Z. ponuku pracovať pre odporcu. 2. Z mailovej korešpondencie odoslanej od odporcu (N.. Q.) dňa 29.09.2005 adresovanej navrhovateľovi (p. Z.) - č.l. 55 spisu - vyplýva, že v tomto období existovala nejaká nevyfakturovaná suma navrhovateľom. 3. Je síce pravdou, že v písomne vypracovanej zmluve o obchodnom zastúpení sa v podstate nič nehovorí o sprostredkovaní, avšak i v prípade iných zákazníkov (napr. I.l) tiež nedochádzalo k nákupu licencií navrhovateľom, priamo ich predával odporca zákazníkovi a bez spísania akéhokoľvek dodatku k zmluve boli zo strany navrhovateľa vystavované faktúry za sprostredkovanie, ktoré boli zo strany odporcu uhradené. Medzi účastníkmi tak nepochybne vznikla v ústnej podobe i zmluva o sprostredkovaní.
Nárok navrhovateľa na zaplatenie:
Keďže došlo k uznaniu záväzku zo strany odporcu, mohol sa odporca ubrániť zaplateniu iba tým spôsobom, že preukáže, že v čase uznania záväzok neexistoval, prípadne už zanikol (napríklad plnením).
l. Pokiaľ ide o odmenu za sprostredkovanie za spoločnosť P., v danom prípade odporca záväzok uznal a nenamietal, že by nemalo dôjsť z nejakého dôvodu k zaplateniu. V danom prípade bola odmena za túto spoločnosť vyúčtovaná v rekapitulácii vo výške 54.448,- Sk bez DPH, pričom sa jednalo o odmenu za sprostredkovanie. V prípade P., bol dňa 25.01.2002 spracovaný Doplnok č. 2 k zmluve o obchodnom zastúpení, podľa ktorého v prípade sprostredkovania predaja licencií programu X. pre túto spoločnosť mal navrhovateľ právo fakturovať 30% z ceny licencií X., 20 % z ceny licencií N. 30 % z ceny servera. Právo fakturácie vzniklo obchodnému zástupcovi až po nábehu do rutinnej prevádzky u koncového zákazníka, t.j. najskôr po dátume 1.1.2003. Splatnosť faktúry bola dojednaná na 60 dní. Pokiaľ išlo o implementačné práce a ceny ostatných služieb, tieto vychádzali z Prílohy B a Doplnku č. 1 Zmluvy o obchodnom zastúpení. K vyúčtovaniu odmeny v rámci rekapitulácie došlo podľa týchto ustanovení, odporca vyúčtovanie žiadnym spôsobom nenamietol, nespochybnil činnosť navrhovateľa súvisiacu so sprostredkovaním tohto klienta, preto nárok navrhovateľa na zaplatenie 54.448,- Sk bez DPH (64.793,12 Sk s DPH, t.j. 2.150,74 Eur) vo vzťahu k sprostredkovaniu tohto klienta navrhovateľovi vznikol.
