Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4P-49-2011.pdf
PDF · 114.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4P/49/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Katarína Krivulčíková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. E., P.. XX.X.XXXX, X. Y. D., v konaní zastúpené opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov Y.. E. E., P.. XX.X.XXXX, Y. D. XXXX, E., právne zastúpená JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o. so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, N. G. Y.T., P.. X.X.XXXX, Y. D. XXX,právne zastúpeného JUDr. Milanom Martinkom, advokátom, Námestie A. Hlinku č. 26 v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. E., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 110,- Eur mesačne od 1.9.2011, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Zameškané výživné od 1.9.2011 do 29.2.2012 vo výške 120,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť jednorazovo k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného so súdu v Považskej Bystrici zo dňa 13.5.2010, sp. zn. 3P 25/2010 - 51 v časti výživného na mal. H..
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletého H. k podstatnej zmene osobných a majetkových pomerov, dieťa je staršie, fyzicky vyspelejšie a má zvýšené nároky na zabezpečenie svojich potrieb. Uviedla, tiež, že od poslednej úpravy výživného v roku 2010 došlo k zmene aj v tom smere, že ona, matka dieťaťa, ktorá sa o dieťa osobne stará, stratila zamestnanie a od 29.12.2010 je nezamestnaná, čím sa znížil jej príjem a nemá prostriedky na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa súhlasil so zvýšením výživného, ale len na sumu 100,- eur s tým, že jeho osobné a majetkové pomery mu nedovoľujú prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou.
Po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 29.09.2011 č.k. 4P/49/2011-68 vo veci rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému H. zo sumy 90,- eur na sumu 130,- eur a to spätne ku dňu 01.09.2011, zároveň rozhodol aj o zameškanom výživnom za mesiac september a vo zvyšku súd návrh matky maloletého zamietol. Súd mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy upravovaná v rozsudkom zo dňa 13.05.2010, kedy sa rodičia na výške výživného 90,- eur, dohodli. Maloletý H. bol v tom čase žiakom prvého ročníka, chodil na futbalový krúžok, do ľudovej školy umenia, matka bola dobrovoľne nezamestnaná, otec prevádzkoval
pohostinstvo, rodičia spolu nežili. V rozhodnej dobe však dieťa navštevovalo tretí ročník základnej školy, rozšírili sa jeho aktivity o hudobné nástroje, hokejový krúžok, má zvýšené výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, preto súd konštatoval, že na strane oprávneného došlo k zmene osobných pomerov. Čo sa týka majetkových pomerov dieťaťa, tieto súd odvodil predovšetkým od majetkových pomerov rodičov. Súd mal za preukázané, že matka bola najprv dobrovoľne nezamestnaná, neskôr neúspešne podnikala v Púchove, potom začala podnikať v Považskej Bystrici. Na druhej strane súd zohľadnil skutočnosť, že otec má viac vyživovacích povinností k maloletým deťom. Porovnávajúc osobné a majetkové pomery rodičov, s poukazom na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, potom určil výživné na sumu 130,- eur, teda zvýšil vyživovaciu povinnosť otca o 40,- eur, pretože dospel k názoru, že je v možnostiach otca platiť zvýšené výživné o 40,- eur od 01.09.2011, teda od kedy maloletý nastúpil do tretieho ročníka základnej školy.
