Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-86-2010.pdf
PDF · 134.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/86/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľky F.. J. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. Ú. XX, XXX XX B., adresa na doručovanie B. XX, XXX XX B. v zastúpení Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Advokátska kancelária Národného oslobodenie 25, 900 27 Bernolákovo proti odporcovi Q. o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd konštatuje, že nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky zo dňa 21.02.2007 č. 3634/2007, ktorou sa domáhala prešetrenia nečinnosti Slovenskej komory exekútorov pri vybavovaní jej sťažnosti na činnosť súdneho exekútora č. XXX-XXXX/XXXX, boli porušené práva navrhovateľky na vybavenie sťažnosti bez prieťahov a na inú právnu ochranu.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 31.05.2010 domáhala voči odporcovi určenia, že odporca vo veci navrhovateľky nesprávne úradne postupoval a zaplatenia sumy vo výške 3.300,- eur s príslušenstvom titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Návrh odôvodnila tým, že jej bola spôsobená nemajetková ujma nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti SR a Slovenskej komory exekútorov pri vybavovaní jej sťažnosti zo dňa 21.02.2007 a dňa 20.11.2006. Slovenská komora exekútorov nevybavila sťažnosť podanú navrhovateľkou v procesnom postavení oprávnenej na súdneho exekútora P. zo dňa 20.11.2006, ktorá bola podaná z dôvodu, že súdny exekútor P. po zmene exekútora nepreviedol výťažky dražieb na novo povereného exekútora čo znemožnilo pokračovanie konania. Slovenská komora exekútorov potvrdila oznámením zo dňa 13.03.2008 číslo 623/08, že sťažnosť doručenú dňa 20.11.2006 č. 416-3563/06 1375/06 prešetrí do 60 dní. Sťažnosť nevybavila, zákonná lehota predlžená nebola Daň 21.02.2007 navrhovateľka podala na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov. Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo na sťažnosti až potom ako požiadala o osobné prijatie u ministra spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR podaním zo dňa 17.04.2007 navrhovateľke oznámilo, že vec prešetruje a predlžuje termín vybavenia sťažnosti, listom zo dňa 17.04.2007 nesprávne požiadalo P. o predloženie exekučných spisov a to napriek tomu, že ich už nemohol mať, keď v sťažnosti zo dňa 21.02.2007 navrhovateľka uviedla, že ich dňa 23.11.2006 doručil Okresnému súdu Bratislava I, ktorý ich následne zaslal poverenému exekútorovi.
Dňa 27.06.2007 po uplynutí predlženej lehoty na vybavenie sťažnosti navrhovateľka doručila Ministerstvu spravodlivosti SR sťažnosť na neprešetrenie sťažnosti a dňa 15.10.2007 doručila navrhovateľka opakovanú sťažnosť na neprešetrenie sťažnosti. Dňa 28.11.2007 pri osobnom stretnutí navrhovateľky s riaditeľom kancelárie ministra jej bolo oznámené, že L. odovzdal výťažky z dražieb novo poverenému exekútorovi. Navrhovateľka však dňa 24.01.2008 telefonicky zistila, že L. previedol výťažky z dražieb ale bez úrokov. Dňa 25.01.2008 navrhovateľka požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o informáciu o spôsobe vybavenia prešetrenia sťažnosti na Slovenskú komoru exekútorov a doplnila žiadosť o prešetrenie sťažnosti zo dňa 21.02.2007. Ministerstvo spravodlivosti SR ukončilo prešetrenie sťažnosti navrhovateľky zo dňa 21.02.2007, keď listom zo dňa 05.02.2008 navrhovateľku informovalo o vybavení sťažnosti na postup súdneho