Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-126-2011.pdf
PDF · 80.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/126/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava 29 proti žalovaným 1./ N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 2./ N. K., nar. X.X.XXXX, bytom Y.. T. XXX/XX, XXX XX I., zastúpení advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom, Námestie slobody 2, Humenné o zaplatenie 37.463,85 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 15.8.2011, č. k. 17C/25/2007-247 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec na ďalšie konanie
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému 1./ a 2./ trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaných č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vo D., a.s., pobočka R., žalovanému 1./ vo výške 2.642,63 Eur a žalovanému 2./ vo výške 2.642,63 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal na žalovaných uhradiť mu sumu 37.463,85 Eur s 9 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 18.9.2006 do zaplatenia, ako aj trovy konania, na tom skutkovom základe, že v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným 2./ motorovým vozidlom žalovaného 1./ značky Škoda, ev. č. ML-857AA v U., ktoré v čase dopravnej nehody dňa 16.12.2005 nemalo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, bol povinný žalobca poskytnúť poistné plnenie v žalovanej sume z poistného garančného fondu. Uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody na žalovaných v dôsledku hlásenia škodovej udalosti zo dňa 16. 12. 2005 na základe Medzinárodného hlásenia škodovej udalosti. Túto škodu mal spôsobiť žalovaný 2./ poškodenej I. S. X. v U. pri dopravnej nehode motorovým vozidlom zn. Škoda, ev. č. ML-857 AA v U., ktorého majiteľom bol žalovaný v 1./. Po vyšetrení nehody a predložení všetkých dôkazov U. kanceláriou pristúpil k likvidácii poistnej udalosti. V priebehu likvidácie poistnej udalosti došlo k úmrtiu poškodenej osoby a jej nárok na náhradu bol predmetom plnenia dedičom. Z dôkazov predložených žalujúcou stranou mal za preukázané, že náhrada škody pozostávala zo škody na zdraví vo výške 15.163,-eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.837.- eur a nákladov na liečenie 5.000,-eur. uplatnil Nebol ním ale preukázaný žiadny právoplatný právny titul, na základe ktorého sú povinní plniť žalobcovi. V konaní, ktoré bolo prevedené v U. nebolo skončené vydaním rozhodnutia voči žalovaným. Žalovaní neboli uznaní vinní ani nebol voči ním vynesený žiadny trest. Poukázal na žalovanými spochybňované vyšetrovanie, ktoré prebiehalo v U. (strana 102 Rekonštrukcia nehody), predovšetkým na spôsob ako mohlo dôjsť k nehode. Preto aj s ohľadom na vyššie uvedené ak žalobca nepreukázal právoplatné rozhodnutie o vine žalovaných, nemohol vzhľadom na takéto dôkazy uniesť dôkazné bremeno. Poškodená bola narodená v r. 1929, v čase nehody už bola invalidná. Je nepochybné a vyplýva to zo znaleckého posudku lekára v U., že v dôsledku úrazu, ktorý utrpela pri nehode, došlo k zhoršeniu prechodného stavu, žalovanému v 2./ ale nebola preukázaná vina, ktorá má za následok zhoršenie zdravia poškodenej. Neboli preukázané ani všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Preto žalobu žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie, právne predpisy, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zamietol aj dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Konštatoval, že žalobca svoje tvrdenia o zodpovednosti žalovaných nepreukázal žiadnym právnym titulom, v zmysle ktorého by boli žalovaní povinní uhradiť žalovanú sumu žalobcovi.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Prvostupňový súd nesprávne uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody. Je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, medzi úlohy ktorej v súlade s § 20 ods. 2 písm. a) tohto zákona patrí aj spravovať garančný fond, z ktorého v súlade s § 24 ods. 2 písm. b) poškodeným vypláca náhradu škody (poistné plnenie), ktorá im bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. V prípade poskytnutého plnenia, má v súlade s § 24 ods. 7 prvá veta zákona č. 381/2001 Z.z právo na postih voči osobe bez poistenia zodpovednosti, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný 1./ bol v rozhodnom čase vlastníkom motorového vozidla EVČ ML 857 AA, čo potvrdil na pojednávaní konanom dňa 18.1.2010, na ktorom žalovaný 2./ potvrdil, že bol účastníkom dopravnej nehody dňa 16.12.2005. Škodu na zdraví, ktorú I. S. X. pri strete s vozidlom utrpela bola spôsobená osobitnou povahou vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol v tom čase žalovaný 1./. Z tohto dôvodu potom žalovaný 1./ v súlade s § 427 a nasl. OZ zodpovedá za túto škodu. Súd aj napriek