Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4C-7-2011.pdf
PDF · 131.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/7/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: F.. Q. P., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, Q. Z. V., proti odporcovi: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Gočárova 252, Čadca, IČO: 31 622 704, právne zastúpený Stilo s.r.o., Palárikova 83, Čadca, IČO 36 863 203, v konaní o určenie práva takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd konanie v časti o určenie, že predseda predstavenstva OSBD k 16.12.2008 F.. Q. P. má právo podpisovať právne úkony predstavenstva spolu s ďalším členom predstavenstva v zmysle čl. 79 písm. d/ Stanov, vrátane oznámenia o zvolaní zhromaždenia delegátov, pozvánky na zhromaždenie delegátov, a rozhodnutia o vylúčení člena družstva podľa čl. 24 Stanov a v konaní o určenie, že predseda predstavenstva OSBD k 16.12.2008 F.. Q. P. má právo konať vo všetkých veciach navonok za predstavenstvo OSBD v zmysle ust. čl. platných Stanov z a s t a v u j e .
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 15.12.2008 podaným toho istého dňa na prejednanie Stálemu rozhodcovskému súdu JSM, so sídlom Mariánske nám. 26/53, Žilina domáhal určenia,
I. že F.. Q. P., zvolený 12. 12. 2007 za predsedu predstavenstvom je aj v období od 15. 12. 2008 vrátane, predsedom predstavenstva,
II. že zasadanie Predstavenstva OSBD zvolané na 15. 12. 2008, bolo po návrhu člena P OSBD D.. J. E. predsedom právoplatne odročené na XX. 1. 2009,
III. že návrh na odvolanie predsedu predstavenstva, predložený D.. J. E. bol podaný v rozpore s čl. 63, ods. 1 Stanov OSBD,
IV. že návrh podľa bodu III. presahuje rozsah právomocí orgánu družstva - predstavenstva OSBD podľa Stanov, ako aj čl. 243 Obeh. zákonníka, a P OSBD nemá právomoc o ňom rokovať,
V. že zmluva o výkone funkcie a pracovná zmluva podpísaná medzi žalovaným a žalobcom 22. 1. 2008 je k 16. 12. 2008 v plnom rozsahu platná a účinná,
VI. že predseda predstavenstva OSBD k 16. 12. 2008 F.. Q. P., má právo podpisovať právne úkony predstavenstva spolu s ďalším členom predstavenstva v zmysle čl. 79, písm. d) Stanov, vrátane
oznámenia o zvolaní zhromaždenia delegátov, pozvánky na zhromaždenie delegátov, a rozhodnutia o vylúčení člena družstva podľa čl. 24 Stanov,
VII. že predseda predstavenstva OSBD, k 16. 12. 2008 F.. Q. P., má právo konať vo všetkých veciach navonok za predstavenstvo OSBD v zmysle ust. čl. platných Stanov,
VIII. že konanie členov predstavenstva P. V., podpredsedu predstavenstva, J. V., člena predstavenstva, D.. J. B., člena predstavenstva, a D.. J. E., člena predstavenstva dňa 15. 12. 2008, počnúc oznámením predsedu predstavenstva o ukončení zasadania, nie je úkonom Predstavenstva OSBD ako štatutárneho orgánu OSBD, a je ničotným úkonom, teda nemá žiadne právne účinky.
IX. že konanie akejkoľvek osoby, člena predstavenstva, ktorý si na základe konania podľa predchádzajúceho bodu uplatňuje právomoci predsedu predstavenstva a riadenie bežnej činnosti družstva, mimo riadne zvoleného predsedu - žalobcu, je konaním, ktoré je ničotným úkonom a nemá žiadne právne účinky.
Podaním zo dňa 17.12.2008 doručeným súdu toho istého dňa rozšíril návrh o určenie, aby súd
X. vyslovil, že úkony podpredsedu predstavenstva, ktoré učinil v období od 15. 12. 2008, od 16. 29. hod. stredoeurópskeho času, do rozhodnutia súdu vo veci samej, nie sú úkonmi OSBD, ani žiadneho jeho orgánu a sú ničotné,
XI. zaviazal Okresné stavebné bytové družstvo, aby strpelo výkon práv žalobcu ako predsedu predstavenstva a vedúceho organizácie v zmysle platnej zmluvy o výkone funkcie a platnej pracovnej zmluvy, a to najmä, ale nie výhradne, jeho podpisové právo, právo prideľovať prácu podriadeným zamestnancom, právo konať za družstvo a právo riadiť bežnú činnosť družstva.