2. V prípade odmeny za sprostredkovanie C. je však situácia iná. V prípade tejto spoločnosti nebol k uzatvorenej zmluve o obchodnom zastúpení spracovaný žiadny dodatok, neexistovala ani iná príloha, ktorá by sa výlučne venovala odmene za činnosti týkajúce sa tejto spoločnosti. Navrhovateľ stále hovorí o tzv. sprostredkovaní tohto klienta pre odporcu, teda, že odmena je vyúčtovaná práve z dôvodu, že tohto klienta odporcovi sprostredkoval. Obsah rekapitulácie však svedčí o niečo inom. Okrem toho má súd k dispozícii tvrdenia a doklady odporcu, ktorý namieta, že k sprostredkovaniu tohto klienta činnosťou navrhovateľa nedošlo a teda navrhovateľ nemal právo si takúto odmenu vyúčtovať. Odporca tiež namietol vyúčtovanú odmenu za predaj licencií, na ktorú navrhovateľovi právo nevzniklo. Pokiaľ sa pozrieme na jednotlivé položky rekapitulácie viažuce sa k C. má sa jednať o odmenu (v zásade províziu) z predaja licencií (ťažiskovo), ale i o odmenu týkajúcu sa údržby programu X. v niektorých časových obdobiach. Na základe čoho si vyúčtováva navrhovateľ takúto odmenu však súdu nie je zrejmé. Pokiaľ i odvolací súd poukázal na skutočnosť, že odporca musí preukázať, že takýto záväzok v čase uznania neexistoval, ide v podstate o preukázanie toho, čo sa nestalo. Odporca takéto preukázanie mohol realizovať tým, že preukáže, že k sprostredkovaniu C. došlo jeho výlučnou zásluhou a tiež tým, že preukáže, že navrhovateľ činnosti podľa rekapitulácie neurobil alebo mu na ne nemohol v súlade s platnými dojednaniami medzi účastníkmi vzniknúť nárok. A toto odporca podľa názoru súdu preukázal. a/ odporca preukázal, že sa do C. dostal vlastnou činnosťou- výberovým konaním, ktoré zorganizovala C.. Do tohto výberového konania sa odporca prihlásil, opakovane odprezentoval svoj program, ktorý mal do C. dostať, na základe vlastných kvalít jeho ponuka vyhrala. V konaní nebolo preukázané (napríklad výpoveďou X.. F., ktorý v tom čase vo C. pôsobil), že by takéto výberové konanie mohol ovplyvniť sám navrhovateľ. Je síce pravdou, že navrhovateľ vo C. pôsobil už pred vstupom odporcu do tejto spoločnosti, táto samotná skutočnosť však neznamená, že práve navrhovateľ zabezpečil, aby sa tam odporca dostal. Pokiaľ sa súdu predkladá, že sprostredkovanie malo byť realizované množstvom činností, pri ktorých mali byť predstavitelia C. ovplyvnení v tom smere, aby výberové konanie vyhral odporca, takéto konanie nemôže zo strany súdu požívať právnu ochranu, keďže je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Navyše, v čom konkrétne takáto činnosť navrhovateľa mala spočívať, nebolo v konaní preukázané. Odporca nemal možnosť preukázať, že navrhovateľ niečo nevykonal, preukázať je možné iba to, čo sa vykonalo. A to mohol urobiť jedine navrhovateľ, na otázky odporcu akým spôsobom bolo C. ovplyvnené, kedy, kde a s kým sa za tým účelom navrhovateľ stretol, navrhovateľ nereagoval. Súd sa nestotožňuje s tvrdím právneho zástupcu navrhovateľa, že odporca nemá právo v tomto smere klásť otázky navrhovateľovi a tým prenášať na neho dôkazné bremeno. Ako dôkaz môže slúžiť i výsluch účastníka. Navrhovateľ ani raz na tieto otázky odporcu neodpovedal. Za aké samotné sprostredkovanie teda chce navrhovateľ peniaze nie je zrejmé. b/ I keď navrhovateľ posudzuje svoj nárok na zaplatenie odmeny ako nárok na odmenu za sprostredkovanie, v skutočnosti z predloženej rekapitulácie vyplýva, že nejde o sprostredkovanie, ale ide o vyúčtovanie percentuálne stanovenej odmeny z predaja licencií (v prevažnej časti). Ako už súd uviedol vyššie, v prípade C. je situácia iná, keďže uzatvorená zmluva o obchodnom zastúpení neobsahovala v sebe ustanovenia o tom, že by si navrhovateľ mohol vyúčtovať odmenu aj z predaja licencií realizovaného priamo odporcom svojmu zákazníkovi a nebolo ani preukázané, že by došlo v tomto smere k akejkoľvek ústnej dohode. Naproti tomu to navrhovateľ robil. Licencie predával
