Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-50-2011.pdf
PDF · 100.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/50/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matka - Y. H., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, Y., otec
- Y. I., nar. XX.XX.XXXX, U., F. o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca Y. I., nar. XX.XX.XXXX na maloletého V. I., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 49,79,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne a to počnúc dňom 01.09.2011, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletého V. I., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2011 do 17.02.2012 vo výške 180,- eur j e otec p o v i n n ý splácať v 20,- euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom apríl 2012 k rukám matky, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Otec má právo stretávať sa s mal. V. I., nar. XX.XX.XXXX každý tretí víkend v kalendárnom mesiaci od piatka 16,00 hod. do nedele do 19,00 hod., ďalej každý kalendárny rok počas letných školských prázdnin od 30.6. od 16,00 hod. do 15.7. do 19,00 hod. a od 15.8 od 16,00 hod. do 31.8. do 19,00 hod., ďalej každý párny kalendárny rok počas jarných školských prázdnin určených pre príslušný kalendárny rok pre kraj v mieste, v ktorom maloletý vykonáva povinnú školskú dochádzku od prvého dňa rána od 10,00 hod. do posledného dňa do 19,00 hod., ďalej každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 10,00 hod. do 28.12. do 19,00 hod., ďalej každý párny rok od 29.12. od 10,00 hod. do 06.01. do 19,00 hod., ďalej každý nepárny kalendárny rok v čase veľkonočných sviatkov od štvrtka od 10,00 hod. do veľkonočného pondelka do 19,00 hod., s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska navrhovateľky v určený deň a hodinu a na tom istom mieste v určený deň a hodinu maloletého navrhovateľke vráti.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.
Návrh otca na zníženie výživného sa zamieta.
Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8P/234/2007-31, zo dňa 23.10.2007, právoplatné dňa 15.11.2007 a to v časti výroku o výživnom a úprave styku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 03.12.2010, žiadala navrhovateľka - matka , aby súd zvýšil výživné na maloletého V. zo sumy 1.500,-Sk na sumu 150,- eur mesačne a to z dôvodu zmeny pomerov a nárastu nákladov na výživu maloletého. Uviedla, že maloletý od septembra 2011 nastupuje do základnej školy a doteraz určené výživné nepokryje všetky potreby spojené s nástupom maloletého do školy. Ďalej žiadala upraviť aj styk otca s maloletým z dôvodu, aby sa maloletý s otcom stretával pravidelne.
Odporca sa nedostavil osobne na nariadené pojednávanie, z dôvodov rodinných a finančných požiadal o jeho vypočutie pred súdom v mieste jeho bydliska. Súd požiadal Okresný súd Brezno o vykonanie dôkazu a a to výsluch odporcu. Odporca pred Okresným súdom v Brezne vypovedal, že nesúhlasí s návrhom matky a navrhol výživné znížiť na sumu 30,- eur mesačne, z dôvodu jeho nedostatočného zárobku. Uviedol, že od poslednej úpravy sa zmenil jeho príjem keď zarábal 18.000,-Sk a teraz zarába okolo 550,- eur mesačne. Pribudla mu aj ďalšia vyživovacia povinnosť. Ďalej poukázal na výdavky, ktoré má na domácnosť, na skutočnosť, že spláca hypotéku a stavebný úver. Ohľadom úpravy styku uviedol, že navrhuje upraviť styk počas mesiacov júl a august a cez vianočné sviatky a jarné prázdniny.
Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného ako navrhuje otec nie je určite v záujme maloletého. Odporučili súdu vyhovieť návrhu matky, nakoľko nastala zmena pomerov na strane maloletého, ktorá zvýšenie výživného odôvodňuje.
Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 17.02.2012 a to v neprítomnosti odporcu. Odporca zaslal súdu ospravedlnenie neúčasti a súhlasil, aby sa konalo bez jeho prítomnosti. Zároveň však žiadal, aby bol vypočutý v mieste bydliska. Súd mal vykonané všetko potrebné dokazovanie k tomu, aby mohol pristúpiť k rozhodnutiu vo veci, nebolo už potrebné ďalšie vypočutie odporcu. Súd konštatuje, že s odporcom sa riadne konalo, bola mu daná možnosť ako účastníkovi konania riadne sa pred súdom vyjadriť a to cestou dožiadaného súdu, preto tu nebola žiadna prekážka, ktorá by bránila súdu vec na pojednávaní dňa 17.02.2012 meritórne rozhodnúť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi a to: rodný list maloletého, rozpis priemerných mesačných nákladov na maloletého, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 30.05.2011, pokyny pre žiakov prvého ročníka vystavené ZŠ Y., potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky, výpis z účtu navrhovateľky, potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplatení nemocenských dávok navrhovateľke, bloky o kúpe rôzneho tovaru, doklad o výške stravného, rozhodnutie o prijatí maloletého do ZŠ, potvrdenie Centra voľného času o úhrade poplatku, potvrdenie o úhrade poplatku u lekára za vyšetrenie, dohoda o rozviazaní pracovného pomeru s navrhovateľkou, oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 11.07.2011, potvrdenie o príjme otca za obdobie od 12/2009 do 9/2011, výpis z účtu odporcu, splátkový kalendár vystavený spoločnosťou Pohotovosť, potvrdenie ambulancie Klinickej logopédie, poštové poukazy predložené odporcom o úhrade výživného, rôzne bloky predložené odporcom o kúpe rôzneho spotrebného tovaru, rodný list maloletého Y. I., rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke, pracovná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a zamestnávateľom U. K. L. s.r.o., prehľad vymeriavacích základov, oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 28.11.2011, pracovná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a zamestnávateľom Z. R. L., výstupný list zo dňa 23.01.2012, potvrdenie o príjmoch navrhovateľky za rok 2011, potvrdenie ÚPSVaR MA zo dňa 27.01.2012, kópie poštových poukazov o úhrade výživného. Súd sa ďalej oboznámil so spisovým materiálom Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P 234/2007.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že naposledy bolo rozhodnuté o úprave výživného na maloletého rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P 234/2007-31 právoplatný dňa 15.11.2007, ktorým súd zaviazal otec prispievať na maloletého sumou 1.500,-Sk, styk otca s maloletým bol ponechaný bez úpravy. Matka bola v čase posledného rozhodnutia nezamestnaná. Maloletý mal 3,5 roka a navštevoval
materskú školu. Bývali ešte v jednej domácnosti s odporcom. Otec v čase poslednej úpravy pracoval v A. T., jeho príjem bol v priemere 17.500,-Sk. Nemal inú vyživovaciu povinnosť. Splácal hypotéku, ktorú si zobral na byt a stavebné sporenie. Toho času je maloletý od 01.09.2011 žiakom 1. triedy základnej školy. Býva s matkou v Y. v dvoj-izbovom byte. Od augusta 2009 bola matka zamestnaná v spoločnosti M. E. s mesačným príjmom cca. 600,- eur. Od 07/2010 do 08/2011 bola práceneschopná z dôvodu zdravotných problémov s chrbticou, poberala nemocenské vo výške cca. 350,- eur mesačne. Ku dňu 29.07.2011 rozviazala pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Od augista 2011 vykonávala prácu v spoločnosti U., najprv na základe dohody o vykonaní práce a od sept. 2011 na základe pracovnej zmluvy. K 02.12.2011 bol pracovný pomer ukončený bez udania dôvodu v skúšobnej dobe. V tejto spoločnosti mala príjem cca. 400,- eur mesačne. Od 22.12.2011 začala pracovať ako predavačka, avšak dňa 23.01.2012 jej bola opäť daná výpoveď v skúšobnej dobe. Toho času je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľka bola uznaná za čiastočne invalidnú a od 22.06.2011 jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 116,90 eur mesačne. Otec maloletého je stále zamestnaný v A. T. ako robotník s príjmom cca. 564,93 eur mesačne. Od 10.12.2011 mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Y..