Stály rozhodcovský súd JSM, so sídlom Mariánske námestie 26/53, 010 01 Žilina, vydaný rozhodcom JUDr. Danielou Krasňanovou rozhodcovským rozsudkom zo dňa 23.12.2008 č.k. P-XXXXX-SRS-X, rozhodol, že
- Zasadanie Predstavenstva OSBD zvolané na 15. 12. 2008, bolo po návrhu člena P OSBD D.. J. E. predsedom o 01. hodine, 56. minúte a 25 sekunde konania schôdze právoplatne odročené na 26. 1. 2009,
- Návrh na odvolanie predsedu predstavenstva, predložený D.. J. E. o 01. hodine, 38. minúte a 46. sekunde konania schôdze bol podaný v rozpore s čl. 63, ods. 1 Stanov OSBD,
- Návrh na odvolanie predsedu predstavenstva, predložený D.. J. E. o 01.hodine, 38. minúte a 46. sekunde konania schôdze presahuje rozsah právomocí orgánu družstva - predstavenstva OSBD podľa Stanov, ako aj čl. 243 Obeh. Zákonníka, a P OSBD nemá právomoc o ňom rokovať,
- Zmluva o výkone funkcie, a pracovná zmluva, podpísané medzi žalovaným a žalobcom 22. 1. 2008 je k 16. 12. 2008 v plnom rozsahu platná a účinná,
- Predseda predstavenstva OSBD k 16. 12. 2008 F.. Q. P., má právo podpisovať právne úkony predstavenstva spolu s ďalším členom predstavenstva v zmysle čl. 79, písm. d/ Stanov, vrátane oznámenia o zvolaní zhromaždenia delegátov, pozvánky na zhromaždenie delegátov, a rozhodnutia o vylúčení člena družsta podľa čl. 24 Stanov,
- Predseda predstavenstva OSBD, k 16. 12. 2008 F.. Q. P., má právo konať vo všetkých veciach navonok za predstavenstvo OSBD v zmysle platných Stanov,
- Konanie členov predstavenstva P. V., podpredsedu predstavenstva, P., člena predstavenstva, D.. J. B., člena predstavenstva a D.. J. E., člena predstavenstva dňa 15. 12. 2008, počnúc oznámením predsedu predstavenstva o ukončení zasadania, teda po 01. hodine, päťdesiatej šiestej minúte a dvadsiatej piatej sekunde konania zasadania, nie je úkonom Predstavenstva OSBD ako štatutárneho orgánu OSBD.
- Úkony podpredsedu predstavenstva, ktoré učinil v období od 15. 12. 2008, od 16.29 hod. stredoeurópskeho času, do rozhodnutia súdu vo veci samej, nie sú úkonmi OSBD, ani žiadneho jeho orgánu a sú ničotné.
- Žalovaný je povinný strpieť výkon práv žalobcu ako predsedu predstavenstva a vedúceho organizácie v zmysle platnej zmluvy o výkone funkcie a platnej pracovnej zmluvy, a to najmä, ale nie výhradne, jeho podpisové právo, právo prideľovať prácu podriadeným zamestnancom, právo konať za družstvo a právo riadiť bežnú činnosť družstva.
- Zároveň uložil odporcovi nahradiť trovy vo výške zaplateného súdneho poplatku za zrýchlené konanie, vo výške 12.500,- Sk.
Na základe rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 14C/12/2009-116 zo dňa 8.9.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/21/2010-174 zo dňa 23.3.2010 bol rozhodcovský rozsudok na základe návrhu Okresného stavebného bytového družstva, Čadca (terajšieho odporcu) zrušený. Z dôvodu zrušenia rozsudku podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. súd vec sám prejednal.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 15.12, sa konalo riadne zasadnutie Predstavenstva OSBD. Po prerokovaní ostatných bodov programu predseda OSBD Mgr. Q. P., položil otázku, či sú v rámci bodu rôzne ešte ďalšie návrhy na rokovanie OSBD. Bez písomného podkladu člen predstavenstva D.. J. E. navrhol (podľa záznamového zariadenia o 01 hodine 38. minúte a 46 sekunde záznamu) hlasovať o odvolaní predsedu ako predsedu predstavenstva i ako vedúceho ekonomicko-právneho úseku družstva, a to z dôvodu nedôvery a nedostatočného prevzatia agendy riaditeľky a ekonomického námestníka. Návrh doplnil člen predstavenstva J. V., vtom zmysle, aby sa hlasovalo najskôr o tom, či bude bod vyslovenie nedôvery predmetom rokovania a následne aby sa hlasovalo o odvolaní.
