Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-170-2007.pdf
PDF · 94.79 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-4C/170/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Erika Borovská v právnej veci žalobcu U. práv. zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom Kováčska 28, Košice, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 852,99 eur na účet tunajšieho súdu v Štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 6. 9. 2007 domáhal na žalovanej titulom nároku na náhradu škodu spôsobenej mu na zdraví prevádzkou motorového vozidla odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 197 008,43 eur ( 3 223 736,- Sk) spolu s 9 % úrokmi z omeškania od 1. 12. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu čo do základu odôvodnil tvrdeniami, že ako bicyklista bol dňa 23. 4. 2005 o 21.20 hod na ceste č. XXX medzi obcami Z. a X. zrazený osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Favorit evidenčné číslo F.. Vozidlo v čase nehody viedol E. Prevádzateľom vozidla bol U.. Dopravná nehoda bola vyšetrovaná ODI Kežmarok, ktorý ho uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pretože porušil ust. § 4 ods. 3 písm. b), § 15 ods. 1 a § 56 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Vyšetrovanie dopravnej nehody bolo vzhľadom na dopravnú situáciu a vážne poškodenie jeho zdravia vedené zjednodušene. K objektívnemu vyšetreniu príčin nehody nebol pribratý znalec. Má za to, že vodič motorového vozidla nevenoval riadeniu vozidla dostatočnú pozornosť, neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako aj okolnostiam premávky, a neobiehal ho s dostatočným bezpečnostným odstupom. Osobitnou príčinou nehody bol zlý technický stav vozidla, ktorý nemal funkčný pravý predný reflektor a brzdný systém. V občianskoprávnych vzťahoch platí, že zavinenie škodcu sa predpokladá. Je preto na žalovanej, aby v konaní preukázala, že vodič motorového vozidla škodu nezavinil podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, že by sa v konaní preukázala exkulpácia vodiča z titulu jeho subjektívnej zodpovednosti za škodu, je tu daná objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Nateraz zistené skutočnosti neumožňujú jeho oslobodenie spod tejto objektívnej zodpovednosti, pretože škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke vozidla v zmysle ust. § 428 Občianskeho zákonníka. Vyšetrovaním nebola tiež vylúčená možnosť vodiča zabrániť škode pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Vzhľadom na charakter nehody, jej okolnosti a platnú judikatúru má za to, že jeho spolu zavinenie na
škode zodpovedá maximálne 33 %. Pasívna legitimácia žalovanej v konaní vyplýva z ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Výšku požadovaného odškodnenia žalobca dôvodil tvrdeniami, že v dôsledku úrazu utrpel roztrhnutie miechy, zlomeniny stavcov chrbtice, rebra a vznikol u neho zatvorený pneumotorax. Roztrhnutie miechy malo za následok vznik paraplégie dolných končatín s inkontinenciou oboch vylučovacích funkcii a úplnou impotenciou. Predložil lekársky posudok zo dňa 17. 10. 2005, ktorým bolo bolestné ohodnotené na 1 428,75 bodov, čo pri hodnote 1 bodu 320,-Sk predstavuje 457 104,-Sk. Predložil tiež lekársky posudok zo dňa 12. 1. 2006, ktorým bolo ohodnotené sťaženie jeho spoločenského uplatnenia na 8 340 bodov, či pri rovnakej hodnote bodu predstavuje 2 919 000,-Sk. Argumentoval, že v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, tzn. na sumu 4 378 500,-Sk s tým, že následkom úrazu sa stal úplne invalidným občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy viac ako 70 %. Žalovaná istina predstavuje 67 % z takto stanoveného odškodnenia.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala ako základ, tak aj výšku nárokov. Argumentovala, že dopravnú nehodu zavinil výlučne žalobca svojím protiprávnym konaním tak, ako ho správne popísal správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia. Bicykel viedol pod vplyvom alkoholu a dopravnú nehodu spôsobil tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, nezvládol vedenie bicykla a spadol vľavo do vozovky, pričom narazil do osobného motorového vozidla, ktoré ho v tom čase obchádzalo po ľavej strane. Lekárskym vyšetrením bolo u žalobcu zistené 2,54 g/kg (promile) alkoholu v krvi. Má preto za to, že podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka je žalobca povinný vzniknutú škodu znášať sám. Namietla správnosť lekárskeho posudku o bolestnom, ako aj neodôvodnenosť dvojnásobného zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia lekárom podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.. Argumentovala, že v danej veci sa nejedná o výnimočný prípad, kedy by bolo dôvodné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % v zmysle ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z..
