Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/11/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: U. R., bytom D. R. D., A. XXX/XX, o vymoženie 523,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -33 zo dňa 12. decembra 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ktorým exekúciu zastavil, p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie

z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa Ex. por. v spojení s , o rozhodcovskom konaní. Návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 28.09.2010 zamietol. Návrh oprávneného na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Evy Šteinerovej a na poverenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 02.09.2010 zamietol. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Šteinerovej náhradu trov exekúcie 105,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že na návrh oprávneného bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok jediného rozhodcu JUDr. Michala Rašlu sp. zn. SR 0848/06 zo dňa 03.04.2006. Konštatoval, že v danom prípade je dôvodom neprípustnosti exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou. Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 09.11.2005 zmluvu o úvere vo formulárovej podobe, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na a nasl. Obč. zák. a o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného uzavrel, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré v článku 17 upravujú rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č.

8, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Súd citoval ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 Obč. zák., čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal i na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38. Súd uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 4 Obč. zák. obsahuje exemplikatívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorý je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj VPPÚ. Povaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky sú ustanovenia smernice Rady 93/13/ES. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodoval, je podnikateľský subjekt založený za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvu uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. S poukazom na ust. § 57, § 58 Ex. por. uzavrel, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. V danom prípade rozhodnutie oprel práve o neexistenciu relevantného exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok síce v zmysle o rozhodcovskom konaní nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymáhalo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie nemožno preskúmať na základe riadnych opravných prostriedkov a nenastane odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, z materiálnej právoplatnosti existujú v závažných dôvodoch výnimky. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle o rozhodcovskom konaní je tak potrebné na účely Z.

z. o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v Ex. por., či sú tu nedostatky uvedené v alebo b) o rozhodcovskom konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, pretože iba tak môže naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä a nasl. Obč. zák. ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Ďalej súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, pretože exekútor len v krátkosti a všeobecne poukázal na majetkovú situáciu povinnej, svoj návrh však riadne nezdôvodnil a nepodložil dokladmi o vykonaných šetreniach. Z návrhu súdneho exekútora nie je možné vôbec určiť, či povinná má príjem, aký je to nepatrný majetok, príp. aké šetrenia súdny exekútor vykonal. V priebehu exekúcie (17.09.2010) oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom navrhol, aby predmetnú exekúciu ďalej vykonával súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Vzhľadom k tomu, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení v celom rozsahu, zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, pretože sa zmena súdneho exekútora javí ako neúčelná. Súdna exekútorka JUDr. Eva Šteinerová dňa 13.10.2010 predložila tunajšiemu súdu špecifikáciu trov exekúcie. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa , , Ex. por., ust. vyhlášky MS SR č. tak, že súdnej exekútorke priznal odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 105,30 eur, ktoré predstavujú: a/ odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 23,24 eur (7 x 3,32 eur), b/ odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu 26,56 eur (4 hod. x 6,64 eur), c/ hotové výdavky (poštovné + poplatok banka + kancelárske) 36,72 eur + 0,13 eur + 9,19 eur, d/ DPH z priznanej odmeny vo výške 9,46 eur. Súd jej nepriznal sumu 33,20 eur ako odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, nakoľko dospel k záveru, že pre vykonanie exekúcie bolo účelne potrebných 4 hodiny. Ďalej exekútorke nepriznal DPH z tejto nepriznanej odmeny, a to vo výške 6,18 eur.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, ako aj vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že zmluvu o úvere uzavretú s povinnou nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože úvery poskytuje podľa a nasl. Obch. zák., ktorý zmluvný vzťah sa podľa Obch. zák. vždy spravuje . V čase uzavretia zmluvy o úvere boli v zmysle Obč. zák. spotrebiteľskými zmluvami len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Znenie ust. Obč. zák. bolo doplnené až novelou účinnou od 01.01.2008, t.j. po uzavretí zmluvy o úvere. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa, že v zmluve o úvere obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, keďže predmetná doložka umožňuje obom stranám riešiť spory