Po krátkej rozprave predseda poukázal na to, že čl. 63, ods. 1) Stanov obmedzuje možnosť odvolať člena orgánu, len na prípad, ak si riadne neplní svoju funkciu, čo nenastalo, obe námietky boli dané v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom vedúceho zamestnanca voči OSBD, a oznámil, že v zmysle čl. 79 bod a) Stanov rokovanie o tomto bode odročuje. Predseda KK OSBD prítomný s poradným hlasom, poukázal na čl. 79, písm. a) Stanov, podľa ktorých predseda P OSBD navrhuje program rokovania, a v schválenom programe odvolanie predsedu nefiguruje. Po ďalších prednesoch k veci, najmä členov X. a J..u, dožadujúcich sa hlasovania, a v prípade P. V. obviňujúcich KK OSBD z toho, že uznesenie č. 42/2008 o zodpovednosti za škody bolo účelové, predseda ukončil (podľa zvukového záznamu o 01. hodine, 56. minúte a 25 sekunde záznamu) zasadnutie P OSBD a požiadal o osobitný záznam v zápisnici, o tom, že rokovanie ukončil. Predseda predstavenstva, člen predstavenstva J. I., a po nich neskôr aj predseda KK OSBD D.. V. Q. opustili zasadaciu miestnosť OSBD, pričom v tej ostali ďalší členovia predstavenstva.
Vyslovil názor, že v zmysle čl. 79, písm. a) Stanov, predseda zvoláva a riadi schôdze predstavenstva a navrhuje program jeho rokovania. V zmysle § 243, ods. l v spojení s § 238, písm. d/ máme zato, že predstavenstvo ako orgán môže rokovať o všetkom, čo zákon alebo stanovy nevyhradzujú inému orgánu. Navrhnúť program, a riadiť zasadanie (teda vrátane odročenia bodu programu alebo ukončenia rokovania) patrí v zmysle Stanov do právomoci ďalšieho orgánu - predsedu predstavenstva ako jednoosobového orgánu družstva. Preto, s poukazom na ust. § 243 ods. 5 a 6 (pravdepodobne Obchodného zákonníka) má zato, že predseda riadi zasadnutie predstavenstva, a tiež, že predstavenstvo ho volí - ak ho nevôlí členská schôdza - s tým, že voľba bola vykonaná dňa 12. 12. 2007 na ustanovujúcom zasadaní. Keďže zákon neurčuje nič bližšie o odvolaní predsedu predstavenstva, a nedáva priamo túto právomoc predstavenstvu, možno vychádzať iba z ustanovenia platných Stanov OSBD, ktoré upravujú v § 63, ods. 1/, že člena orgánu môže odvolať orgán, ktorý ho zvolil, teda v prípade predsedu predstavenstva Predstavenstvo OSBD, iba v prípade, ak „neplní riadne svoju funkciu". Stanovy neupravujú, kto by mal o splnení tejto podmienky rozhodnúť, a preto musí byť preukázaná predtým, než je návrh vznesený, a tiež, že v prípade rokovania o takejto podmienke musí mať predseda predstavenstva možnosť predniesť svoje stanovisko ako aj musí mu byť poskytnutý čas na prípravu takéhoto stanoviska. Keďže o žiadnom porušení povinností vyplývajúcich z funkcie predsedu predstavenstva nebolo pred podaním návrhu podľa bodu III. tejto žaloby právoplatne rozhodnuté, mám
zato, že návrh bol prekročením právomoci orgánu družstva, a vzhľadom na Stanovy družstva o ňom vôbec nebolo možné rokovať a nemá právne účinky.
Naliehavý právny záujem vo veci je daný vtom, že všetky body rozsudočného návrhu sú v súčasnosti predmetom sporu medzi členmi predstavenstva a súčasne väčšinou členov predstavenstva a predsedom predstavenstva OSBD, a čiastočne tiež medzi Kontrolnou komisiou OSBD a väčšinou predstavenstva.