jednoznačnosti tejto okolnosti žalobu zamietol z dôvodu, že neboli splnené predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Úplne prehliadol, že zodpovednosť žalovaného 1./ za spôsobenú škodu nemožno posudzovať podľa všeobecných ustanovení zodpovednosti za škodu, ale podľa § 427 a nasl. OZ o osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovaného 2./ za spôsobenú škodu, táto so podľa právneho poriadku SR spravuje všeobecnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Z výpovede žalovaného 2./ vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že vozidlo viedol tak, že ním narazil do jednej pani (I. S. X.), ktorá prechádzala cez cestu po prechode pre chodcov. Uvedený priebeh nehody potvrdila vo svojej výpovedi zo dňa 20.12.2005 aj I. S. X.. Z dokumentu „následky nehody“ je zrejmé, že žalovaný 2./ viedol vozidlo v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu - hodnota alkoholu v jeho krvi bola 101 mg/1dl (t.j. 1,01‰), pričom v U. republike je povolené množstvo alkoholu v krvi 0,5 ‰. Nie je známe, akým postupom sa prvostupňový súd riadil pri hodnotení týchto dôkazov, keď dospel k záveru, že žalovaný 2./ neporušil žiadnu právnu povinnosť. Prvostupňový súd sa pritom vôbec nezaoberal tým, či žalovaný svojím konaním neporušil právne predpisy U. republiky. V odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nevyporiadal s tým, z akého dôvodu pri posudzovaní podmienok zodpovednosti žalovaných za spôsobenú škodu (ako rozhodnej predbežnej otázky, ktorá má zásadný význam na rozhodovanie vo veci) postupoval u oboch z nich podľa právneho poriadku SR a nie podľa právneho poriadku U. republiky. Ustanovenie § 15 zákona č. 97/1963 Zb. stanovuje, že rozhodným právom, ktorým sa riadi náhrada škody (a teda aj podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, jej rozsah a pod.) je právny poriadok štátu, kde došlo k udalosti zakladajúcej nárok na náhradu škody. V tomto prípade došlo k dopravnej nehode a aj k vzniku škody na území U. republiky . Za toho stavu potom náhradu takto vzniknutej škody treba posudzovať podľa predpisov U. republiky.
Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolanie žalobcu bolo v plnom rozsahu zamietnuté, pretože prvostupňový súd sa v plnom rozsahu vyporiadal so žalobou i námietkami uvedenými v odvolaní. Navrhol odvolanie zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania i právneho zastúpenia pred oboma súdmi.
Odvolací súd v zmysle zásad § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c/. Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/.
Odvolací súd poukazuje, že predmetom tohto konania nebolo posudzovanie zodpovednosti žalovaných 1./ a 2./ za škodu vzniknutú poškodenej, ale právo žalobcu na náhradu poistného plnenia proti osobe, ktorá zanedbala povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a to povinnosť poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci teda nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cessiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok poisťovne, ktorá plnila.
Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
Citované ustanovenie upravuje nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, a nie je ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, lebo ten, kto plnenie poskytol, bol naň zo zákona povinný, hoci škoda bola spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje. Tzv. postihové právo žalobcu nie je teda nárokom na náhradu škody ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa, ale má povahu originárneho nároku.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite nevyporiadal s tým, z akého dôvodu pri posudzovaní podmienok zodpovednosti žalovaných za spôsobenú škodu postupoval podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a nie podľa práva U. republiky. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Je potrebné sa zaoberať jednotlivými ustanoveniami zákona č. 97/1963 Zb.
Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesný rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu tak, ako vyplývajú z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s ustanovením § 1 a nasl. O.s.p. Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a zároveň vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť a to tam ustanoveným spôsobom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f.) a h.) O.s.p. a § 221 ods. 2 O.s.p. ).
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť predmetný nárok ako právo žalobcu na náhradu poistného plnenia. Zároveň sa bude zaoberať otázkou použitia rozhodného práva pri posudzovaní podmienok zodpovednosti za škodu. Následne svoje rozhodnutie náležite odôvodní a príjme právne závery. V novom rozhodnutí rozhodne o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.