Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PN-6P-21-2023.pdf
PDF · 93.98 KB
Case nature
Subarea
PN-6P/21/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa - otca: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, J. a manželky, ktorá návrh nepodala - matky: H. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, J., právne zastúpená advokátom: JUDr. Miroslav Kučera, advokátska kancelária so sídlom Krajinská 30, Bratislava, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka písomným návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 19.10.2023 navrhla, aby súd v právnej veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X. na čas po rozvode, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú X. zverí do jej osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia konania o rozvode. Matka návrh odôvodnila tým, že rozvod manželstva účastníkov môže trvať dlhšiu dobu z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa môže robiť vo veci rôzne obštrukcie, môže trvať na striedavej starostlivosti, môžu byť nariadenie znalecké dokazovania a iné, čo môže konanie neúmerne predlžovať. Matka má tiež obavu, že ak v krátkej dobe opustí spoločnú domácnosť a bude nútená sa s deťmi odsťahovať kvôli navrhovateľovi, ktorý v byte býva bez právneho dôvodu, môže nastať situácia, že navrhovateľ matku vyhľadá, násilím jej odníme dieťa s tvrdením, že toto nie je nateraz nikomu zverené do výchovy a opatery, rodičia spolu nežijú, on je otcom a má rovnaké práva k dieťaťu ako matka, čo je pravdou, dieťa nevráti a takto môže byť ohrozená výchova dieťaťa a zabezpečenie jeho základných životných potrieb, o ktoré navrhovateľ nie je schopný sa postarať. Takto by sa navrhovateľ vyhol i trestnému stíhaniu za prípadný únos dieťaťa, keďže by nenaplnil kvôli nezvereniu dieťaťa do výchovy a opatery jednému z rodičov príslušnú skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Matka sa obáva, že toto môže byť cieľom navrhovateľa, ktorý sleduje to, aby bola matka maloletého dieťaťa psychicky zničená nebezpečným partnerom, ako to bolo u p. R. O.. Ďalej uviedla, že má zabezpečené nové bývanie a poukázala na to, že navrhovateľ bol právoplatne odsúdený za týranie osoby - R. O. - matky jeho prvého dieťaťa, bol dlhodobo vo väzbe a sú tu znalecké posudky, ktoré vypovedajú o jeho osobnosti. Matka má preto obavy, aby sa obdobnej trestnej činnosti nezačal dopúšťať i na nej.
2. Zo súdom vyžiadanej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 13.11.2023, doručenej súdu dňa 16.11.2023, bolo zistené, že kolízny opatrovník v súvislosti s podaným návrhom matky maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal šetrenie v spoločnej domácnosti otca H. J. a matky H. J. na adrese L. XXXX/XX Y. J., kde bolo zistené, že sa jedná o 4- izbový byt patriaci do osobného vlastníctva starej matky mal. X. z otcovej strany. Otec uviedol, že náklady spojené s užívaním bytu predstavujú sumu v celkovej výške približne 300 eur, presnú sumu uviesť nevedel, keďže to má na starosti matka maloletej. V čase šetrenia bola domácnosť čistá a hygiena na požadovanej úrovni. Maloletá X. má spoločnú detskú izbu s mal. Z. F., dcérou pani J. z predošlého
vzťahu. V izbe sa nachádza poschodová posteľ, vstavaná skriňa, izba je účelne zariadená vhodná aj na trávenie voľného času. Maloletá má v spoločnej domácnosti otca a matky vytvorené vhodné podmienky. Otec pracuje ako SZČO v oblasti autodopravy a maloobchodu. Matka pracuje ako zdravotná sestra v X. C. W. Y. J.. K návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv k mal. X., ktorý podal p. J. a následne ho vzal späť, sa matka vyjadrila, že má už vybavené bývanie a so späťvzatím návrhu nesúhlasí, chce aby bolo ich manželstvo rozvedené. K rozvodu uviedla nasledovné: ,,Manžel chce obnovu vzťahu, ale ja nie. Môj život obrátil hore nohami a teraz to chcel len tak zmeniť. Áno, teraz sa správa slušne, ale ako viem, že to nie je účelové, aby som sa nerozviedla. Povedal mi, že chce súd len preto, aby som navštívila psychológa. K tvrdeniam, ktoré som uviedla v NO trvám. Trvám na tom už len pre vyhrážky, že ak nebudem súhlasiť z rozvodom nastane tretia svetová pre mňa.“ Otec maloletej uviedol, že s maloletou X. má veľmi pekný vzťah a že s manželkou sa snažia o obnovu manželstva. Deti ani manželku ,,nebuzeruje a nekričí na nich“, čo vie dokázať aj kamerovým systémom v byte. K tvrdeniu p. F. (otca maloletej Z. F.) ohľadne užívania omamných látok sa vyjadril, že kedykoľvek je k dispozícii ísť na testy. Otec sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril, že matka klame a dokonca má pochybnosti o tom, že matka vôbec vedela aké vyjadrenie bolo podané. V riadnom konaní bude otec pravdepodobne žiadať striedavú osobnú starostlivosť. Vzhľadom na skutočnosti, že matka má už nájdené nové bývanie s rozvodom súhlasí a riadne zabezpečuje starostlivosť ohľadne maloletej X.. Opatrovník odporučil nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zveril maloletú X. J. do osobnej starostlivosti matky. K úprave styku maloletej s otcom sa opatrovník vyjadrí priamo na pojednávaní.