V ďalšom podaní navrhovateľ uviedol, že dňa 16.12.2008 zvolal podpredseda predstavenstva X. V. na 9.00 hod. bez akéhokoľvek oprávnenia ako vedúci technického úseku poradu zamestnancov, na ktorej úmyselne poskytol zamestnancom nepravdivú informáciu o zasadaní predstavenstva 15.12.2008, o tom, že predseda na zasadaní Predstavenstva OSBD bol odvolaný. Podpredseda predstavenstva X. V. pritom tiež v rozpore so stanovami, zákonníkom práce a organizačným poriadkom svojvoľne oznámil zmenu organizačného poriadku a zmenu pracovného zaradenia navrhovateľa bez toho, aby dodržal ustanovenia zákonníka práce o prerokovaní so zástupcami zamestnancov, prinajmenej pôsobiacej odborovej organizácie Jednota slovenských pracujúcich Sebaobrana, ktorá nebola k rokovaniu prizvaná. Pokiaľ by sa aj žalovaný dovolával toho, že uvedené mohol vykonať ako zástupca vedúceho organizácie - predsedu predstavenstva, za predsedu by nemohol konať, keďže vystupoval ako predseda predstavenstva, ktorým nebol, a teda jeho úkony vykonané od 15. 12. 2008, od 16. 29 hod. stredoeurópskeho času sú ničotné.
Odporca k návrhu vo vyjadrení k veci samej uviedol, že podľa čl. 63 bod 1. Stanov družstva ak neplní člen orgánu riadne svoju funkciu, môže ho pred uplynutím funkčného obdobia odvolať orgán, ktorý ho zvolil a povolať dňom účinnosti odvolania náhradníka podľa stanoveného poradia. Podľa čl. 72 ods. 6 Stanov družstva predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva /predstavenstva/, / ďalej len „predseda"/ a podpredsedu /podpredsedov/. Podľa čl. 74 ods. 1 Stanov družstva schôdze predstavenstva zvoláva a riadi predseda /podpredseda/, prípadne poverený člen predstavenstva. Podľa čl. 74 ods. 2 Stanov družstva jednotlivé body programu uvádza a odôvodňuje spravidla ten, kto ich predkladá, pričom súčasne predkladá aj návrh uznesenia.
Vyslovil názor, že z vyššie uvedených ustanovení Stanov družstva je nepochybné, že predsedu družstva možno odvolať, ak si neplní riadne svoju funkciu. O odvolaní rozhoduje predstavenstvo družstva v súlade s čl. 63 bod 1. v spojení s čl. 72 ods. 6 Stanov družstva. V súlade s čl. 74 ods. 2 Stanov družstva bod programu odvolanie predsedu predstavenstva mal uvádzať a odôvodňovať ten, kto tento bod navrhol zaradiť do programu predstavenstva. Zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva žalovaného zo dňa 15. 12. 2008 jasne vyplýva, že v rámci bodu rôzne navrhol člen predstavenstva D.. E. odvolať žalobcu z funkcie predsedu predstavenstva z dôvodov, že žalobca ako predseda predstavenstva si neplnil riadne svoju funkciu z dôvodov presne vymedzených v tejto zápisnici. D.. E. mal v súlade s čl. 74 ods. 2 Stanov družstva oprávnenie zaradiť bod programu - odvolanie žalobcu z funkcie predsedu do programu zasadnutia predstavenstva žalovaného, pričom bol oprávnený tento návrh odôvodniť a zároveň aj predložiť. Námietka žalobcu, že rokovanie predstavenstva ukončil, je nedôvodná, pretože žalobca nebol oprávnený rokovanie predstavenstva ukončiť predtým, ako sa vyčerpal jeho program, to znamená predtým, ako sa rozhodlo o všetkých návrhoch jednotlivých členov predstavenstva. Žalobca bol z funkcie predsedu predstavenstva odvolaný v súlade so stanovami družstva. Názor žalobcu, že navrhnúť program a teda aj odvolanie predsedu predstavenstva patrí len do právomoci predsedu predstavenstva, ktorý bol navrhovateľ ako jednoosobového orgánu je nesprávny, pretože pri takomto výklade by žalobcu nebolo možné odvolať. Poukázal aj na nevykonateľnosť žalobného petitu.