zo zmluvy buď pred rozhodcovským, alebo pred všeobecným súdom. V závislosti od druhu podanej žaloby tak do úvahy prichádzalo buď rozhodcovské konanie, alebo konanie pred všeobecným súdom, a preto sa nemožno stotožniť so závermi súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Zdôraznil, že rozhodcovské konanie prebehlo v písomnej forme, povinná mala možnosť sa k veci vyjadriť napr. žalobnou odpoveďou, avšak zostala nečinná. V danej veci ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá nevyžaduje od povinného, aby spory riešil len v rozhodcovskom konaní, pričom i podľa odbornej literatúry (Magál, M. - Kubina, P.: rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, Justičná revue, 2008 č. 4, str. 616 a nasl.) nevýhradná rozhodcovská doložka nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. Je logické, že ak zo strany spotrebiteľa dôjde po uzavretí zmluvy k porušeniu zmluvných povinností, bude to dodávateľ, kto sa obráti so žiadosťou o ochranu na príslušný orgán. Postavenie povinnej ako spotrebiteľa nie je dotknuté, pretože má možnosť obrátiť sa na všeobecný súd pre porušenie jej práv. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného, pričom takýto úmysel zákonodarcu z § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nevyplýva. Alternatívne rozhodcovské doložky sú prípustné aj podľa európskeho práva, pričom v zmysle citovanej smernice sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, t.j. rozhodcovské konania ad hoc bez príslušného právneho podkladu. Záverom poukázal na to, že súd už exekučný titul preskúmaval pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a uznal ho za súladný so zákonom, keďže exekútorovi poverenie udelil. Nesúhlasil ani s výškou trov exekúcie, na ktorých zaplatenie bol zaviazaný. Uviedol, že odmena exekútora sa určuje jednak podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a jednak paušálnou sumou za úkony exekučnej činnosti. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu špecifikuje exekútor, čo však neznamená, že súd je povinný jeho výpočet bez ďalšieho prevziať. V napadnutom uznesení súd vôbec nešpecifikoval, za aké konkrétne úkony priznal exekútorke časovú odmenu a ako posúdil účelnosť vynaloženého času. Jeho rozhodnutie je v tomto smere neodôvodnené, čo považoval za porušenie práva na spravodlivý proces.

Povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ktorým exekúciu zastavil, je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v tomto rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dodáva:

Exekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 0848/06 zo dňa 03.04.2006. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní v uvedenej veci vychádzal z oprávneným predloženej zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 09.11.2005.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v , o rozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v , , alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. /EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje

medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú len obmedzené výnimky, a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne, a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

Súd pritom podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 01.05.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že v tomto prípade zmluva o úvere zo dňa 09.11.2005 je typizovanou spotrebiteľskou zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností VPPÚ, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe zmluvy o úvere oprávnený v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol povinnej ako spotrebiteľovi úver v sume 464,71 eur.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa potom opodstatnene poukázal na to, že predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. V súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na zreteľ treba vziať aj ust. , ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

V postupe prvostupňového súdu v tomto smere nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR a ani neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinnej. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a ktorým exekúciu zastavil, potvrdil podľa a

Pokiaľ však ide o uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie odvolací súd konštatoval, že uznesenie je v tejto časti potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. účinného v čase začatia konania (14.09.2006), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia konania trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Ex. por. účinného v čase začatia konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

V zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Za trovy exekúcie sa v zmysle uvedených zákonných ustanovení považuje odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 v §-e 14 ods. 2 veta druhá ukladá exekútorovi predložiť súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, čo však neznamená, že súd je povinný prevziať bez ďalšieho výpočet trov, resp. stotožniť sa s rozsahom času účelne vynaloženým na exekúciu podľa exekútora. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov, čo aj v danej veci súdna exekútorka vykonala v podaní zo dňa 06.10.2010 (č.l. 23-25).

Prvostupňový súd exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1, písm. g/ Ex. por., a preto sa správne sa zaoberal i otázkou trov exekúcie. V tomto smere však len odcitoval príslušné právne normy a konštatoval, že súdnej exekútorke patrí odmena a náhrada trov exekúcie vo výške 105,30 eur, ktoré predstavujú: a/ odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 23,24 eur (7 x 3,32 eur), b/ odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu 26,56 eur (4 hod. x 6,64 eur), c/ hotové výdavky (poštovné + poplatok banka + kancelárske) 36,72 eur + 0,13 eur + 9,19 eur, d/ DPH z priznanej odmeny vo výške 9,46 eur. Nepriznal jej sumu 33,20 eur ako odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, nakoľko dospel k záveru, že pre vykonanie exekúcie bolo účelne potrebných 4 hodiny. Ďalej exekútorke nepriznal DPH z tejto nepriznanej odmeny 6,18 eur.

Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil s odvolacou námietkou oprávneného, že takéto rozhodnutie o trovách exekúcie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nemožno vyvodiť, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k uvedenému výsledku, pretože nie je z neho zrejmé, aké konkrétne úkony súdnej exekútorky a v akom rozsahu vzal do úvahy pri určení počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a priznaní odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky (tzv. časová odmena), na základe čoho vyslovil, že na vykonanie exekúcie boli účelne vynaložené len 4 hodiny a za aké jednotlivé úkony exekučnej činnosti súdnej exekútorke priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Taktiež z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, z akého dôvodu súd prvého stupňa na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného, pričom samotnú citáciu ust. § 203 ods. 1 Ex. por. nemožno považovať za odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p .

Z týchto dôvodov odvolací súd nemohol na základe odvolania oprávneného vecne preskúmať správnosť výpočtu trov exekúcie, a preto musel uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zrušiť podľa , a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ). V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne preskúma vyúčtovanie trov exekúcie predložené súdnou exekútorkou a rozhodne o trovách exekúcie tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, ktorého účastníka a z akých dôvodov zaviazal na zaplatenie trov exekúcie, za aké úkony a činnosti priznal exekútorke odmenu a príslušné náhrady, za aké nie, a to takým spôsobom, aby jeho rozhodnutie bolo jasné a výstižné, tak ako to predpokladá ust. v spojení s

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.