3. Súd zo svojej činnosti zistil, že na Okresnom súdu Trnava prebieha t. č. konanie o rozvod manželstva manželov J. a o úpravu ich pomerov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené.
4. Zo spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 38P/60/2023 bolo zistené, že na tunajšom súde prebieha taktiež konanie vo veci samej o úpravu styku otca s maloletou X. J. - dcérou navrhovateľa z predošlého vzťahu. Konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené.
5. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi
6. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z.. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania. Ustanovenie § 330 ods. 1 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia, vymedzenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Neodkladné opatrenie zaniká ex lege, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (takýto postup je však skôr výnimkou, a to vzhľadom na pravidlo zakotvené v § 330 CSP), v ostatných prípadoch o zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje súd; účelom je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu konštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli.
14. V zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok. Neodkladné opatrenia týkajúce sa ochrany maloletých detí, osobnej starostlivosti o maloleté deti, vo veciach výživného a povolenia na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, ktorý obsahuje niektoré osobitné ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu.
15. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu účastníkov, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením; táto právna úprava je v súlade s koncepciou vykonateľnosti uznesení, keďže neodkladné opatrenie vydáva súd vo forme uznesenia.
16. V danom prípade súd konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom po začatí konania, nakoľko na súde momentálne prebieha konanie vo veci samej na základe návrhu podaného otcom.
17. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Neodkladné opatrenie je namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ide o právny inštitút procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktoré mu má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.
18. Po oboznámení sa so všetkými relevantnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu súdneho spisu, je potrebné konštatovať, že aktuálne neexistujú tak závažné okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu zásahu zo strany súdu neodkladným opatrením, pretože nebolo osvedčené, že by zo strany otca dochádzalo k správaniu, ktorým by podstatným spôsobom ohrozoval maloletú X. alebo jej matku.
Nariadenie neodkladného opatrenia by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by bol napríklad bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletej X., čo v danom prípade nebolo preukázané. Z doteraz známych a zistených skutočností vyplýva, že maloletá X. býva v spoločnej domácnosti s obidvoma rodičmi. Súd poukazuje na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Aktuálne súd nemá osvedčené, že by sa otec neprimerane správal voči maloletej X. alebo k jej matke, nemá osvedčené, že maloletá X. a jej matka by boli konaním otca maloletej ohrozené a ohrozované. Tvrdenia matky uvádzané v návrhu sú len ničím nepodložené a nepreukázané úvahy a hodnotiace úsudky, ktoré samé o sebe ešte nemožno považovať za dostatočnú a relevantnú skutočnosť aspoň osvedčujúcu potrebu zásahu súdu do pomerov účastníkov konania. Keďže sa v danom štádiu konania matke nepodarilo dostatočne preukázať dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neostalo súd iné, ako jej návrh ako nedôvodný zamietnuť, navyše keď má súd preukázané, že aktuálne sa otec maloletej snaží o obnovu vzťahu s matkou maloletej, čo potvrdila i matka v rámci rozhovoru s opatrovníkom, keď uviedla, že otec sa teraz správa slušne. Skutočnosť uvádzaná matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že otec maloletého dieťaťa bol právoplatne odsúdený za týranie osoby R. O. - matky jeho prvého dieťaťa ako aj jej tvrdenie, že má obavy, aby sa obdobnej trestnej činnosti nezačal dopúšťať i na nej, ešte sama o sebe nezakladá dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na konania vedené na Okresnom súde Trnava, ktorých účastníkom je otec maloletého dieťa, avšak žiadnymi dôkazmi neosvedčila, že by sa obdobného protiprávneho konania akého sa dopúšťal voči R. O., dopúšťal aj v súčasnosti voči nej.
19. Nadväzujúc na vyššie uvedené súd dáva podporne do pozornosti rozhodnutia slovenských súdov v obdobných veciach. Uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co 45/2018 zo dňa 28. 3. 2018 Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb, spolubývajúcich alebo susedov, ale aj tvrdení rodiča, manželky, družky. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12CoP/55/2017 zo dňa 23. 10. 2017 Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 360 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z.) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V prípade, ak sa neodkladné opatrenie týka dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná ochrana subjektívneho práva rodiča nie je v rozpore s objektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd nemal osvedčenú potrebu okamžitého zásahu do ohrozených práv a chránených záujmov dieťaťa, bolo potrebné o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia, pričom v konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, v rámci ktorého bude zisťovaný skutočný stav veci, budú zisťované osobné, majetkové, zárobkové pomery na strane rodičov, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, súd sa bude zaoberať podstatnými otázkami vo vzťahu k rozhodnutiu o osobnej starostlivosti o maloletú X.. Až po vykonanom dokazovaní bude súd môcť vo veci meritórne rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, sledujúc pritom primárne najlepší záujem maloletého dieťaťa. Dovtedy je akýkoľvek zásah do práv a právom chránených záujmov účastníkov bez preukázanej alebo osvedčenej bezprostredne hroziacej ujmy neadekvátnym a neodvôvodneným.
21. Súd na záver vyslovene prízvukuje, že pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy svojho maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), pričom akékoľvek konfrontačné správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletého dieťaťa, a preto dôrazne apeluje predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech svojho maloletého dieťaťa nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi. Preto súd apeluje na obidvoch rodičov, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine a svojmu maloletému dieťaťu vytvorili pokojné, harmonické a láskyplné prostredie pre jeho zdravý psychický a fyzický vývin.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.