Na pojednávaní navrhovateľ vzal návrh v bodoch 6, 7 žaloby späť a súd uznesením konanie v časti o určenie, že predseda predstavenstva OSBD k 16.12.2008 F.. Q. P. má právo podpisovať právne úkony predstavenstva spolu s ďalším členom predstavenstva v zmysle čl. 79 písm. d/ Stanov, vrátane oznámenia o zvolaní zhromaždenia delegátov, pozvánky na zhromaždenie delegátov, a rozhodnutia o vylúčení člena družstva podľa čl. 24 Stanov a v konaní o určenie, že predseda predstavenstva OSBD k 16.12.2008 Mgr. Q. Jančok má právo konať vo všetkých veciach navonok za predstavenstvo H. v zmysle ust. čl. platných Stanov, zastavil.
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Zopakoval, že len on ako predseda predstavenstva mal právo ukončiť zasadanie predstavenstva družstva, a preto nie je možné považovať ďalšie udalosti po ukončení predstavenstva za riadne pokračovanie riadne zvoleného predstavenstva. O ukončení predstavenstva sa nikdy nehlasovalo a preto nebol dôvod o ukončení hlasovať. Po ukončení zasadnutia nedošlo k novému zvolaniu predstavenstva, nehlasovalo sa ani o zmene programu, naviac zo zápisnice o hlasovaní vzniká pochybnosť, či vôbec boli prítomné všetky osoby, nakoľko jeden člen zápisnicu nepodpísal. Zároveň aj spochybnil právo D.. V. hlasovať, vzhľadom na ním vykonané vzdanie sa členstva v družstve, ktorý síce argumentoval tým, že členstvo zaniká po uplynutí dvojmesačnej lehoty teda 28.2.2009, avšak v oznámení uvádzal, že jeho členstvo končí ku dňu podania oznámenia, teda prijatím oznámenia došlo k zániku členstva. Tým by bol výsledok hlasovania 3 hlasy za odvolanie, 1 hlas proti, 2 neprítomní. Preto úkony ostatných osôb vystupujúcich v mene predstavenstva považoval za absolútne neplatné.
Význam rozhodnutia súdu považoval za dôvodný aj preto, že aj po odvolaní zvolával na základe uznesenia kontrolnej komisie z 12.1.2009 zhromaždenie delegátov, ktorému aj predsedal a ak by nebol predsedom predstavenstva, zhromaždenie delegátov by nebolo platné bez ohľadu na materiálnu publicitu zápisov orgánov družstva v obchodnom registri. Súčasný stav sa odvíja od zvolania zhromaždenia delegátov na deň 26.1.2009, ktoré zvolal spoločne s p. I. a od skrátenia funkčného obdobia členov orgánov družstva, pretože pokiaľ by nevykonával funkciu predsedu predstavenstva nemohol by zvolať ani zhromaždenie delegátov a došlo by k prekročeniu právomoci.
Odporca na pojednávaní uviedol, že body 1-8 žalobného návrhu sú žalobnými petitmi o určenie práva v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. pri ktorom je potrebné preukázať naliehavý právny záujem. Bod 9 žalobného návrhu je nárokom na plnenie, kde sa domáha navrhovateľ strpieť výkon jeho práv ako predsedu predstavenstva. Nakoľko od 15.12.2008 došlo k zásadným zmenám v družstve ako aj z dôvodu, že podľa stanov najvyšším orgánom je zhromaždenie delegátov, ktoré sa schádza min. raz ročne a toto zhromaždenie delegátov už rozhodlo o iných členoch predstavenstva, na určení práva nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem.
Argumentáciu rozhodovania predstavenstva považoval na nedôvodnú, pretože v zmysle článku 72 bod 6 stanov družstva, predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu predstavenstva a zároveň má aj právo odvolať predsedu predstavenstva na svojom zasadnutí, pričom predstavenstvo je kolektívny orgán, rozhoduje ako kolektívny orgán. Pokiaľ na zasadnutí dňa 15.12.2008 bol doplnený program rozhodnutím kolektívneho orgánu predstavenstva o návrhu Ing. E. odvolanie žalobcu z funkcie predsedu predstavenstva, bolo to legitímne, tiež toto predstavenstvo kolektívne väčšinou hlasov legitímne rozhodlo o odvolaní žalobcu z funkcie predsedu predstavenstva. Pokiaľ ide argumentáciu, že p. V. sa vzdal funkcie oznámením, poukázal na znenie stanov, podľa ktorých členstvo zaniká až po uplynutí dvoch mesiacov, takže v čase konania predstavenstva bol riadnym členom družstva aj členom predstavenstva.