exekútora a o podaní návrhu na disciplinárne konanie na exekútora P.. Ministerstvo spravodlivosti sa však nezaoberalo skutočnosťou, že P. si neoprávnene ponechal úroky z najvyšších podaní a táto skutočnosť nebola ani predmetom podaného návrhu na disciplinárne konanie Slovenská komora exekútorov navrhovateľku informovala o vybavení sťažnosti navrhovateľky zo dňa 20.11.2006 listom zo dňa 13.03.2008, v ktorom konštatovala, že sťažnosť bola opodstatnená a že vecou sa bude zaoberať disciplinárna komisia. Nesprávny úradný postup zo strany Ministerstva spravodlivosti SR je v tom, že Ministerstvo spravodlivosti SR pri riešení sťažnosti nedodržalo lehoty na ich vybavenie, ani postup pri prešetrení a sťažnosť vybavilo oneskorene a len v časti. V liste Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.02.2009 sa konštatovalo, že nebola dodržaná lehota na vybavenie sťažnosti zo dňa 21.02.2007 pretože sťažnosť bola vybavená listom zo dňa 05.02.2008. Ospravedlnenie absentovalo. Sťažnosť nebola náležite vybavená, keď P. si naďalej neoprávnene ponecháva úroky z najvyšších podaní, ktoré nepostúpil, sťažnosť bola vybavená len v časti zadržiavaných finančných prostriedkov súdnym exekútorom, v predmete návrhu na začatie disciplinárneho konania chýba závažná skutočnosť, že P. neoprávnene zadržiava úroky z najvyšších podaní a nebola vybavená ani v časti postupu Slovenskou komorou exekútorov, ktorá nevybavila sťažnosť navrhovateľky zo dňa 20.11.2006. Od podania sťažnosti navrhovateľkou sa pre postup Slovenskej komory exekútorov a Ministerstva spravodlivosti SR nemohlo v exekučnom konaní pokračovať, keď Slovenská komora exekútorov vrátila exekučné spisy exekútorovi až v marci 2009. Nerozhodnutie v konaní o sťažnosti v stanovenej lehote 60 dní od podania, malo pre navrhovateľku zvlášť nepriaznivé následky. Účelom konania bola možnosť pokračovať v exekučnom konaní, v ktorom nebolo možné vykonať rozvrhové konanie a navrhovateľka mala mimoriadny záujem na poukázaní finančných prostriedkov z rozvrhového konania, pretože exekučným titulom bolo vrátenie finančných prostriedkov vyplatených pri fingovanom predaji bytu, od vymoženia pohľadávky bola a je závislá jej ďalšia existencia. Uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľka odôvodnila tým, že boli porušené jej práva. V dôsledku uvádzaného postupu vybavovania jej sťažnosti utrpela ujmu na ústavných právach - právo na rozhodnutie veci bez prieťahov, na právnu a inú ochranu, na účinné vnútroštátne opravné prostriedky a právo na rovnaké zaobchádzanie. Ide o nemajetkovú ujmu v pocitoch neistoty, krivdy a poníženia, stavu beznádeje a bezmocnosti, morálneho a duševného utrpenia, ktoré boli vyvolané tým, že štátny orgán, ktorý má bdieť nad zákonnosťou a na ktorého pomoc bola odkázaná, nepostupoval voči navrhovateľke zákonným postupom Vzhľadom na dĺžku konania, nezákonné postupy, porušenie ústavných práv, na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na význam uplatňovaného nároku, nutnosť neprimeranej obrany (potreba množstva ďalších sťažností) ako aj na skutočnosť, že navrhovateľka k prieťahom v konaní svojim správaním nijako neprispela, je uplatňovaná výška nemajetkovej ujmy v sume 3.300,- eur primeraná, zodpovedá nesporným prieťahom v konaní a poskytne určitú satisfakciu za spôsobenú právnu neistotu a pocit krivdy, ktorú vyvolala neschopnosť štátu zabezpečiť základné ústavné práva. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy odporcovi doručila dňa 30.11.2009.
Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 26.01.2011 zmenila petit návrhu a žiadala, aby súd určil, že nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky zo dňa 21.02.2007 č. 3634/2007, ktorou sa domáhala prešetrenia nečinnosti Slovenskej komory exekútorov pri vybavovaní jej sťažnosti na činnosť súdneho exekútora č. XXX-XXXX/XXXX, boli porušené práva navrhovateľky na vybavenie sťažnosti bez prieťahov a na inú právnu ochranu a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.300,-eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 3.300,- eur za obdobie od 02.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Úpravu petitu návrhu súd pripustil podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku na pojednávaní dňa 16.02.2012.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a návrh navrhovateľky žiadal ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko zodpovednosť štátu ani základ nároku navrhovateľky nie je daný, keď nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala udalosť, ktorá môže mať resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy a predovšetkým príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť úspešný len ten navrhovateľ, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň - že postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu vymedzené v § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, že navrhovateľovi vznikla škoda a tiež, že táto škoda by navrhovateľovi nebola vznikla, keby orgán verejnej moci postupoval správne t.j. v súlade so zákonom. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz o jej existencii. V danom prípade nedošlo k naplneniu všetkých troch zákonných podmienok. Navrhovateľka nepreukázala vznik škody - ujmy, ktorej náhradu v podobe nemajetkovej si uplatňuje, neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní príčinnej súvislosti medzi konaním orgánu verejnej moci a vznikom prípadnej ujmy. Odporca uznal, že v danej veci orgán verejnej správy, Ministerstvo spravodlivosti SR, nepostupoval pri vybavení sťažnosti v zmysle príslušných ustanovení exekučného poriadku a zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, keď sťažnosť z 21.02.2007 nevybavil v stanovenej lehote a čím došlo k naplneniu pojmových znakov nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci v zmysle § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu. Navrhovateľkou uvádzaný nesprávny úradný postup v neúplnom vybavení sťažnosti však neuznal. K navrhovateľkou namietaná neúplnosť vybavenia sťažnosti z dôvodu, že v návrhu na disciplinárne stíhanie nie je zmienka o zadržovaných úrokoch z výťažku z dražieb, ktoré P. nepreviedol na novoustanoveného exekútora spolu s istinou výťažku odporca uviedol, že návrh na disciplinárne stíhanie bol spracovaný v čase kedy navrhovateľka podaním z 25.01.2008 doplnila svoju sťažnosť. Zadržiavanie výťažku z dražieb v exekučnom konaní bolo predmetom návrhu na začatie disciplinárneho stíhania a predstavovalo dôvod podania návrhu. Ďalšie zadržovanie úrokov z výťažkov po prevedení istiny bolo možné sankcionovať jedine rovnakým spôsobom ako zadržiavanie istiny a to podaním ďalšieho návrhu na disciplinárne stíhanie v akej už návrh podaný bol. Odporca nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľky, že konaním odporcu pri vybavovaní sťažnosti boli natoľko porušené jej práva, že je namieste poskytnutie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3.300,- eur. Nedodržaním lehoty na vybavenie sťažnosti navrhovateľke nemohla vzniknúť ujma v podobe a rozsahu v akom si ju uplatňuje. Primárnym dôvodom pôvodnej sťažnosti na nečinnosť súdneho exekútora P. bol záujem navrhovateľky na urýchlenom postúpení výťažku z dražieb na novoustanoveného exekútora, keďže P. zadržiaval i po vydaní poverenia pre nového exekútora, ktorý bez prijatia výťažku nemohol uskutočniť rozvrhové pojednávanie v exekučnom konaní. Slovenská komora exekútorov a ani Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán dohľadu nad činnosťou súdnych exekútorov, nedisponujú zákonnými možnosťami, ktorými by bolo možné od exekútora vynútiť v prípade jeho vylúčenia z exekúcie, postúpenie obdržaného výťažku z dražby na novoustanoveného exekútora. Minister spravodlivosti ako osoba príslušná podľa § 223 ods. 2 exekučného poriadku využil všetky voje dostupné kompetencie a na základe sťažnosti navrhovateľky sa rozhodol podať podnet na začatie disciplinárneho stíhania P. Podľa odporcu neobstojí ani tvrdenie navrhovateľky o ujme z dôvodu údajnej nutnosti neprimeranej obrany navrhovateľky - podávanie ďalších sťažností, nakoľko ani na základe opakovaných sťažností nebolo možné v danej veci dospieť k vybaveniu sťažnosti spôsobom, ktorého sa navrhovateľka v opakovaných sťažnostiach domáhala teda k prevodu zadržiavaných výťažkov.