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svoje zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša škodu sám.
Z obsahu pripojeného spisu OR PZ Poprad, ODI Kežmarok, č.: ORP - 191/DI-SK-2005 súd zistil, že dopravná nehoda, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví žalobcu, bola predmetom šetrenia policajných orgánov. Z rozhodnutia OR PZ Poprad, ODI Kežmarok, o priestupku zo dňa 27. 12. 2005 č. p.: ORP-191/ DI-SK-2005 v spojení s rozhodnutím KR PZ v Prešove, KDI Prešov, zo dňa 15. 3. 2006 č. p.: KRP-38/DI-2-2006 súd zistil, že správny orgán právoplatným výrokom svojho rozhodnutia vyslovil, že žalobca ( ďalej „obvinený“) dňa 23. 4. 2005 o 21.20 hod na ceste č. XXX v km 40,4 medzi obcami Z. a X. viedol pod vplyvom alkoholu bicykel a spôsobil dopravnú nehodu tak, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, nezvládol vedenie bicykla a spadol vľavo, pričom narazil do osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit evidenčné číslo F., ktorého vodič E., ho v tom čase obchádzal po ľavej strane. Obvinený si spôsobil ťažké zranenie s trvalými následkami. Na vozidle U., vznikla menšia škoda. Lekárskym vyšetrením na zistenie alkoholu v krvi bolo obvinenému zistené 2,54 g/kg alkoholu v krvi. Obvinený svojim konaním porušil ust. § 4 ods. 3 písm. b), § 15 ods. 1 a § 56 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, pretože viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a okolnostiam premávky, nejazdil pri pravom okraji vozovky a jazdil bez osvetlenia bicykla. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správny orgán považoval aj
bez znaleckého posudku a rekonštrukcie nehodovej udalosti za dostatočne preukázané, že nehodu obvinený zavinil tým, že neviedol bicykel pri pravom okraji vozovky, nezvládol jeho riadenie a padol do jazdnej dráhy vozidla, ktoré ho zachytilo. Zároveň považoval za vyvrátenú obranu obvineného, že s bicyklom nespadol, ale motorovým vozidlom bol zachytený v dôsledku nedodržania dostatočného bočného odstupu vodiča pri obiehaní.
Podľa § 135 ods. 1 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ho spáchal. Preto súd v danej veci vychádzajúc z vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu mal za to, že žalobca porušil právne povinnosti tak, ako to správny orgán vo výroku svojho právoplatného rozhodnutia vyslovil, a tým si spôsobil škodu na zdraví. Medzi účastníkmi v konaní nebolo ani sporné, že toto protiprávne konanie žalobcu bolo príčinou vzniku škody, ktorá mu na zdraví vznikla. Súd mal preto za to, že na strane žalobcu je daná jeho subjektívna zodpovednosť za škodu na jeho zdraví podľa cit. ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
Sporným a zároveň rozhodným pre danú vec bolo posúdenie, či toto protiprávne konanie žalobcu bolo okolnosťou, ktorá bola výlučne hlavnou príčinou vzniku škody tak, ako to tvrdila žalovaná, alebo v danej veci existujú aj ďalšie okolnosti, a to okolnosti týkajúce sa prevádzky motorového vozidla, ktoré boli ďalšími hlavnými príčinami vzniku škody a ktoré zakladajú pomernú objektívnu zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla podľa cit. ust. § 427 Občianskeho zákonníka, prípadne aj pomernú subjektívnu zodpovednosť vodiča motorového vozidla podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka tak, ako to tvrdil žalobca. Aj keď ust. § 427 Občianskeho zákonníka zavinenie poškodeného neupravuje výslovne ako osobitný dôvod úplného zbavenia sa zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu, doterajšia judikatúra ako aj súdna prax jednoznačne vychádza z toho, že aplikácia ust. § 441 Občianskeho zákonníka sa musí s ohľadom na svoju všeobecnú povahu uplatniť tak v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za škodu založenej na princípe predpokladaného zavinenia podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, tak aj v prípade osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnými prostriedkami podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka, to bez zreteľa na to, či škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi alebo nemajúcimi pôvod v prevádzke. Výlučné zavinenie poškodeného môže preto viesť aj k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky. Prevádzateľ sa však nemôže zbaviť svojej zodpovednosti v prípade, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa svojej zodpovednosti prevádzateľ zbaví, ak škode nemohlo byť zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (§ 428 Občianskeho zákonníka).