Podľa § 242 Obchodného zákonníka na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisu Stáleho rozhodcovského súdu Jednota slovenskej mládeže JSM č. P-13008-SRS, rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 14C/12/2009-116 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/21/2010-174 zo dňa 23.3.2010, obsahom stanov OSBD s komentárom platných k 15.1.2009.
Vo vzťahu k neplatnosti úkonov vykonaných orgánmi družstva do vnútra (voči členom) je možné domáhať sa len vyslovenia neplatnosti uznesenia členskej chôdze družstva za podmienok stanovených § 242 Obch. zák. a to len členmi družstva. Obdobne tomu je aj pri kapitálových a personálnych spoločnostiach, kde je daná možnosť domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Dôvodnosť takejto
zákonnej úpravy je daná tým, že ostatné orgány právnickej osoby sú buď výkonné (konateľ spoločnosti, predstavenstvo, predseda predstavenstva) alebo kontrolné (dozorná rada), teda len vykonávajú vôľu právnickej osoby, kontrolujú jej činnosť, ale nekreujú priamo vzťahy vo vnútri spoločnosti, družstva. Všetky exekutívne orgány sú zároveň vždy podriadené najvyššiemu orgánu, ktorý tvoria členovia, spoločníci alebo akcionári, ktorí sami majú právo svojim rozhodnutím zmeniť nelegitímne rozhodnutie, ktoré je v rozpore so spoločenskou zmluvou, stanovami alebo zákonom, prípadne je nevhodné pre spoločnosť zrušiť.
Valné zhromaždenie alebo členská schôdza družstva (za určitých podmienok zhromaždenie delegátov) má kompetencie, ktorými môže kreovať orgány, meniť stanovy, spoločenské zmluvy a pod., teda môže meniť vzťahy vo vnútri spoločnosti (družstva) a ovplyvňovať jej chod, pričom rozhodnutie už nemôže svojim rozhodnutím zmeniť iný orgán. Na rozdiel od členskej schôdze predstavenstvo družstva, prípadne predseda družstva (mimo osobitnej úpravy malého družstva) sú výhradným štatutárnym orgánom prejavujúcim vôľu družstva voči tretím osobám. Len pri malom družstve môže kompetencie predstavenstva plniť členská schôdza, avšak aj vtedy je potrebné odlišovať konanie smerom navonok a dovnútra družstva. Z uvedených dôvodov zákonodarca stanovil možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti kreatívnych najvyšších orgánov družstva (spoločnosti), ktorými dochádza k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností členov (spoločníkov) alebo priamo samotného družstva (spoločnosti), ktoré nie je možné zmeniť inak, iba rozhodnutím daného orgánu. Rozhodnutie členskej schôdze je najmä rozhodnutím členov družstva o družstve, kým rozhodnutie predstavenstva je rozhodnutím orgánu družstva v jeho mene.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že podľa jednotlivých ustanovení obchodného zákonníka, zväčša kogentnej povahy od ktorých sa nemožno odchýliť, nie je možné určiť neplatnosť uznesenia predstavenstva družstva súdnym rozhodnutím, pretože absentuje právna úprava umožňujúca určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva. Predstavenstvo družstva (ako i členská schôdza) ako orgán spoločnosti nemá právnu subjektivitu a jeho uznesenie nie je právnym úkonom, pretože právne úkony môžu robiť len subjekty spôsobilé mať práva a povinnosti. Je potrebné odlíšiť pôsobnosť predstavenstva družstva ako štatutárneho orgánu družstva, od jeho oprávnenia konať v mene družstva (§ 243 ods. 1, 2, 3 Obch. zák.). V predmetnej veci nie je určovacou žalobou napadnutá platnosť právneho úkonu družstva, prejaveného navonok prostredníctvom predstavenstva ako jeho štatutárneho orgánu. Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti časti uznesenia predstavenstva prijatého v rámci jeho pôsobnosti rozhodovať o záležitostiach družstva, najmä voľby predsedu predstavenstva a rozhodovania o voľbe a odvolaní predsedu predstavenstva. Nakoľko uznesenie predstavenstva družstva nie je právnym úkonom, jeho neplatnosť nie je možné posudzovať podľa § 37 a nasl. Obč. zák. Právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 3, 4 a § 242 Obch. zák. umožňuje však členovi družstva domáhať sa len vyslovenia neplatnosti rozhodnutia alebo uznesenia členskej schôdze družstva, pričom ide o osobitnú právnu úpravu, ktorú nie je možné analogicky aplikovať pre neplatnosť uznesenia predstavenstva družstva.