Nesprávnym úradným postupom pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky zo dňa 21.02.2007 nedošlo s výnimkou nedodržania lehoty na jej vybavenie, ku konaniu, ktoré by mohlo zakladať nárok navrhovateľky na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že navrhovateľke vznikla ujma postupom Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní jej sťažnosti, keď včasné vybavenie sťažnosti navrhovateľky nezakladalo predpoklad na úspešné domáhanie sa práv v exekučnom konaní, ku ktorému sťažnosti z 20.11.2006 a 21.02.2007 a ďalšie opakované sťažnosti smerovali Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch sa poskytuje v prípade ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom Navrhovateľka opodstatnenosť uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy nepreukázala.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesmi právneho zástupcu navrhovateľky a povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dokladmi - sťažnosť navrhovateľky na postup exekútorského úradu zo dňa 18.10.2006, sťažnosť navrhovateľky - prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov zo dňa 18.10.2006, oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR č. 3634/2007-52 zo dňa 05.02.2008, oznámenie Slovenskej komory exekútorov č. SKE 623/08 zo dňa 13.03.2008, oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR č. 29388/2009-10/22138 zo dňa 14.05.2009, sťažnostný spis Slovenskej komory exekútorov č. 416-3563/2006, spis Ministerstva spravodlivosti SR číslo 2379/2009/52, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 30.11.2009 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľka podaním zo dňa 18.10.2006 podala Slovenskej komore exekútorov sťažnosť na postup exekútorského úradu. Sťažnosť bola Slovenskej komore exekútorov doručená dňa 20.11.2006 a bola vedená pod číslom 2364, ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky. Navrhovateľka v sťažnosti uviedla, že uznesením zo dňa 30.08.2006 sp. zn. 1Er 1842/02 Okresný súd Bratislava I vyhovel jej návrhu a rozhodol o zmene exekútora P. a vykonaním exekúcie poveril B.. P. nepostúpil spis súdu a to ani po výzve súdu a dňa 06.11.2006 doručil súdu vyčíslenie trov exekúcie a uplatnil si nárok na 20% odmenu zo základu vo výške 1.540.055,00 Sk čo odôvodnil tým, že došlo k vymoženiu celej vymáhanej pohľadávky čoho dôkazom sú právoplatné uznesenia Okresného súdu Bratislava I, ktorými súd schválil udelenie príklepov pri dražbe nehnuteľností. Z predmetný uznesení je zrejmá výška výťažku z dražieb ale nie výška pohľadávok, ktoré budú v rámci rozvrhu uspokojované prednostne pred pohľadávkou navrhovateľky.
Slovenská komora exekútorov listom zo dňa 20.11.2006 číslo 416-3563/06, 1375/06 oznámila navrhovateľke, že dňa 20.11.2006 obdržala jej sťažnosť na súdneho exekútora P. a že jej sťažnosť postúpila kontrolórovi Slovenskej komory exekútorov a súdnemu exekútorovi na vyjadrenie k veci. Po obdržaní stanoviska a po nahliadnutí do spisu sťažnosť prešetrí v zákonnej lehote 60 dní a o výsledku bude navrhovateľku informovať.
Slovenská komora exekútorov listom zo dňa 13.03.2008 číslo SKE 623/08 označeným ako oznámenie o vybavení sťažnosti č. 416-3563/2006 oznámila navrhovateľke, že dňa 20.11.2006 jej bola doručená sťažnosť navrhovateľky na postup súdneho exekútora JR. v exekučnom konaní EX 02/2004. Ministerstvo spravodlivosti SR podalo dňa 06.02.2008 podľa § 223 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi P.. Ďalej uviedol, že sťažnosť navrhovateľky uznal ako opodstatnenú a uviedol, že s vecou sa bude zaoberať Disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov s tým že o výsledku bude navrhovateľku informovať.