Otec maloletého dieťaťa sa proti rozsudku prvostupňového súdu odvolal a namietal, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene osobných a majetkových pomerov oprávneného, a ani povinného, aby bol dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Matka maloletého a kolízny opatrovník žiadali rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací svojim uznesením zo dňa 06.12.2011 č.k. 5CoP/60/2011-82 rozhodnutie súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že oproti poslednej úprave o výživnom došlo na strane maloletého len k nepatrnej zmene pomerov, nakoľko tento je o dva roky starší, s čím síce sú spojené zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb do školy, mimo školy, avšak záver súdu prvého stupňa v tom smere, že tieto náklady sú tak podstatné, že to odôvodňuje zvýšenie výživného na strane otca o čiastku 40,- Eur považoval za predčasné. A to najmä výdavky na zabezpečenie mimoškolských aktivít dieťaťa (ľudová škola umenia, šport) ako aj budúce výdavky dieťaťa, keď má matka záujem aby dieťa navštevovalo kurzy cudzieho jazyka, a zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Čo sa týka zmeny pomerov na strane matky, odvolací súd poukázal na fakt, že matka síce oproti poslednej úprave výživného stratila zamestnanie, ale na druhej strane začala podnikať v oblasti kaderníckych služieb a jej príjem nebol dostatočne preukázaný, matka však vlastní rozostavaný rodinný dom, a dva byty, z ktorých jeden prenajíma. Čo sa týka majetkových pomerov na strane otca, súd konštatoval, že pri porovnaní daňových priznaní otca za sporné obdobie rokov 2010 a 2009 nie je zrejmé, že by došlo k nejakej zásadnej zmene v príjme otca, aby prispieval o 40,- eur viac ako pri poslednej úprave výživného.
Odvolací súd nariadil doplniť dokazovanie v tom smere, aby si súd ozrejmil majetkové pomery otca, nie len oboznámením daňového priznania, ale vyžiadal si aj peňažné denníky, ktoré budú preukazovať skutočné príjmy a výdavky otca, ďalej zohľadnil osobné a majetkové pomery na strane matky, počet vyživovacích povinností oboch rodičov, ich príjmy. Naviac súd konštatoval, že čiastka, o ktorú bolo zvýšené výživné na maloletého H. sa s poukazom na vek dieťaťa, dobu od poslednej úpravy o výživnom, ako aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré má otec k starším deťom, sa javí ako neprimeraná. Súd konštatoval, že matka už svojou osobnou starostlivosťou plne nevyvažuje finančnú, príspevkovú povinnosť otca a preto s poukazom na výšku jej príjmu je aj ona povinná prispievať na výživu dieťaťa.
Po vrátení veci odvolacím súdom, súd viazaný názorom odvolacieho súdu v zmysle ust.§ 226 O.s.p. doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením peňažných denníkov otca maloletého, čestným prehlásením bývalej manželky otca, oboznámením správ Základnej školy sv. Margity, Ľudovej umeleckej školy, Hokejového klubu Púchov, oboznámil obsah doteraz vykonaných dôkazov a zistil nasledovné:
Rodičia maloletého H. nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti a maloleté dieťa nevychovávajú spoločne. O dieťa sa osobne stará matka. Výživné na maloletého H. bolo naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.05.2010, kedy súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu syna sumou 90,- eur mesačne od 01.09.2009. V
tomto období, bola matka dobrovoľne nezamestnaná, otec prevádzkoval pohostinstvo. Maloletý H. bol žiakom 1.ročníka ZŠ.
V čase rozhodnom pre rozhodnutie maloletý H. je žiakom tretieho ročníka základnej školy, navštevuje ľudovú školu umenia ( hral na flautu, aktuálne by chcel hrať na saxofón) hrá aktívne hokej, v súvislosti s ktorými aktivitami má zvýšené výdavky na zabezpečenie mimoškolských potrieb. Matka tiež poukázala aj na zdravotný stav dieťaťa v súvislosti s ktorým má zvýšené náklady, je pacientom psychiatrickej ambulancie v roku 2011 bol opakovane chorý.
Čo sa týka majetkových pomerov matka uviedla, že podnikala v Púchove v oblasti kaderníckych služieb, aby sa ale mohla naplno venovať synovi, prestala podnikať, pre nedostatok prostriedkov však opäť začala a to v Považskej Bystrici. Matka potvrdila, že vlastní byt ktorý prenajíma za 450,- eur mesačne, že sama býva v jednoizbovom prenajatom byte, za ktorý mesačne platí 250,- eur (nájom a energie), tiež potvrdila, že je vlastníčkou rozostavaného domu , ktorý, ako sama uviedla rekonštruuje už 6 rokov. Vlastní staršie osobné motorové vozidlo. Matka vypovedala, že otec vlastní jedno pohostinstvo v D. a druhé v M., má luxusne zariadený byt, kde žije sám, vlastní motorové vozidlo.