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa ust. § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa vyššie citovaného ustanovenia 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane maloletého od poslednej úpravy výživného nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia a odôvodňuje pristúpiť k zvýšeniu výživného. Maloletý v čase poslednej úpravy navštevoval materskú školu, mal 3,5 roka a v súčasnosti je žiakom 1. triedy Základnej školy. Je nepochybné, že so zvyšujúcim sa vekom maloletého sú spojené vyššie výdavky, ako tomu bolo oproti času, keď bolo naposledy rozhodnuté o výživnom. Zvýšené výdavky sú spojené s návštevou školy, kde je potrebné kupovať školské pomôcky, hradiť poplatky v škole a určite sú na chlapca veku 7 rokov vyššie výdavky aj na stravu a oblečenie ako tomu bolo keď mal maloletý 3,5 roka. Ďalšími zmenami oproti poslednej úprave v pomeroch účastníkov je to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a matka sa stala čiastočne invalidnou. Majetkové a zárobkové pomery sa výrazne nezmenili ani u matky a ani u otca.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil osobnú starostlivosť o maloletého zo strany matky a zárobkové možnosti a schopnosti povinného. Súd zdôrazňuje, že matka sa osobne stará o maloletého a týmto výkonom osobnej starostlivosti si plní svoju vyživovaciu povinnosť. Súd má za to, ako už bolo vyššie uvedené, že tu je dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému a nebráni tomu ani tá skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Túto skutočnosť bral súd do úvahy pri určení sumy, o ktorú zvýši výživné na maloletého V. a v prípade ak by otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, zvýšenie by bolo určite o niečo vyššie. Čo sa týka otcom prezentovaných výdavkov na úver a stavebné sporenie, tieto výdavky tu boli aj v čase poslednej úpravy a súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu má prednosť pred inými výdavkami povinného. Otec je zdravý, v produktívnom veku a je určite v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému vo vyššej miere ako bola doteraz určené. Vzhľadom na zmenu pomerov a odôvodnené potreby maloletého, s prihliadnutím aj na zmenu počtu vyživovacích povinností na strane otca, súd stanovil zvýšenie výživného na sumu 80,- eur mesačne a to počnúc dňom 01.09.2011, kedy maloletý nastúpil na základnú školu.
Zročné výživné súd ustálil od 01.09.2011 do rozhodnutia súdu, t.j. 17.02.2012 sumou 180,- eur , keď zvýšenie bolo na sumu 80,- eur mesačne a otec doteraz mal určené 49,79 eur, avšak hradil zaokrúhlene 50,- eur mesačne. Zročné výživné vzniklo za 6 mesiacov, za mesiac predstavuje sumu 30,- eur (80-50), teda za 6 mesiacov sumu 180,- eur (30 x 6).
Vzhľadom na majetkové pomery otca zročné výživné súd povolil otcovi platiť v splátkach vo výške 20,- eur mesačne. Pre ochranu oprávneného súd zároveň určil, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a to s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p.
Z vykonaného dokazovania a aplikáciou vyššie uvedených zákonných ustanovení súd jednoznačne dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný a naopak návrh otca na zníženie výživného vyhodnotil súd ako nedôvodný. Nebola zistená taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, práve naopak. Na strane otca nastala zmena pomerov v počte vyživovacích povinností, avšak táto zmena neznamená dôvodnosť zníženia výživného. Ako je už vyššie uvedené, súd túto skutočnosť bral do úvahy pri určení o koľko zvýši výživné na maloletého. Návrh otca na zníženie výživného súd zamietol, keď dospel k záveru, že dôvodný je návrh matky na zvýšenie výživného.
Pri poslednej úprave rodičovských práv a povinností k maloletému bol styk otca s maloletým ponechaný bez úpravy. Matka žiadala aby súd upravil aj styk otca s maloletým, nakoľko tento sa realizuje nepravidelne. Žiadala styk stanoviť na jeden víkend v mesiaci a počas letných prázdnin. Otec vo vyjadrení k návrhu taktiež žiadal styk upraviť a to na čas vianočných, letných a jarných prázdnin.
Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd má za to, že je v záujme maloletého aby bol styk otca s maloletým upravený. Obaja rodičia požiadali súd, aby styk upravil. Súd nie je viazaný v danom prípade návrhmi účastníkov. Pri úprave styku súd vychádzal z toho, že maloletý má právo na pravidelný a rovnocenný styk s otcom. Otec má nie len právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove maloletého, preto je nevyhnutné, aby sa s maloletým pravidelne stýkal. Pri úprave bral súd do úvahy väčšiu vzdialenosť bydliska maloletého od bydliska otca, preto ho upravil na jeden víkend v mesiaci a počas sviatkov a prázdnin súd určil dlhšie časové úseky, počas ktorých bude maloletý tráviť čas u otca.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písmeno a / O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1 O.s.p., § 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.