Len pri osobitne upravenom práve domáhať sa neplatnosti rozhodnutia orgánu spoločnosti alebo družstva nie je potrebné preukazovať kvalifikovaný právny záujem na určovacej žalobe, pretože v tomto prípade nejde o spor podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. ale spor v vyplývajúci zo zákonnej úpravy obchodných spoločností a družstva. V prejednávanej veci len pri žalobe podľa ust. § 242 Obch. zák. člen družstva nie je povinný v návrhu preukazovať naliehavý právny záujem na vyhlásení neplatnosti uznesenia.
V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal viacerými výrokmi smerujúcimi k určeniu, že navrhovateľ je jednak predsedom predstavenstva, ktorý má vymedzené práva (podpisovať a pod.) a jednak skutočnosti, že nemohlo dôjsť k jeho platnému odvolaniu, pretože došlo k odročeniu zasadania, nekvalifikovanému podaniu návrhu na odvolanie predsedu, neplatnému rozhodovaniu, excesu pri rozhodovaní, určenia, že dané úkony nie sú úkonmi OSBD ako aj o určenia platnosti zmluvy o výkone funkcie a pracovnej zmluvy.
Súd s poukazom na vyššie uvedený výklad konštatuje, že úkony ktorých vyslovenia neplatnosti sa domáha navrhovateľ a ktoré mali smerovať k jeho odvolaniu, nie sú úkonmi podľa ust. § 34 a násl. Občianskeho zákonníka, ale sú rozhodnutím výkonného orgánu družstva samého o sebe, resp.
riadiacimi aktmi. Preto nepripadá do úvahy vôbec, aby takéto interné riadiace rozhodnutie (sám o sebe) bolo prejednávané podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p..
Pokiaľ sa jedná o ostatné body žaloby (okrem rozhodnutia o tom, že úkon odvolania bol neplatný, resp. ničotný), o určenie že 1/ je v období od 15. 12. 2008 vrátane, predsedom predstavenstva, 2/ zasadanie predstavenstva 15.12.2008, bolo odročené, 3/ návrh na odvolanie je v rozpore so stanovami, 4/ presahuje rozsah právomocí predstavenstva 6/ konanie členov predstavenstva nebolo konaním predstavenstva, 7/ konanie tretích osôb je ničotné, 10/ úkony predsedu predstavenstva nie sú úkonmi družstva ako aj o uloženie povinnosti strpieť výkon práv navrhovateľa ako predsedu družstva, na takomto určení úplne absentuje naliehavý právny záujem na určení. Naliehavý právny záujem na určení práva sa prejavuje vtom, že vyhovením návrhu dojde k zmene, vzniku alebo zániku práv a povinností navrhovateľa, teda rozhodnutie súdu má pre navrhovateľa „právny význam“ a nejedná sa len o formálnu žalobu v snahe dosiahnutia rozhodnutia bez reálneho dopadu na práva účastníkov.
Podľa ustálenej judikatúry ak má otázka, o ktorej sa má rozhodnúť na základe návrhu o určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak možno priamo žalovať určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu. Tam, kde možno žalovať o plnenie, spravidla nemožno žalovať určenie neplatnosti zmluvy, či iných úkonov a právnych skutočností. Žaloba musí byť spôsobilá odstrániť stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi a nemôže predstavovať len určitý medzičlánok smerujúci k zamýšľanému dosiahnutiu cieľa, ale ani nemôže predstavovať len určité „deklaratórne odobrenie pravdivosti tvrdenia navrhovateľa“.
