Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3Er-298-2006.pdf
PDF · 77.76 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/298/2006
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Liptovské pekárne a cukrárne VČELA - Lippek k. s., so sídlom 1. mája 1919, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 394 556, proti povinnému: GENERAL MEMBRANE, spoločnosť s ručením obmedzeným, naposledy so sídlom Nábrežie J. Kráľa 1, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 378 011, pre vymoženie 255,34 Eur (7.692,30 Sk) s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 149/2006, takto
rozhodol:
Exekúcia je n e p r í p u s t n á . Súd exekúciu z a s t a v u j e . Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 91,57 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 19. 4. 2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 149/2006 na vymoženie pohľadávky vo výške 7.692,30 Sk s prísl., priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Cb/178/2005 zo dňa 25. 1. 2006. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 005416* zo dňa 18. 5. 2006, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 7.692,30 Sk, trovy predchádzajúceho konania 3.052,- Sk a trovy exekúcie.
Súdny exekútor dňa 7. 4. 2010 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
Súd mal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/60/2009-58 zo dňa 16. 7. 2010, ktorým bola obchodná spoločnosť GENERAL MEMBRANE, spoločnosť s ručením obmedzeným, zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom GENERAL MEMBRANE, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Nábrežie J. Kráľa 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 378 011 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 28. 9. 2010.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto
osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Zánikom spoločnosti zanikla aj spôsobilosť povinného byť účastníkom konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 303,67 Eur a predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis Ex 149/2006.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Exekúciu súd zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Nakoľko neexistuje právny nástupca povinného, proti ktorému by bolo možné pokračovať v exekúcii, resp. ktorého by bolo možné zaviazať povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Súd zároveň poukazuje na ust. § 200 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 19. 4. 2006, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 2 hodiny a 10 minút, t. j. za tri začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk, a to za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho preskúmanie - 10 minút, vypracovanie žiadosti o súčinnosť ODI - 10 minút, vypracovanie žiadosti o súčinnosť DÚ - 5 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 25 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 30 minút, vypracovanie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 20 minút, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie - 30 minút, t. j. spolu vo výške 600,- Sk.
Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil hodinovú odmenu za vypracovanie 13 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v rozsahu 130 minút a 15 exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke v rozsahu 150 minút, takto uplatnenú odmena je v rozpore so zásadou hospodárnosti trov konania a navyše je neúčelná. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý doručoval 13 bankám a to bez akejkoľvek zmeny jeho vyhotovenia. Rovnako súdny exekútor vydal exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke a ten doručoval 15 bankám tiež bezo zmeny jeho vyhotovenia. Z uvedeného je tak zrejmé, že si súdny exekútor uplatnil odmenu za vyhotovenie uvedených listín a to niekoľkonásobne vyššiu ako mu patrí v zmysle vyhlášky a aká mu bola súdom aj priznaná v predchádzajúcom odseku
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania niektorých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho preskúmanie v trvaní 50 minút, ktoré uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na obsah a rozsah návrhu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Rovnako sa súd nestotožnil ani s uvedeným časovým trvaním vyhotovovania žiadosti o súčinnosť ODI (15 minút), žiadosti o súčinnosť DÚ (15 minút), 13 x príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (130 minút), 15 x exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (150 minút), podnetu na zastavenie exekúcie (50 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov (v predchádzajúcom odseku), ktorý považuje za primeraný a hospodárny. Súd zároveň poukazuje na ust.
§ 14 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorej základná hodinová sadzba je 200,- Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné, aby súdny exekútor určil čas trvania jednotlivých čiastkových úkonov exekučnej činnosti, potom časové trvanie jednotlivých úkonov sčítal a následne takto ustálenému časovému rozsahu priradil konkrétnu sumu odmeny. Legislatívnemu termínu „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“ zodpovedá sčítanie jednotlivých čiastkových časových trvaní a nie je prípustné aby súdny exekútor za každú takúto čiastkovú činnosť automaticky priradil odmenu 200,- Sk.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon súd priznal paušálnu sumu podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a za doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakoľko tieto úkony boli posudzované podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky. Súdnemu exekútorovi zároveň nepatrí odmena za doručovanie žiadostí o súčinnosť ODI, Daňovému úradu, za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, za doručenie podnetu na zastavenie exekúcie, vypracovanie zoznamu vyhotovených osvedčených fotokópií poverenia, vypracovanie prípisu vrátenia poverenia, doručenie prípisu vrátenia poverenia a zoznamu vyhotovených fotokópii poverenia a ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie a archivácia, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora.
V zmysle ust. § 15 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná paušálna suma odmeny vo výške po 100,- Sk a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (šetrenie v mieste bydliska povinného) , t. j. spolu vo výške 200,- Sk.
Súdnemu exekútorovi nepatrí paušálna náhrada za úkon označený ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu, nakoľko z exekútorského spisu vyplýva, že uvedené listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súčasne súd v zmysle ust. § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 1.655,42 Sk a materiálové náklady vo výške 143,10 Sk.
Podľa ust. § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil daň z pridanej hodnoty (DPH) a preukázal, že je platiteľom tejto dane, preto súd zvýšil priznanú odmenu 800,- Sk o 20 % DPH, t. j. o 160,- Sk.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 2.758,52 Sk. Po prepočítaní tejto výslednej sumy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 91,57 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.