Súd vo veci vykonal dokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. Petrom Onderušom, ktorý pre účely toho konania vypracoval písomný znalecký posudok vedený v denníku znalca pod č. 79/2010 a k posudku podal ústne vysvetlenie, výsluchom žalobcu, vodiča motorového vozidla E., a zistil nasledovné skutočnosti:
Podľa záverov znalca vodič motorového vozidla začal reagoval na cyklistu havarijným brzdením približne 28,6 m pred miestom zrážky z rýchlosti približne 58 km/h (maximálne dovolená rýchlosť v tomto úseku bola 90 km/h). Vzhľadom na polohu vozidla v čase začiatku tejto jeho reakcie (vytočenie vozidla vľavo do stredu vozovky) možno predpokladať, že vodič cyklistu obchádzal a videl ho už skôr, len nemal podnet na havarijné brzdenie. Čo bolo pre vodiča podnetom na havarijné brzdenie je podľa znalca technicky nepreukázateľne. Podľa znalca však cyklista musel vykonať na ceste neštandardný pohyb. Inak by vodič nemal dôvod reagovať na situáciu havarijným brzdením, nakoľko by cyklistu obišiel s dostatočným bočným odstupom bez akejkoľvek inej reakcie. Technicky je preukázateľná len skutočnosť, že cyklista padal na vozovku v čase, kedy došlo k nárazu do vozidla.
Podľa výpovede svedka - vodiča E., keď vyšiel zo zákruty a osvetlil priestor pred sebou zbadal, ako cyklista padá do stredu vozovky. Na to vytočil volant doľava a začal brzdiť. Podľa výpovede žalobcu, keď za sebou zaregistroval svetlá, otočil sa. Znalec uviedol, že podľa fotodokumentácie z miesta nehody bicykel nebol vybavený spätným zrkadlom. Teda ak žalobca potreboval vidieť situáciu za ním, musel sa otočiť. Toto otočenie podľa znalca mohlo spôsobiť vybočenie cyklistu zo smeru jazdy a jeho nestabilný nekoordinovaný pohyb. K nestabilnému pohybu cyklistu podľa znalca mohla prispieť aj nerovnosť vozovky. U žalobcu sa zároveň jednalo o taký stupeň alkoholu v krvi (2,54 g/kg), pri ktorom boli značne znížené jeho koordinačné schopnosti. Znalec techniku jazdy vodiča motorového vozidla vyhodnotil v
danej situácii ako správnu s tým, že vodič havarijným brzdením sa snažil zabrániť zrážke s cyklistom a znižovaním rýchlosti vytváral čas a priestor pre cyklistu, aby opustil jeho koridor jazdy, resp. vyrovnal nestabilitu. Rýchlosť, ktorou sa vodič pohyboval na začiatku reakcie (58 km /h) bola podľa znalca v danej situácii primeraná, nakoľko v danej rýchlosti vedel reagovať na prekážku včas. Z polohy vozidla v čase zrážky je zrejmé, že bicykel pred pádom bol mimo koridor jazdy vozidla, nakoľko vozidlo sa pri zrážke kontaktovalo len s telom cyklistu, nie s bicyklom.
Na základe takto vykonaného dokazovania sa súd stotožnil s argumentáciou žalovanej, že hlavnou a jedinou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bolo konanie žalobcu, ktorý náhle padol do jazdnej dráhy motorového vozidla v okamihu, keď ho vozidlo obiehalo.
