Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2351-2011.pdf
PDF · 73.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/2351/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 26 Banská Bystrica, IČO: 30 807 484, proti povinnému BRIK SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Horná 67, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 625 060, na vymoženie pohľadávky vo výške 822,09 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou so sídlom exekútorského úradu Lučenec, T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod spis. zn. EX 862/2011, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinný je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,43 eura, a to v lehote 14 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 822,09 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č.k. 700-2111173911-GC04/11 zo dňa 07. 06. 2011.
Poverením č. 5601 076008 zo dňa 14. 10. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Debnárovú so sídlom exekútorského úradu Lučenec, T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 862/2011.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 08. 12. 2011, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný podľa oznámenia oprávneného, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 10. 11. 2011, uhradil po začatí exekučného konania celú vymáhanú pohľadávku oprávneného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 79,82 eura.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe podania súdneho exekútora považuje za preukázané, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, a to dobrovoľným splnením od povinného po dôvodnom začatí exekúcie. Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 79,82 eura. Oprávnený si trovy exekúcie neuplatnil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Súd zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného, nakoľko exekúcia voči povinnému bola začatá dôvodne, povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Úhrada povinného po dôvodnom začatí exekúcie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nie však dôvodom na prenesenie povinnosti hradiť trovy exekúcie z povinného na oprávneného.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 33 euro, a to v sume 27 euro za poštovné a 6 euro za telekomunikačné výdavky.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za kancelárske potreby (papier, obálky, tel., fax, kopírovanie, internet, euroobaly, spisový obal, toner, písacie potreby, lepidlo) vo výške 7 eur. Exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku a zároveň ide o hotové výdavky čiastočne zahrnuté v telekomunikačných výdavkoch, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v v odmene podľa § 15 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náležite preukázané. Súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi.
Súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s exekučným poriadkom a vyhláškou trovy exekúcie vo výške 79,43 eura, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky predstavujú 33 euro a uplatnená 20 % DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa ust. § 196 posledná veta Exekučného poriadku (základ dane 66,19 eura) predstavuje 13,24 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.