Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-237-2011.pdf
PDF · 80.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7P/237/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Q. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, J. A. C., nar. XX.XX.XXXX a Á. Á.J. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti rodičov: matka I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.É. Č.. X, W., otec J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Č.. XX/X, J., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 10 C 113/2007 zo dňa 01.08.2007 vo výroku o výžive na maloleté deti Q. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, J. A. C., nar. XX.XX.XXXX a Á. Á. C., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletých detí Q. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, J. A. C., nar. XX.XX.XXXX O. Á. Á. C., nar. XX.XX.XXXX znížené výživné vo výške rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, na každé dieťa osobitne, a to od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 10 C 113/2007 zo dňa 01.08.2007 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi maloletých detí bola určená vyživovacia povinnosť na bežné výživné v sume 116,17 eur mesačne na maloletú Q., 99,58 eur mesačne na maloletého J. a 82,98 eur mesačne na maloletého O..
Návrhom podaným na súd dňa 07.07.2011 sa otec maloletých detí domáhal zníženia takto stanoveného výživného s odôvodnením, že jeho finančná situácia sa zmenila, je nezamestnaný, pričom v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bol živnostníkom.
Súd vykonal dňa 16.02.2012 pojednávanie v neprítomnosti otca, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom sa z pojednávania ospravedlnil s tým, že nemá finančné prostriedky na cestu z Komárna do Revúcej a poslal aj potvrdenie o jeho príjme za posledný rok.
Matka maloletých detí sa na pojednávaní vyjadrila, že s návrhom otca súhlasí, pretože zrejme otec nemá oficiálne žiadnu prácu a ani žiadne finančné prostriedky, pretože na výživnom jej dlhuje 1500,- eur, pričom posledné mesiace jej vôbec neplatí výživné.
Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyslovil súhlas so znížením výšky výživného na minimálnu výšku, a to napriek tomu, že to nie je v záujme maloletých detí, pričom ale zobral do úvahy skutočnosť, že príjem otca sa od času, kedy sa naposledy rozhodovalo o výške výživného, znížil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním návrhu, oznámením matky maloletých detí, uznesením Okresného súdu Komárno o prenesení príslušnosti zo dňa 13.09.2011, právoplatné dňa 16.11.2011, správy ÚPSVaR Revúca o prešetrení pomerov zo dňa 10.01.2012, potvrdenia ÚPSVaR Revúca zo dňa 21.12.2011, rodných listov maloletých detí, správy Daňového úradu zo dňa 02.02.2012, ospravedlnenia otca zo dňa 10.02.2012, daňového priznania otca, a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený nasledovný skutkový stav:
Z prešetrenia pomerov zo strany Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca súd zistil, že matka maloletých detí sa o svoje deti riadne stará a jej príjem tvoria prídavky na deti vo výške 66,03 eur.
Z daňového priznania otca maloletých detí za rok 2011 súd zistil, že otec v rámci svojej živnosti už nevykonával žiadnu činnosť a nemal zo živnosti žiadny príjem.
Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon o rodine), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi maloletých detí bola určená vyživovacia povinnosť na bežné výživné v sume 116,17 eur mesačne na maloletú Q., 99,58 eur mesačne na maloletého J. a 82,98 eur mesačne na maloletého O.. Otec týmto rozsudkom uzavrel s matkou dieťaťa dohodu, pretože v tom čase bol živnostník a jeho príjem bol dostatočný na platenie uvedeného výživného. Odvtedy sa však finančná situácia otca
výrazne zmenila, prakticky odo dňa vyhlásenia spomínaného rozsudku už prestal vykonávať živnosť a momentálne je bez príjmu.
Na základe zisteného skutkového stavu súd rozhodol tak, že výživné na maloleté deti C. znížil z vyššie uvedených súm na sumu rovnajúcu sa 30 % zo sumy životného minima, pretože v súčasnej dobe nie je v schopnostiach a možnostiach otca platiť vyššie ako minimálne výživné. Súd si uvedomuje skutočnosť, že matka má s výchovou a výživou maloletých detí vysoké náklady, avšak zároveň súd musel zobrať do úvahy aj zárobkové pomery otca, ktorý už dlhšiu dobu nemá žiadny príjem.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolania do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.