Navrhovateľka podaním zo dňa 18.10.2006 podala Ministrovi spravodlivosti SR žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov.. Sťažnosť bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 21.02.2007 a bola vedená pod číslom spisu 3634/07-52, ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky. Navrhovateľka v sťažnosti uviedla, že dňa 20.11.2006 v procesnom postavení oprávnenej doručila Slovenskej komore exekútorov sťažnosť na postup exekútorského úradu, predmetom ktorej bola
skutočnosť, že potom ako požiadala súd o zmenu exekútora a súd zmenu dňa 30.08.2006 schválil, pôvodný exekútor P. nevrátil exekučné spisy a ani výťažky z 2 dražieb exekučného konania. Spisy pôvodný exekútor doručil súdu dňa 23.11.2006, zároveň vrátil poverenie ale výťažky z dražieb neodovzdal. Novo poverený súdny exekútor z dôvodu neodovzdania výťažkov z dražieb nemôže uskutočniť rozvrhové konanie. Od konania dražieb uplynuli takmer tri roky a dlhodobý odklad výkonu rozhodnutia súdu má negatívny dopad. O prešetrenie postupu Slovenskej komory exekútorov navrhovateľka žiadala z dôvodu, že táto jej sťažnosť nevybavila. . Navrhovateľka listom zo dňa 18.04.2007 požiadala Ministra spravodlivosti SR o osobné prijatie, keď jej sťažnosť podaná Slovenskej komore exekútorov dňa 20.11.2006 nebola vybavená a nebolo jej oznámené ani vybavenie jej žiadosti o prešetrenie postupu Slovenskej komory exekútorov doručenej dňa 21.02.2007 Ministerstvu spravodlivosti SR.
Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 18.05.2007 číslo 3634/2007-52 oznámilo navrhovateľke, že predmetný postup súdneho exekútora prešetruje, pričom si vyžiadalo všetky potrebné podklady na prešetrenie sťažnosti s tým, že po prešetrení sťažnosti bude navrhovateľku o výsledku šetrenia písomne informovať.
Navrhovateľka listom zo dňa 27.06.2007 podala na Ministerstve spravodlivosti SR sťažnosť na prešetrenie sťažnosti keď nebola informovaná o výsledku prešetrenia jej sťažnosti zo dňa 21.02.2007.
Navrhovateľka listom zo dňa 25.01.2008 podala na Ministerstve spravodlivosti SR žiadosť o informáciu o spôsobe vybavenia prešetrenia jej sťažnosti
Ministerstvo spravodlivosti SR podaním zo dňa 05.02.2008 číslo 3634/2007-52 oznámilo navrhovateľke, že na základe ňou doručeného podania, v ktorom žiadala o prešetrenie postupu súdneho exekútora P. v exekučnom konaní, keď súdny exekútor po zmene exekútora nepreviedol výťažky z dražieb na novo povereného súdneho exekútora, po prešetrení exekučného spisu a vyjadrení zainteresovaných súdnych exekútorov zistilo, že k odovzdaniu výťažku z dražieb novo poverenému exekútorovi došlo až dňa 24.10.2007 pričom súdny exekútor P. vrátil poverenie na vykonanie exekúcie 22.11.2006. Neoprávneným zadržiavaním finančných prostriedkov v čase od 22.11.2006 do 24.10.2007 došlo k porušeniu ustanovenia § 134 Exekučného poriadku s tým že že zo zisteného porušenia budú vyvodené dôsledky v podobe podania návrhu na začatie disciplinárneho konania.
Ministerstvo spravodlivosti SR podaním zo dňa 05.02.2008 číslo 3634/2007-52 podalo Disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi P. pretože menovaný sa pri výkone exekúcie vedenej v prospech navrhovateľky dopustil zavineného porušenia povinností exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení Exekučného poriadku a to tým, že viac ako rok neodovzdal výťažky z dražieb novo poverenému exekútorovi a tieto neoprávnene zadržoval na svojom účte, čím spôsobil aj prieťahy v konaní.
