Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/20/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského, v konaní o podmienečné prepustenie na základe žiadosti odsúdeného L. Z., o jeho sťažnosti, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. zo dňa 16.1.2012, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. februára 2012, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného L. Z., z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd v Trnave podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. zamietol žiadosť odsúdeného L. Z. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava 5 sp.zn. zo dňa 6.3.2006 v spojení s ďalšími rozhodnutiami tohto súdu a to v trvaní dvoch rokov pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u odsúdeného nemal splnené podmienky pre prípadného jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako sú tieto upravené v ustanovení § 66 ods. 1 Tr.zák. Poukázal pritom na menej priaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného a na skutočnosť, že ani alternatívny trest vo forme podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel a odsúdený sa počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal prvostupňový súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Podľa odpisu registra trestov nemožno u neho vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na neho kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o špeciálneho recidivistu páchajúceho predovšetkým majetkovú trestnú činnosť. Skutočnosť, že je relatívne priaznivo hodnotený z výkonu trestu odňatia slobody a že si aktívne vytvára podmienky na získavanie disciplinárnych odmien vzhľadom na to, že je vo vynútenom prostredí sama o sebe nepredstavuje dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. U odsúdeného súd I. stupňa tieto podmienky splnené nemal, a preto jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Proti tomuto uzneseniu si podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený L. Z., ktorú odôvodnil svojim vlastným písomným podaním.

Podľa jeho názoru inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu je pre všetkých odsúdených veľmi stimulujúci, lebo dáva nádej na skrátenie trestu, ak sa bude riadne správať. Tento inštitút podľa stanoviska okresného súdu v jeho prípade úplne stráca zmysel. Rozhodnutie je demotivujúce a má zlý príklad pre spoluodsúdených v tejto komunite, lebo vlastne sa opiera len o hypotetickú domnienku, že sa od odsúdeného nemôže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Celé rozhodnutie súdu je založené len na predpoklade, ktorý sa opiera o predchádzajúce jeho odsúdenia. V ďalšom odsúdený rozpisuje a rozoberá otázku trestnosti činu a vyvodzuje, že pri posudzovaní podmienok pre podmienečné prepustenie nie je možné prihliadať na právoplatné rozhodnutie, a tak opätovne tieto posudzovať. Na základe svojho podania navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne sám rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu.

Neskoršie zaslal odsúdený krajskému súdu doplnenie odôvodnenia sťažnosti, v ktorej poukazuje na to, že mu zomrela matka a že jeho otec zostal sám na výchovu jeho syna. Apeluje preto na krajský súd, aby rozhodol v jeho prospech.

Krajský súd v rozsahu uvedenom v preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že okresný súd rozhodujúc o žiadosti L. Z., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vykonal všetky dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie o takejto žiadosti, následne tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k správnemu záveru, že nateraz nie sú splnené zákonné podmienky pre jeho prípadné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podstatnú materiálnu podmienku uvedenú v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. spočívajúcu v tom, či možno u odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, alebo nie, treba posudzovať nielen v kontexte toho, ako sa odsúdený správa počas výkonu trestu odňatia slobody, ale ju treba posudzovať širšie, vrátane toho, aké sklony a povahové vlastnosti, či spôsob život prezentoval žiadateľ o takéto podmienečné prepustenie v minulosti.

Ani podľa názoru krajského súdu nie je daná žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodnila možnosť prijať prognózu u odsúdeného Róberta Buriana, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu, bude viesť riadny život, ktorú materiálnu podmienku zakomponoval zákonodarca v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zák. ako jednu zo základných podmienok pre prípadné pozitívne takéto rozhodnutie.

Naopak práve doterajší spôsob života odsúdeného počas pobytu na slobode takejto prognóze bráni. Z odpisu registra trestov ako naň správne poukázal okresný súd vyplýva, že menovaný bol doteraz 8-krát súdne trestaný prevažne pre majetkové trestné činy a to aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré aj vykonal a napriek tomu, po tom čo sa dostal na slobodu opätovne páchal trestnú činnosť.

Odsúdený L. Z. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava 5 pod sp.zn. bol uznaný za vinného z trestného činu podľa § 171 ods. 1 písm. c/ a § 201 písm. b/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005 a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, v skúšobnej dobe sa však neosvedčil, a preto mu tento trest bol premenený.

Táto skutočnosť len dokumentuje, že ani prípadná hrozba výkonu trestu v podobe skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nezabránila odsúdenému znovu páchať trestnú činnosť, a teda za tejto situácie je prakticky nemožné prijať prognózu, že menovaný v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Na záver len treba doplniť, že ani prípadné rodinné pomery, ako na ne poukazuje odsúdený nemôžu eliminovať uvedené rozhodné skutočnosti, ktoré sú relevantné (napriek úvahám odsúdeného obsiahnutým v jeho sťažnosti, ktoré krajský súd neakceptuje) pre rozhodnutie súdu o takejto žiadosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.