navrhovateľ sám a odporca si v rekapitulácii vyúčtoval percentuálne odmenu ako keby licencie predal on (podľa prílohy zmluvy). V konaní nebolo preukázané, že by právo na takúto odmenu z predaja licencií realizovaných odporcom navrhovateľovi vzniklo- na rozdiel od P., kde to bolo riešené osobitným doplnkom zmluvy. I v tomto smere sa teda odporca ubránil nároku navrhovateľa, keďže preukázal, že takáto dohoda uzatvorená nebola, odmena v prípade C. prichádzala do úvahy iba pri implementačných prácach, ktoré boli uhrádzané. c/ Sčasti je nárok navrhovateľa tvorený odmenou za údržbu programu. K tomuto však na výzvu odporcu nebol navrhovateľ schopný predložiť ani jeden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, prečo si odmenu uplatňuje v takejto výške. Z výsluchu účastníkov vyplývalo, že v každom mesiaci zasielal navrhovateľ prehľad hodín, ktoré u klienta vykonal, takýto prehľad však v tomto konkrétnom prípade chýba. Naproti tomu, v prípade iných činností bola odmena za údržbu či implementačné práce navrhovateľovi zaplatená. Je teda otázne, prečo by to v tomto prípade odporca neurobil.
Súd preto v prípade C. musí konštatovať, že samotná fakturácia iba na podklade tzv. rekapitulácie (ktorej presný dôvod vyhotovenia sa súdu nepodarilo zistiť a vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov ho už ani nezistí), i keď branej ako uznanie záväzku, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre priznanie požadovanej sumy. Odporca podľa názoru súdu preukázal, že právo na takúto odmenu navrhovateľovi v čase uznania záväzku neexistovalo. Súd pritom vychádzal z § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva. Pokiaľ ide o činnosti súvisiace s údržbou programu, v danom prípade, ako súd už uviedol, majú tieto činnosti charakter vykonávania diela, v danom prípade nárok na zaplatenie ceny diela by vznikol jeho vykonaním (§ 548 ods.l Obchodného zákonníka), avšak nebolo preukázané, že by k takémuto vykonaniu diela (realizácii údržby) aj skutočne došlo.
Na základe uvedených skutočností súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 2.150,74 Eur.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal priznania úroku z omeškania vo výške 17 % ročne od 12.11.2005 (deň po splatnosti faktúry) do zaplatenia.
Podľa § 369 ods.l, 2, 3 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo. Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
V danom prípade sa navrhovateľ domáha priznania úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlžnej sumy uvedenej vo faktúre. Podľa Doplnku č. 2 uzatvorenej zmluvy o obchodnom zastúpení, právo fakturácie vzniklo navrhovateľovi najskôr po dátume 1.1.2003, pričom splatnosť faktúry bola dojednaná na 60 dní. Keďže navrhovateľ vystavil faktúru až dňa 12.10.2005, jej splatnosť bola 11.12.2005. V prípade, že k zaplateniu v tejto lehote nedošlo, dostal sa odporca do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Tie boli v toto období vo výške 13 % ročne (základná úroková sadzba NBS bola v období od 01.07.2005 do 31.12.2005 vo výške 3 %).
Súd preto odporcu zaviazal i k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2.150,74 Eur od 12.12.2005 do zaplatenia.
V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zvyšnej istiny (nad 2.150,74 Eur) s úrokom z omeškania vo výške 17 % ročne a v časti, v ktorej sa domáhal priznania úroku z omeškania nad 13 % ročne zo sumy 2.150,74 Eur bol návrh navrhovateľa zamietnutý už z horeuvedených dôvodov.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Odporca bol v danom prípade úspešný v 97 %, navrhovateľ bol úspešný v 3 %, súd preto odporcovi priznal 94% - nú náhradu ním uplatnených účelne vynaložených trov konania. O náhrade trov konania súd takto rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.). Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.