Navrhovateľka listom zo dňa 11.03.2009 podala na Ministerstve spravodlivosti SR sťažnosť na nevybavenie sťažnosti zo dňa 21.02.2007, keď jej sťažnosť nebola Ministerstvom spravodlivosti SR vybavená náležite. Ministerstvo spravodlivosti SR navrhovateľku síce listom zo dňa 19.02.2009 informovalo o vybavení sťažnosti, skonštatovalo, že lehota na vybavenie sťažnosti nebola dodržaná pretože sťažnosť bola vybavená až dňa 05.02.2008, ale P. si naďalej ponecháva úroky z najvyšších podaní, ktoré nepostúpil. Sťažnosť nebola vybavená ani v časti postupu SKE, ktorá jej sťažnosť nevybavila.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v čase keď sa so sťažnosťou na postup v exekučnom konaní obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR to bola vážna vec, počas exekučného konania boli v konaní prieťahy. Ministerstvo spravodlivosti sa vecou nezaoberalo a výsledok o prešetrení sťažnosti jej bol doručený až po tom ako sa obrátila na Úrad vlády SR. Náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu, že vzhľadom na jej osobnú situáciu bolo Ministerstvo spravodlivosti SR poslednou inštanciou, na ktorú sa obrátila s nádejou pomoci. V dôsledku nečinnosti Ministerstva spravodlivosti SR pociťovala beznádej, nedôveru v dodržiavaní právneho poriadku a poškodzovanie jej práv. V rámci vybavovania je sťažnosti bola stresovaná a došlo k narušeniu liečby jej choroby, keď už pred tým trpela depresiami.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy nie je dôvodný a preto návrhu vyhovel len v časti, keď konštatoval, že nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky zo dňa 21.02.2007 bili porušené jej práva na vybavenie sťažnosti bez prieťahov a na inú právnu ochranu a vo zvyšku návrh zamietol. Súd prejednal vec v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou, ktorým odôvodňovala svoj návrh a obrany odporcu. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovanie, keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci a potreba ďalších dôkazov v tomto smere v konaní nevyplynula najavo. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre právne posúdenie veci a dôvodnosti návrhu a ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 Občianskeho súdneho poriadku).
Základ uplatneného nároku navrhovateľky súd posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.
Podľa § 1 ods. 1 písmeno a/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 13 ods. 1 Zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach účinného do 31.01.2010 príslušný orgán verejnej správy je povinný prešetriť a vybaviť sťažnosť do 30 dní odo dňa, keď mu bola sťažnosť doručená. V prípadoch spornej príslušnosti (§ 11 ods. 5) začína lehota na vybavenie sťažnosti plynúť odo dňa, keď bolo doručené oznámenie o určení príslušnosti.
Podľa § 13 ods. 2 Zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach účinného do 31.01.2010 ak si vybavenie sťažnosti vyžaduje súčinnosť iného orgánu verejnej správy, fyzickej osoby alebo právnickej osoby, príslušný orgán verejnej správy je povinný vybaviť sťažnosť najneskôr do 60 dní odo dňa, keď mu bola doručená. V prípadoch náročných na prešetrenie sťažnosti môže vedúci orgánu verejnej správy predĺžiť lehotu na jej vybavenie o ďalších 30 dní. O každom predĺžení lehoty na vybavenie a o dôvodoch predĺženia je orgán verejnej správy povinný písomne upovedomiť sťažovateľa bez zbytočného odkladu.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach účinného do 31.01.2010 výsledok prešetrenia sťažnosti sa oznamuje sťažovateľovi písomne s odôvodnením, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. V prípade, že sa zistila opodstatnenosť sťažnosti, uvedú sa v oznámení aj opatrenia prijaté alebo vykonané na odstránenie zistených nedostatkov. Ak nemožno prešetriť predmet sťažnosti, orgán verejnej správy to bez zbytočného odkladu oznámi sťažovateľovi.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach účinného do 31.01.2010 ak sa sťažnosť skladá z viacerých samostatných bodov, v oznámení o výsledku prešetrenia sa údaje podľa odseku 1 uvedú ku každému bodu osobitne.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach účinného do 31.01.2010 sťažnosť sa považuje za vybavenú, ak bol sťažovateľ písomne informovaný o výsledku prešetrenia sťažnosti a ak sa prijali opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku. O ústnej sťažnosti, ktorá bola vybavená hneď pri jej podaní, sa písomné oznámenie nerobí.
Podľa § 218a ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti fyzické osoby a právnické osoby (ďalej len "sťažovateľ") sa môžu obracať na ministerstvo a na komoru so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora. Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.
Podľa § 218b ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti komora je povinná vybaviť sťažnosť na činnosť exekútora bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia. Túto lehotu možno predĺžiť, ak v jej priebehu nemožno zabezpečiť podklady na riadne vybavenie sťažnosti; o tejto skutočnosti musí byť sťažovateľ upovedomený.
Podľa § 218b ods. 3 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o spôsobe vybavenia sťažnosti musí byť sťažovateľ písomne upovedomený.
