Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/22/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpený: Hriadel-Heger & Partners s.r.o., so sídlom Odborárska 21, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 643 359, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpená: Mgr. Xénia Tobolková Jarošová, advokátka, so sídlom Kukučínova 483/35, 911 01 Trenčín, IČO: 37 916 696, o zaplatenie 1.500,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. decembra 2023, č.k. -67, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na vec aplikoval ust. , 558, 45 ods. 1, 2, . V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.500,- EUR od 06.11.2019 do zaplatenia, a náhradu trov konania. Žalobca uhradil dňa 07.11.2016 sumu v celkovej výške 1.500,- EUR, určenú na úhradu poplatku za externé doktorandské štúdium žalovanej na A. G. H. C. I., so sídlom v C., J. I. D. E. XXXX/XX, v školskom roku 2016/2017. Uvedenú čiastku určenú na úhradu poplatku si vyžiadala žalovaná ako formu pôžičky, keďže v tom čase nemala vlastné finančné prostriedky na úhradu predmetného poplatku. Podľa vzájomnej dohody so žalovanou, žalovaná mala žalobcovi uvedenú sumu v celosti vrátiť potom, ako sa riadne zamestná, čo žalobcovi potvrdila aj prostredníctvom SMS správ a v osobnom kontakte. Napriek tomu, že podľa dostupných informácií je žalovaná v súčasnej dobe už riadne zamestnaná, neuhradila žalobcovi ani len pomernú časť zo sumy 1.500,- EUR. Žalobca písomne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky a poskytol jej na úhradu primeranú lehotu, avšak bezvýsledne. Podľa prejavenej vôle strán išlo o pôžičku peňazí, použitých na úhradu poplatku za doktorandské štúdium žalovanej. Okresný súd Trenčín žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 04.12.2019, č. k. -13, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvádzané v žalobe, že by si v 11/2016 vyžiadala od žalobcu čiastku 1.500,- EUR ako pôžičku na úhradu poplatku za externé doktorandské

štúdiu na A. G. H. v C. (ďalej len "doktorandské štúdium"). V tom čase žila žalovaná so žalobcom už 5. rok ako partneri v spoločnej domácnosti, ktorú viedli od apríla 2012 do januára 2018. Žalobca žalovanú prehováral, že to spolu finančne zvládnu, len nech v doktorandskom štúdiu pokračuje. Poukázala na to, že od apríla 2012 do januára 2018 so žalobcom viedli spoločnú domácnosť so spoločnou kasou, do ktorej išli všetky ich príjmy a z ktorej sa financovali všetky ich výdavky. Nerozdeľovali peniaze na "jeho" a "jej". Žalovaná si od žalobcu nikdy nič nepožičala a rovnako žalovaná dávala v rámci spoločného hospodárenia počas ich partnerského vzťahu všetky svoje peniaze do spoločnej "kasy", z ktorej následne financovali všetky výdavky, takže žalobcovi nie je dlžná žiadnu sumu. Štúdium žalovanej bolo v rámci ich spoločného hospodárenia zaplatené z jej peňazí. Medzi žalovanou a žalobcom nebola uzavretá žiadna zmluva o pôžičke, či už písomne, ústne alebo konkludentným spôsobom. Zo strany žalovanej nikdy nedošlo k uznaniu záväzku voči žalobcovi, čo do dôvodu a výšky, a to ani písomne, ani ústne. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pohľadávky žalobcu voči nej vo výške 1.500,- EUR z titulu bezdôvodného obohatenia.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, z výpisu z účtu zistil, že dňa 07.11.2016 bola z účtu žalobcu na účet A. G. H. C. I. odoslaná platba v sume 1.500,- EUR ako školné za rok 2016/2017 pre externú formu doktorandského štúdia K. E. F.. Žalobca na základe predžalobnej výzvy zo dňa 04.03.2019, vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.500,- EUR v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Z odpovede žalovanej zo dňa 02.04.2019 na list žalobcu zo dňa 04.03.2019 vyplýva, že žalovaná neuznáva dlh uvedený v predžalobnej výzve zo dňa 04.03.2019. Z chatovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou vyplýva: "Čau, počul som, že už pracuješ, držím palce nech sa ti darí. Ak tam vydržíš aspoň 3 mesiace, potom by som od teba očakával postupne splatenie tej sumy za tú školu a taktiež ten L.. Stačí, keď budeš posielať mesačne 50 alebo 100e." "Ahoj dík. Ja dúfam, že mi nebudete brániť vídať sa s Lesanou a potom ti všetko splatím."

3. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 07.11.2016 uhradil sumu vo výške 1.500,- EUR, určenú na úhradu poplatku za externé doktorandské štúdium žalovanej na A. G. H. C. I. M. N. roku 2016/2017. Sporným medzi stranami bolo, z akého právneho titulu boli uvedené peňažné prostriedky žalobcom uhradené. Žalobca tvrdil, že predmetnú čiastku určenú na úhradu poplatku za štúdium si žalovaná vyžiadala ako pôžičku, na základe ústnej dohody so žalovanou, pričom žalovaná mala žalobcovi uvedenú sumu vrátiť potom, ako sa riadne zamestná. V danom prípade pôžičky má žalobca ako veriteľ dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že so žalovanou ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, ako aj ohľadne toho, že podľa tejto zmluvy bolo plnené, teda že predmetné peňažné prostriedky v sume 1.500,- EUR boli skutočne žalobcom poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke. Žalovaná uzatvorenie zmluvy o pôžičke od počiatku popierala, tvrdila, že medzi ňou a žalobcom nebola uzavretá žiadna zmluva o pôžičke, ani žiadna dohoda o tom, že by mala uhradený poplatok za štúdium žalobcovi vrátiť, a že zo strany žalovanej nikdy nedošlo k uznaniu záväzku voči žalobcovi, čo do dôvodu a výšky. Bolo na žalobcovi, aby v spore preukázal kedy, akým spôsobom a v akom rozsahu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, a že suma 1.500,- EUR je pôžička žalovanej z titulu uzatvorenej zmluvy o pôžičke. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že k prevodu peňažných prostriedkov vo výške 1.500,- EUR zo strany žalobcu došlo. Zo žiadnych žalobcom predložených, navrhnutých a vykonaných dôkazov však súd prvej inštancie nemal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k dohode o vrátení týchto peňažných prostriedkov. Žalobca v konaní nepreukázal záväzok žalovanej ako dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaná existenciu akejkoľvek dohody medzi stranami, z ktorej by vyplýval záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi sumu 1.500,- EUR titulom pôžičky potom, ako sa riadne zamestná, účinne poprela, pričom žalobca v konaní nepreukázal, že predmetné peňažné prostriedky poskytol žalovanej dočasne a že žalovaná mala tieto peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť. To, že žalovaná v chatovej komunikácii so žalobcom uviedla, že ak jej nebudú brániť vídať sa s Lesanou, potom mu všetko splatí, podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukazuje vôľu žalovanej vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky titulom ním tvrdenej zmluvy o pôžičke. Žalobcom tvrdený právny dôvod (zmluva o pôžičke) z predmetnej komunikácie nevyplýva. Uvedené vyjadrenie žalovanej taktiež nenapĺňa zákonné predpoklady uznania dlhu v zmysle , keďže pre uznanie dlhu sa vyžaduje nielen písomná forma, ale tiež bližšia špecifikácia dlhu v podobe určenia jeho dôvodu a presnej výšky, čo

v danom prípade splnené nebolo. V konaní nebolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke ako dvojstranného právneho úkonu. Aj keď žalobca v čase plnenia predpokladal právny dôvod plnenia (zmluva o pôžičke), takýto právny dôvod nebol v konaní preukázaný. Pri absencii právneho titulu musel súd konštatovať, že predmetné finančné prostriedky v sume 1.500,- EUR boli žalovanej poskytnuté bez právneho dôvodu, a teda na strane žalovanej ide o bezdôvodné obohatenie. Žalovaná vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu vzniesla námietku premlčania. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca ku dňu plnenia 07.11.2016 vedel koľko plnil a komu plnil. Od tohto dňa tak začala žalobcovi plynúť dvojročná premlčacia doba a táto uplynula dňa 07.11.2018 ( v spojení s ). Žaloba bola žalobcom podaná na súd prvej inštancie dňa 06.11.2019, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie vyžiadaním a oboznámením výpisu z účtu žalobcu za roky 2013 - 2018 a dokladov o pohyboch na účte stavebného sporenia vedeného na meno O. B. č. 3253436201, ktoré navrhovala žalovaná v podanom odpore, pretože na pojednávaní dňa 16.10.2023 žalovaná od vykonania týchto dôkazov výslovne upustila a na týchto ďalej netrvala. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s . Žalovaná bola v konaní plne úspešná, keď súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto súd priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / a /. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je svojvoľné, trpí absenciou riadneho odôvodnenia, keď sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami. Odmietal závery súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii zmluvy o pôžičke, na základe vzájomnej dohody. Súd uznal, že v danom prípade nešlo o formu daru, ale že finančná čiastka bola poskytnutá tak, že obe strany vedeli, že suma musí byť vrátená a taká bola aj vôľa pri ich poskytnutí. Uvedené je nesporné, čo žalobca preukázal emailovou komunikáciou, v ktorej žalovaná potvrdila svoju vôľu vrátiť finančné prostriedky žalobcovi. Žalobca v období, keď žil so žalovanou v spoločnej domácnosti, ekonomicky zabezpečoval celý chod domácnosti a míňal nemalé finančné prostriedky. Poukázal na ust. . Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie a uznal námietku premlčania a dvojročnú premlčaciu dobu. Z vykonaného dokazovania, tzn. z výpovede žalobcu a predloženej elektronickej komunikácie možno dospieť k záveru, že žalobca jednal v presvedčení, že išlo o poskytnutie pôžičky a v danom prípade tak mala plynúť trojročná premlčacia doba v zmysle ust. . Lehota uplynula dňa 7.11.2019 a žaloba bola podaná včas. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a rozhodol v zmysle žaloby žalobcu alebo aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

7. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , keď súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa .

8. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a .

9. Odvolací dôvod podľa vychádza z právneho posúdenia veci, ktorým je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Jedná sa o činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutej časti a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

11. V preskúmavanej veci založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie na právnom závere, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ktorú skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal. Vyjadrenie žalovanej v emailovej komunikácii nenapĺňa znaky uznania dlhu v zmysle ust. . Uzavrel, že žalobca poskytol žalovanej sumu vo výške 1.500,- EUR, ktorá skutočnosť nebola sporná, titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko právny dôvod poskytnutia žalovanej sumy preukázaný v konaní nebol. Žalobca vykonal úhradu sumy vo výške 1.500,- EUR dňa 7.11.2016, určenú na úhradu poplatku za externé doktoranské štúdium žalovanej na vysokej škole, pričom od tohto dňa začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 7.11.2018 / /. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie až dňa 6.11.2019, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty.

12. Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

15. Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, upravený v ustanoveniach , vzniká dohodou zmluvných strán, na základe ktorej jedna strana prenecháva druhej veci určené podľa druhu a druhá strana vráti po určitom čase veci toho istého druhu. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, a to z ust. . Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke a na jej základe poskytnutie peňažnej sumy a žalovaný dlžník, ak sa chce úspešne ubrániť, musí preukázať zánik záväzku, a to buď splnením dlhu alebo iným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke peňazí, čo je prípad súdenej veci, je dohoda veriteľa a dlžníka o výške pôžičky, o reálnom odovzdaní a prenechaní dohodnutej sumy, o povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi rovnakú sumu a určenie času vrátenia peňazí. Medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy nepatrí písomná forma, takže zmluva o pôžičke peňazí môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. V tomto prípade však výlučne veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať existenciu dohody účastníkov zmluvy o jej podstatných náležitostiach.

16. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov vo výške 1.500,- EUR a to dňa 07.11.2016, o ktorej skutočnosti svedčí výpis z účtu žalobcu zo dňa 07.11.2016. Sporným bol právny dôvod plnenia žalobcu.

17. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ si strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

18. Podľa a , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, keď strany sporu sú oprávnené vykonať procesné úkony len v určitom štádiu konania. Ak sa procesný úkon nevykoná včas, súd na tento neprihliada. Povinnosť riadneho vedenia sporu je v súlade s článkom 8 , tak, že strany súd povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti a v súlade s , nesmú procesné úkony viesť k prieťahom v konaní. Je potrebné prihliadať na rýchlosť konania, zabrániť zdržiavaniu a motivovať strany sporu na uskutočnenie úkonov včas.

19. Odvolateľ v podanom odvolaní predostrel vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania, na ktorom založil svoj názor na právne posúdenie sporu, keď tvrdí, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorú skutočnosť preukázal svojou výpoveďou ako i emailovou komunikáciou. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal záväzok žalovanej ako dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Žalobca a žalovaná boli v rozhodnom období partnermi. Žalobca v tom čase uhradil žalovanej poplatok za doktoranské štúdium, ktorú sumu vložil na účet vysokej školy dňa 07.11.2016. Dôkaz predložený žalobcom a to emailová komunikácia nepreukazuje, že došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. A naviac, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zákonné predpoklady pre uznanie dlhu v zmysle neboli splnené, keď prejav žalovanej: “ja dúfam, že mi nebudete brániť vídať sa s Lesanou a potom Ti všetko uhradím”, že zaplatí svoj dlh, nie je určený čo do dôvodu ani výšky. Žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy

o pôžičke tak, ako to tvrdí žalobca, resp. k uznaniu dlhu. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení je potrebné vychádzať z jeho výpovede. Je však potrebné uviesť, že posudzuje nielen tvrdenia strán sporu, ale vo vzájomnej súvislosti aj dôkazné prostriedky preukazujúce tvrdenia, čo v danom prípade splnené nebolo, preto nie je možné založiť súdne rozhodnutie len na ničím nepodložených tvrdeniach žalobcu. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, preto závery súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, sú správne.

20. Pri absencii právneho titulu plnenia žalobcom došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie, poukazom na ust. , správne posúdil plynutie premlčacej doby, na námietku žalovanej, keď žalobca ku dňu plnenia, t.j. 7.11.2016 vedel koľko plnil a komu plnil. Od tohto dňa začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 7.11.2018. Žalobca podal predmetnú žalobu dňa 6.11.2019, teda po uplynutý zákonom stanovenej subjektívnej premlčacej doby. Námietky žalobcu vo vzťahu k posúdeniu inej premlčacej doby sú s poukazom na správne závery súdu prvej inštancie, irelevantné.

21. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli predmetom preskúmania pred súdom prvej inštancie, v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Za aplikácie odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako aj súvisiace výroky o trovách konania, podľa ako vecne správny potvrdil.

22. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , tak, že úspešnej žalovanej odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).