Právny zástupca otca potvrdil, že otec maloletého vlastní len pohostinstvo v D., kde aj žije v prenajatom byte, za ktorý mesačne platí 230,- eur. Rodinný dom, v ktorom je pohostinstvo je v jeho osobnom vlastníctve ale byt, ktorý tam pôvodne bol, je už vyprataný, nedalo sa tam bývať pre hluk. Otec nikdy nebol vlastníkom pohostinstva v M.. Vlastní 5-ročné osobné motorové vozidlo, ktoré využíva pre svoje osobné potreby. Otec vypovedal, že spoločne so svojou bývalou manželkou podnikajú v oblasti pohostinských služieb a v dome, ktorý je jeho vlastníctvom prevádzkuje pohostinstvo, aktuálne žije v prenajatom trojizbovom byte so svojou družkou a jej dieťaťom, za byt platí mesačne 230,- eur. Okrem H. má dve vyživovacie povinnosti. Celkom na výživné svojich detí platí mesačne sumu 240,- eur. So H. sa nestretáva, pretože dieťa od neho chcelo len to, aby mu niečo kúpil.
Obaja rodičia sú evidovaní ako vlastníci (výlučný, podielový spoluvlastníci) viacerých nehnuteľností, matka v katastrálnom území E.W., otec v katastrálnom území D..
Otec maloletého dieťaťa, podľa správy Obce D., žije v obci, je rozvedený a prevádzkuje v obci pohostinstvo. Matka dieťaťa podľa správy Mestského úradu Púchov je slobodná, v katastri mesta E. je evidovaná ako daňovník dane z nehnuteľnosti.
Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že matka maloletého dieťaťa bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie do 01.08.2011, ale od uvedenej doby opätovne vykonáva ohlasovaciu živnosť a z evidencie bola vyradená, ďalej že matka poberá prídavok na dieťa vo výške 22,- eur mesačne. Matke nie je vyplácaná dávka štátnej sociálnej pomoci. Zo správy Sociálnej poisťovne a.s., vyplýva, že matke dieťaťa nie je vyplácaná žiadna dávka štátnej sociálnej pomoci.
Matka maloletého dieťaťa na podanom návrhu v celom rozsahu trvala a vypovedala že maloletý H., navštevuje ľudovú školu, hrá hokej, pričom len v mesiaci január 2012 mu zakúpila nevyhnutné pomôcky za 339,- eur, pričom sa jedná o druhú výstroj, prvá bola z januára 2011, ale pre ďalšie obdobie je nepoužiteľná a dúfala, že na tomto sa bude podieľať aj otec dieťaťa. Čo sa týka štúdia angličtiny, matka vypovedala, že mala záujem, aby syn navštevoval anglický jazykový kurz, pre nedostatok prostriedkov mu to však neumožnila. V roku 2010 zaplatila 140,- eur za letný tábor, v druhej polovice roku 2011 zaplatila cca 200,- eur na niekoľko druhov sezónnej obuvi, ktoré tvrdenia preukázala pokladničnými blokmi. Ďalej vypovedala, že H. býva často chorý, v začiatkoch roka 2011, potom v marci ako aj na jeseň, pravidelne mu kupuje vitamíny a keď je chorý, za lieky zaplatí cca 15-20,- eur.
Matka bola v období od 20.12.2009 do 31.07.2010 evidovaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a jej jediným príjmom bol príjem z prenájmu nehnuteľností a nebytového priestoru - kaderníctva, otec prispieval na výživu syna sumou 90,- eur, od 01.08.2011 začala opäť
podnikať v oblasti poskytovania kaderníckych služieb, prevádzku má v Považskej Bystrici, na začiatok si prenajala kadernícke kreslo, za nájom priestorov platí mesačne sumu 80,- eur, na odvody platí mesačne 28,92 eur, zdravotné poistenie 14,- eur, cestovné z Púchova denne 5,- eur, bola nútená zakúpiť pokladňu vo výške 400,- eur, o čom matka predložila pokladničný doklad. Príjem mesačne brutto predstavuje sumu 110,- eur. Na začiatku podnikania dostala od štátu nenávratný príspevok 4.023,- eur.