Podľa § 218b ods. 4 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť nebola komorou riadne a včas vybavená, môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.
Podľa § 218b ods. 5 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti na vybavovanie sťažnosti proti činnosti komory a na prešetrovanie vybavenia sťažnosti komorou sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 3.
Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 2./ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci
3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Súd mal v konaní za preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky na postup exekútorského úradu zo dňa 18.10.2006 Slovenskou komorou exekútorov došlo k nesprávnemu úradnému postupu, keď sťažnosť navrhovateľky nebola vybavená v zákonom stanovenej lehote. Sťažnosť bola Slovenskej komore exekútorov doručená dňa 20.11.2006 a bola vedená pod číslom 2364, ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky. Sťažnosť navrhovateľky zo dňa 18.10.2006 bola Slovenskou komorou exekútorov vybavená listom zo dňa 13.03.2008 číslo SKE 623/08. Slovenská komora exekútorov sťažnosť navrhovateľky uznala ako opodstatnenú a navrhovateľke oznámila, že s vecou sa bude zaoberať Disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov keď Ministerstvo spravodlivosti SR podalo dňa 06.02.2008 podľa § 223 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti návrh na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi P..
Podľa citovaného ustanovenia § 218b ods. 1 exekučného poriadku bola Slovenská komora exekútorov povinná vybaviť sťažnosť navrhovateľky bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia. Sťažnosť navrhovateľky, doručená Slovenskej exekútorskej komore dňa 20.11.2006 bola Slovenskou komorou exekútorov vybavená až dňa 13.03.2008 teda po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej vybavenie.
Súd mal v konaní za preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky zo dňa 21.02.2007 došlo zo strany Ministerstva spravodlivosti SR k nesprávnemu úradnému postupu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti keď Ministerstvo spravodlivosti SR pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky nepostupovalo v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekučného poriadku a zákona o sťažnostiach. Sťažnosť navrhovateľky zo dňa 21.02.2007 nevybavil v zákonom stanovenej lehote. Sťažnosť - žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov navrhovateľka doručila Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 21.02.2007. Sťažnosť navrhovateľky bola vedená pod číslom spisu 3634/07-52. Ministerstvo spravodlivosti SR vybavilo sťažnosť navrhovateľky až listom zo dňa 05.02.2008 číslo 3634/2007-52 (8930/2008), ktorým navrhovateľke oznámilo, že po prešetrení exekučného spisu a vyjadrení zainteresovaných súdnych exekútorov zistilo, že k odovzdaniu výťažku z dražieb novo poverenému exekútorovi F. došlo až 24.10.2007 pričom súdny exekútor P. vrátil poverenie na vykonanie exekúcie 22.11.2006 t.j. v čase od 22.11.2006 do 24.10.2007 zadržiaval finančné prostriedky neoprávnene, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 134 Exekučného poriadku s tým že zo zisteného porušenia budú vyvodené dôsledky v podobe podania návrhu na začatie disciplinárneho konania.
Podľa citovaných ustanovení zákona o sťažnostiach a exekučného poriadku bolo Ministerstvo spravodlivosti SR povinné vybaviť sťažnosť navrhovateľky bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa jej doručenia prípadne v predĺženej lehote o ďalších 30 dní s tým, že bolo povinné navrhovateľku o predĺžení lehoty na vybavenie a o dôvodoch predĺženia písomne upovedomiť. Sťažnosť navrhovateľky, doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 21.02.2007 bola Ministerstvom spravodlivosti SR vybavená až dňa 05.02.2008 teda po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej vybavenie.
V konaní bolo preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pre priznanie nároku navrhovateľky na určenie, že nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky zo dňa 21.02.2007 č. 3634/2007, boli porušené práva navrhovateľky na vybavenie sťažnosti bez prieťahov a na inú právnu ochranu.