Pre posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Súd s poukazom na uvedené konštatuje, že na strane navrhovateľa pri určení, že 1/ navrhovateľ je v období od 15.12.2008 vrátane, predsedom predstavenstva, 2/ zasadanie predstavenstva 15.12.2008, bolo odročené, 3/ návrh na odvolanie je v rozpore so stanovami, 4/ presahuje rozsah právomocí predstavenstva 6/ konanie členov predstavenstva nebolo konaním predstavenstva, 7/ konanie tretích osôb je ničotné, 10/ úkony predsedu predstavenstva nie sú úkonmi družstva sú bez naliehavého právneho záujmu. Jedná sa len o súhrn tvrdených právnych skutočností, ktoré síce môžu smerovať k dosiahnutiu cieľa navrhovateľa, že bol v určitom rozhodnom čase predsedom predstavenstva, avšak sami o sebe sú pre navrhovateľa bez významu. Tak ako súd vysvetlil na začiatku, právo domáhať sa neplatnosti rozhodnutia má len člen družstva za vymedzených zákonom stanovených predpokladov a to len vo vzťahu k neplatnosti uznesenia členskej schôdze. Akékoľvek spory o vedenie družstva musí vyriešiť členská chôdza, pretože sa jedná o interné rozhodnutie do vnútra. Ak by došlo napr. k neplatnému odvolaniu predsedu predstavenstva a pod., je povinnosťou všetkých výkonných orgánov upozorniť členskú schôdzu na daný stav, ktorá je jediná oprávnená riešiť otázky vedenia spoločnosti, napriek tomu však hoci aj neplatne odvolaný predseda predstavenstva má právo len na prípadnú náhradu škodu, nie však domáhať sa toho, aby súd určoval, či bol alebo nebol predsedom predstavenstva. Samotná existencia orgánov a ich konanie v mene družstva je upravené v obchodnom zákonníku a odvíja sa od vedomosti tretích osôb o ich právomoci aj s poukazom na zápis funkcií v obchodnom registri a materiálnu publicitu obchodného registra (§ 13 Obch. zák., § 24 a násl. Obch. zák.). Pritom pre tretie osoby ako aj pre samotného navrhovateľa je úplne irelevantné, kto bol a či bol predsedom družstva v určitom období, pretože družstvo môže fungovať aj bez predsedu, pričom výkon jeho funkcie podľa stanov môžu vykonávať aj ostatní členovia predstavenstva.
Vzhľadom na skutočnosť, že u navrhovateľa bola od vzniku sporných skutočností zvolaná členská schôdza, pričom nebolo rozhodnuté o neplatnosti členskej chôdze, je úplne bez významu či bol alebo nebol navrhovateľ predsedom predstavenstva aj od 15.12.2008 do rozhodnutia členskej schôdze v roku 2009, či došlo alebo nedošlo k jeho platnému odvolaniu a pod.. Aj keby všetky tvrdenia navrhovateľa boli pravdivé, vzhľadom na uplynutie lehoty podľa § 242 Obchodného zákonníka (mesačná lehota na uplatnenie námietky voči predstavenstvu a mesačná prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze) platí nevyvrátiteľná domnienka správnosti rozhodnutia členskej schôdze. Pretože podľa výpisu v obchodnom registri Okresného súdu v Žiline odd. Dr, vl. č. 92/L vykonávajú všetci členovia predstavenstva funkciu od 28.5.2009 a skôr, teda po konaní členskej schôdze vo februári 2009, je akékoľvek určovanie neplatnosti odvolania navrhovateľa vo funkcii predsedu predstavenstva alebo určovanie o tom, či bol alebo nebol členom predstavenstva úplne bezvýznamné.
Nakoľko odvolaním z funkcie predsedu predstavenstva nedochádza k zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej navrhovateľ vykonával funkciu vedúceho ekonomicko-právneho úseku, nikto platnosť pracovnej zmluvy nepopieral, nebol predložený ani tvrdený žiadny úkon smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru, neboli splnené podmienky pre rozhodovanie v zmysle ust. § 77 a násl. Zákonníka práce. Vo vzťahu k tvrdenej platnosti zmluvy o výkone funkcie, takáto nebolo predložená. Súd z uvedeného dôvodu, absencie podmienok existencie sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nepreukázania vôbec existencie zmluvy o výkone funkcie , súd musel žalobu zamietnuť aj v tejto časti.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol v plnom rozsahu.
S poukazom na povinnosť súdu doručiť rozsudok po tom, ako došlo k jeho vyhláseniu po odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku, o náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).