Úrad práce Považská Bystrica potvrdil, že matke maloletého dieťaťa bol vyplatený nenávratný príspevok 4.023,- eur
Právny zástupca otca maloletého uviedol, že otec aj naďalej trvá na tom, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene osobných a majetkových pomerov na strane dieťaťa, ako aj na strane rodičov, aby bola výška vyživovacej povinnosti otca upravovaná poukázal na konštatovanie odvolacieho súdu, že výdavky, ktoré žiada zohľadniť matka, boli zohľadnené už pri skoršej úprave, napríklad výdavky na hokej a preto jej požiadavky a tvrdenia považuje za účelové. Čo sa týka vyjadrení matky o nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, uviedol, že je zarážajúce, že dieťa sa venuje športu a nevynecháva tréningy a podľa tvrdenia matky je pravidelne choré. Ďalej uviedol, že otec okrem vyživovacej povinnosti na maloletého H. a synov E. a G. mesačne prispieva na výživu aj svojej bývalej manželke vo výške 35-40,- eur mesačne na základe ich vzájomnej mimosúdnej dohody.
Ďalej uviedol, že otec maloletého zistil, že matka maloletého podniká nie len v Považskej Bystrici ale aj v Púchove a rozostavaný rodinný dom v L. L. používa tiež na podnikateľské účely.
Matka tieto tvrdenia poprela a uviedla že rodinný dom svojpomocne, so svojou rodinou len prerába a nie je používaný na podnikateľské účely. Čo sa týka prevádzky v Púchove, táto nie je stabilná, možno sa stalo, že poskytla priestor a vykonávala tam nejaké práce ale nejde o stabilnú prevádzku. Matka ale uviedla, že sa len snaží zabezpečiť čo najviac finančných prostriedkov na riadnu starostlivosť o dieťa a zabezpečenie chodu domácnosti a prevádzky v Považskej Bystrici .
Právna zástupkyňa matky maloletého uviedla, že príjmy matky, vzhľadom na to, že s podnikaním len začína sú nižšie ako jej výdavky, že matka sa len snaží, aby zabezpečila svoje dieťa čo najlepšie a malo by byť povinnosťou oboch rodičov aby sa snažili postarať o svoje dieťa po všetkých smeroch.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 vyplýva, že matka maloletého mala preukázateľne základ dane 5.106,- Eur za obdobie výkonu podnikateľskej činnosti t.j. 4 mesiace (09-12/2010)
Otec navrhol uzavretie mimosúdnej dohody, na základe ktorej by na výživu syna prispieval sumou 100,- eur mesačne. Matka s takýmto návrhom nesúhlasila.
Bývalá manželka otca maloletého dieťaťa písomne čestne prehlásila, že otec maloletého prispieva na výživu dvoch starších synov spolu sumou 150,- eur a to na základe ich mimosúdnej dohody. Vyživovacia povinnosť k maloletým synom G., nar. X.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, bola určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. NcP 234/2001, pričom otcovi bola uložená povinnosť prispievať sumou 1.000,- Sk na každého.
Z peňažných denníkov otca maloletého, ako podnikateľského subjektu vykonávajúcemu podnikateľskú činnosť pod obchodným menom G. Y.T., so sídlom D. XXX bolo zistené, že otec vynakladá prostriedky predovšetkým na zakupovanie tovarov na chod a fungovanie živnosti. Titulom mzdových prostriedkov otec maloletého v roku 2010 vykázal vyplatenie sumy sumu 7.502,47 eur , čo je v priemere 625,20 eur mesačne vrátane odmien z mesiaca august 2010. V roku 2009 vykázal príjem 8820,31 eur, čo predstavuje sumu cca 735,- eur mesačne. Z peňažných denníkov ďalej vyplýva, že otec maloletého platil nájomné vo výške 7979,- eur v mesiaci december 2010.
Z peňažného denníka za rok 2011 vyplýva, že ako mzdové prostriedky bolo vyplatených celkom 14.322,52 eur vrátane príjmov vykázaných ako „osobná spotreba“ bez konkrétneho účelu, čo zodpovedá príjmu 1.193,54 eur mesačne.
Zo správy obce Mikušovce vyplýva, že otec maloletého je daňovníkom dane z nehnuteľnosti, konkrétne rodinného domu súp č. XXX k.ú. D. a to spoločne so svojou manželkou G.. V označenej nehnuteľnosti sú priestory na podnikanie o výmere 78 m2 a v rovnakej výmere aj bytová jednotka na prvom poschodí. K nehnuteľnosti patrí pozemok o výmere 295 m2, evidovaný ako zastavené plochy a nádvoria. Ďalej je otec maloletého podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností KN-E 568 a 569 a výlučným vlastníkom KN-E parcely č. 567, ktoré sú spravované Urbárskym spoločenstvom so sídlom v Pruskom.
Z potvrdenia ZŠ sv. Margity v E. vyplýva, že maloletý H. je v školskom roku 2011/2012 žiakom tretieho ročníka ZŠ, navštevuje školský klub, za ktorý sa platí mesačne 3,5 eur, navštevuje výtvarný a jazykový krúžok, na čo potrebuje osobitné pomôcky, na ktoré je nevyhnutné mesačne vynaložiť cca 15,- eur. Ďalej zaplatil poplatok na ZRPŠ 13,- eur, predplatné na časopisy 12,- eur, mesačne platí stravné 20,- eur, zúčastňuje sa školských aktivít.
Základná umelecká škola E. potvrdila, že matka maloletého H. platí ročne poplatok za návštevu školy 40,- eur a príspevok na ZRŠ 19,- eur.
Opatrovník maloletého dieťaťa ponechal rozhodnutie o výške výživného na úvahu súdu.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že výživné na maloletého H. bolo naposledy upravené rozsudkom z 13.05.2010, teda pred takmer dvoma rokmi a dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane oprávneného ako aj na strane povinných rodičov k osobným a majetkovým zmenám, ktoré opodstatňujú zmenu rozhodnutia o výške výživného. Na jednej strane maloletý H. je žiakom tretieho ročníka ZŠ a má prirodzene vyššie nároky na trávenie voľnočasových aktivít ako tomu bolo keď bol prvákom. Dieťa navštevuje školský klub, odoberá časopisy, zúčastňuje sa aktívne podujatí organizovaných školou ( výlety, divadlo). Čo sa týka osobných pomerov dieťaťa, tieto boli preukázané potvrdeniami zo škôl, že naozaj dieťa je mimoriadne aktívne.
Oproti poslednej úprave výživného sa nezmenil druh výdavkov na zabezpečenie potrieb do školy, na návštevu ľudovej školy či hokeja, tieto výdavky sú však vyššie čo je odôvodnené celkovým rastom cien a nákladov na zabezpečenie životnej úrovne. Súd akceptuje vyjadrenie otca, že už pri skoršej dohode o výške výživného boli zohľadnené náklady na hokej. Súd tiež konštatuje, že matka zakúpila synovi kompletne celú výstroj v januári 2012 a vynaložila na ňu cca 339,- eur, je však nepochybné, že na tejto kúpe sa podieľal aj otec, ktorý matke riadne zasiela výživné a je na úvahe matky ako s týmito prostriedkami v záujme dieťaťa naloží, a ktoré výdavky majú akú prednosť. Otec de fakto nemá možnosť toto rozhodovanie ovplyvniť.
Súd musí konštatovať, že bytové pomery a vlastnícke pomery oboch rodičov sa nezmenili, tiež sa nezmenili. K zmene na oboch stranách došlo pri porovnaní príjmu oboch rodičov. otec aj naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti pohostinstva. Z peňažných denníkov bolo zistené že v roku 2010, teda v čase keď sa dohodli na výške dosahoval priemerný príjem cca 625,20 eur, v roku 2011 to bola suma 1.193,54 eur mesačne, v ktorej sú však zahrnuté pomerne vysoké výdavky na osobnú spotrebu. Príjem otca teda v roku 2011 vzrástol. Pri určení výšky výživného je však potrebné posudzovať aj príjmové možnosti matky dieťaťa, nie len výživou povinného otca v ktorom smere, bolo zistené, že od 01.08.2011 vykonáva podnikateľskú činnosť v prevádzke v Považskej Bystrici, ktorú prevádzku mala najprv v Púchove, neskôr sa presťahovala, pri začatí podnikania jej bol schválený nenávratný príspevok zo strany štátu vo výške 4.023,- eur. Matka tvrdila, že vykonáva činnosť len v Považskej Bystrici, otec síce tieto tvrdenia namietal, ale nepodarilo sa mu relevantne preukázať opak. Pokiaľ by aj matka podnikala v dvoch prevádzkach, bolo by to len v záujme dieťaťa. z obsahu daňového priznania je však zrejmé, že jej príjem zo živnosti je minimálny. Súd ale musí konštatovať, že matka bola dlhodobo nezamestnaná - dobrovoľne, neskôr začala podnikať, teda vykonávať činnosť za účelom dosahovania zisku a pokiaľ sa rozhodla, pre prenájom v Považskej Bystrici, namiesto podnikania vo vlastných priestoroch v Púchove, nejaká motivácia tam musela byť daná. Pri určovaní výživného súd zohľadnil okrem m príjmov oboch rodičov a výdavkov nevyhnutných na fungovanie živnosti, najmä počet vyživovacích povinností. Matky má vyživovaciu povinnosť len k maloletému H., otec je povinný vyživovať o aj ďalších dvoch starších synov. Čo sa týka jeho tvrdenia, že prispieva na výživu svojej bývalej manželke, tieto tvrdenia neboli relevantne preukázané a spochybňuje ich aj fakt, že otec v priebehu konania vypovedal, že vykonáva podnikateľskú činnosť s bývalou manželkou a teda nie je predpoklad, že by táto osoba bola na neho výživou odkázaná.
Je nepochybné, že matkin príjem je nižší ako príjem otca, a to aj napriek tomu, že matka má príjem aj z prenájmu nehnuteľností, zároveň však rekonštruuje rodinný dom, matka má nižšie náklady na bývanie a žije v spoločnej domácnosti len so synom. Otec žije v prenajatom byte so svojou terajšou partnerkou a jej synom.
S poukazom na preukázanú osobnú starostlivosť matky o dieťa, na pokles jej príjmu a zvýšenie príjmu na strane otca súd dospel k záveru, že je dôvod na zvýšenie výživného v prospech dieťaťa, nie však na matkou požadovanú sumu. S poukazom na vyslovený názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že zvýšenie výživného o 40,- eur sa javí neprimerane vysoké, súd, zvýšil výživné o 20,- eur, teda na sumu 110,- eur od 01.09.2011, kedy dieťa nastúpilo do tretieho ročníka zohľadniac skutočnosť, že otec bol ochotný prispievať na výživu sumou 105,- eur. Z tohto dôvodu zároveň súd rozhodol aj o povinnosti otca, uhradiť zameškané výživné za mesiace september 2011 až február 2012 vo výške 120,- eur. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Súd pri určení výživného vychádzal zo skutočnosti, že objektívne rastú náklady na bývanie, zvyšujú sa ceny potravín, školy majú voči rodičom zvýšené nároky na spolufinancovanie aktivít detí, či už v škole alebo mimo nej a pokiaľ sú obaja rodičia majetní, ako v danom prípade, je ich povinnosťou podporovať nie len školské ale aj mimoškolské aktivity svojho dieťaťa.
Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
S poukazom na citované ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine, sa právoplatnosťou tohto rozhodnutia mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.05.2010 č.k. 3P/25/2010-51 v časti týkajúcej sa určenia výživného na maloleté dieťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.