Súd neakceptoval argumentáciu žalobcu, že vodič motorového vozidla porušil svoju právnu povinnosť prispôsobiť rýchlosť jazdy celkovej situácii a povahe vozovky, a tiež že nedodržal bezpečný bočný odstup od cyklistu. V zmysle ust. § 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Za situácie, že vodič motorového vozidla podľa záverov znalca cyklistu zbadal včas, včas na neho reagoval, a pri rýchlosti 58 km/h, ktorou sa v čase začatia brzdnej reakcie pohyboval, by bol cyklistu bezpečne obišiel, ak by mu nebol spadol do koridoru, súd nepovažoval za dôvodné prijať záver, že rýchlosť vodiča nebola primeraná. Za tejto situácie nemožno ani mať za to, že by vodič nebol vedeniu motorového vozidla venoval dostatočnú pozornosť. Podľa záveru znalca tiež z ničoho nemožno vyvodiť, že by vodič motorového vozidla nedodržal v danej veci bezpečný bočný odstup od cyklistu. Ak by vozidlo sa bolo pohybovalo bez havarijného brzdenia, vodič mal dostatočný čas a priestor na to, aby cyklistu s dostatočným bočným odstupom obišiel. Až v dôsledku havarijného brzdenia vozidlo stratilo schopnosť smerového ovládania a vodič tak už nemal možnosť korigovať jeho smer a tým aj obchádzanie cyklistu.
Súd v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla nepovažoval v konaní za preukázané ani žiadne ďalšie okolnosti tvrdené žalobcom, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Znalec síce skonštatoval, že vodič motorového vozidla mal možnosť nehode zabrániť, ak by s vozidlom nebrzdil havarijným brzdením a korekciou riadenia by obišiel cyklistu padajúceho do vozovky, alebo ak by sa v čase reakcie pohyboval rýchlosťou 48 km/h. Tu sa súd však stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že vodič nemohol predpokladať, kam a ako sa jazda cyklistu bude vyvíjať a či ho bude môcť vôbec obísť. Preto jeho reakciu na cyklistu spočívajúcu v havarijnom brzdení je plne dôvodné považovať za správnu. Ako už súd vyššie uviedol, ani rýchlosť 58 km/h, ktorou sa vodič pohyboval za situácie, keď znalec potvrdil, že vodič jazdil rýchlosťou, pri ktorej vedel reagovať na prekážku včas, nemožno považovať za neprimeranú. V konaní neboli preukázané ani žiadne závady v technickom stave motorového vozidla. Tvrdenia žalobcu v tomto smere nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tak ako skonštatoval znalec, hodnotiť stav bŕzd vozidla na základe vnímania vodiča, ktorý v svojej výpovedi uviedol, že brzda, keď brzdil, bola tvrdšia, že musel stlačiť pedál až naspodok, nie je technicky správne. Znaleckým dokazovaním zistená nesúmernosť brzdného účinku ešte tiež podľa znalca neodôvodňuje záver, že brzdná sústava vozidla nebola spôsobilá prevádzky, nakoľko vozidlo sa pohybovalo v smerovom oblúku a nie po ideálnom povrchu. Ani tvrdenie žalobcu o nefunkčnosti pravého predného svetla nebolo v konaní preukázané a túto nefunkčnosť nie je možné konštatovať iba na základe výpovede žalobcu, ktorého vnímanie už len vzhľadom na množstvo použitého alkoholu bolo značne obmedzené.
V danej veci súd preto prijal záver, že v konaní neboli zistené také okolnosti týkajúce sa prevádzky motorového vozidla, ktoré by bolo možné hodnotiť ako ďalšie hlavné príčiny vzniku škody, ktorú žalobca utrpel na zdraví, a ktoré by zakladali pomernú objektívnu zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za túto škodu podľa cit. ust. § 427 Občianskeho zákonníka, prípadne aj pomernú subjektívnu zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca si škodu zavinil sám. Preto podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka ju musí aj sám znášať.
Vzhľadom na uvedený právny záver súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech. Žalovaná bola v konaní úspešná. Preto jej prislúcha právo na náhradu trov voči žalobcovi. Keďže žalovaná o náhradu trov toho
konania nepožiadala tak, ako to predpokladá ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd jej nemohol žiadnu náhradu trov priznať.
Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd v nadväznosti na výsledok konania uložil žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech a ktorého postihuje povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania, povinnosť nahradiť štátu trovy, predstavujúce odmenu a náhrady vyplatené znalcovi Ing. Petrovi Onderušom za jeho znaleckú činnosť vykonanú v konaní v celkovej výške 852,99 eur (809,22 eur odmena za písomný znalecký posudok a 43,77 eur odmena za ústne vysvetlenie k posudku podané dňa 24. 10. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).