Navrhovateľka sa voči odporcovi domáhala i zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 3.300,- eur s odôvodnením, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri vybavovaní jej sťažnosti utrpela ujmu na ústavných právach, keď bolo porušené jej právo na rozhodnutie veci bez prieťahov, na právnu a inú ochranu. Štátny orgán na ktorého pomoc, ktorého bola odkázaná, nepostupoval voči nej zákonným postupom čím vyvolal u navrhovateľky pocity neistoty, krivdy a poníženia, stav beznádeje a bezmocnosti, morálne a duševné utrpenie. Primeranosť uplatňovanej nemajetkovej ujmy vo výške 3.300,- eur navrhovateľka odvodzovala dĺžkou konania, nezákonným postupom, porušením ústavných práv, významom uplatňovaného nároku, nutnosťou neprimeranej obrany (potreba množstva ďalších sťažností) ako aj skutočnosťou, že navrhovateľka k prieťahom v konaní svojim správaním nijako neprispela.
V zmysle § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. sa môže poškodený domáhať i spravodlivého zadosťučinenie predstavujúceho peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu). Náhrada nemajetkovej ujmy ako to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z. má zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia a inú preukázateľnú a tiež preukázanú nemajetkovú ujmu.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za ujmu spôsobenú navrhovateľke nesprávnym úradným postupom je treba postupovať podľa ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Účelom poskytnutia primeraného zadosťučinenia je poskytnúť fyzickej osobe za neoprávnený zásah do jej osobných práv primerané zadosťučinenie.
Navrhovateľkou označené konanie - nesprávny úradný postup pri vybavovaní jej sťažnosti zo strany Ministerstva spravodlivosti SR, podľa názoru súdu nemožno považovať bez ďalšieho, za konanie v dôsledku, ktorého by navrhovateľke prináležal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. V prejednávanom prípade došlo k porušeniu práva navrhovateľky, ale navrhovateľka v priebehu konania nepreukázala, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu jej bola spôsobená nemajetková ujma. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá splnenie zákonom určených podmienok, t.j. ak morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch Právne relevantná je taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami.
Navrhovateľka v súvislosti s nárokom na priznanie nemajetkovej ujmy nepreukázala, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo v značnej miere k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti.
Navrhovateľka odôvodňovala uplatnenú nemajetkovú ujmu porušením jej práv pri vybavovaní sťažnosti, pocitom beznádeje a zhoršením zdravotného stavu. Navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany Ministerstva spravodlivosti SR došlo k negatívnym následkom v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Tvrdenie navrhovateľky, ktoré nijakým spôsobom nepreukázala, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu nie dôvodom na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko uplatnenie náhrady za škodu na zdraví je samostatným titulom.
Súd návrh navrhovateľky na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.300,- eur zamietol z dôvodu, že navrhovateľka v konaní nepreukázala dôvodnosť uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy, keď nepreukázala rozsah nepriaznivých následkov, ktoré jej mali v súvislosti s nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní sťažnosti vzniknúť. V konaní nebolo preukázané že by navrhovateľke v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma. Zo žiadnych navrhovateľkou uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo v značnej miere k zníženiu jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, a teda že by jej vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. S ohľadom na obsah výpovede a tvrdení navrhovateľky súd dospel k záveru, že navrhovateľka nijako nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy. Samotná skutočnosť, že pri vybavovaní jej sťažnosti zo dňa 21.02.2007 došlo k prieťahom, ktoré vyvolali u navrhovateľky stav právnej neistoty a došlo k porušeniu zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach ešte sama o sebe nezakladá navrhovateľke nárok na nemajetkovú ujmu. V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v prípade ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Bolo povinnosťou navrhovateľky, ktorá mala v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať, že bola znížená dôstojnosť navrhovateľky a jej vážnosť v spoločnosti a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností za ktorých došlo k porušeniu jej práv.
Súd sumarizáciou vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľky nepreukázala súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a nárokom na nemajetkovú ujmu..
So zreteľom na túto skutočnosť súd návrh navrhovateľky v časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy zamietol, keď mal za to, že konštatovanie, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní sťažnosti navrhovateľky zo dňa 21.02.2007 č. 3634/2007, je vzhľadom na okolnosti prípadu postačujúce.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľka mala vo veci len čiastočný úspech. Navrhovateľka sa v konaní domáhala konštatovania, že nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti SR boli porušené jej práva a náhrady nemajetkovej ujmy pričom bola úspešná v časti uplatneného nároku o určenie, že jej právo na vybavenie sťažnosti bez prieťahov a na inú právnu ochranu bolo porušené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona