Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/185/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich Oľgy Navarčíkovej a Jany Šimoničovej v trestnej veci proti obžalovanému Q. Z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. februára 2012 takto

rozhodol:

Podľa súd obžalovaného

Q. Z., rod. R., H.. XX.XX.XXXX/XXXX v Skalici, trvale bytom Bratislava, S. Š. XX, t.č. bytom Bratislava, N. X,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Skalica sp. zn. zo dňa 01.07.2011, pre zločin úverového podvodu podľa , , ktorého sa mal dopustiť tak, ž e

dňa 20.02.2007 podal u bankového inštitútu Volkswagen Bank direct, Gifhournerstrasse 57, 38093 Braunschweig, Spolková republika Nemecko v tej dobe pod menom Q. R., žiadosť o otvorenie úverového konta Č.: XXXXXXXXXX s kartou Škoda Visacard, pričom svoju bonitu preukazoval nezistenými dokladmi, v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol vymyslené údaje ako štátnu príslušnosť nemeckú a tiež pozíciu v zamestnaní, na základe čoho mu bolo dňa 22.02.2007 žiadané úverové konto otvorené so stanoveným úverovým limitom vo výške 5.000,-€, následne odo dňa 06.03.2007 bola úverová karta Visacard použitá v rôznych obchodoch a bankomatoch v Nemecku, Rakúsku a Slovensku a minimálne do dňa 20.03.2007 z nej boli čerpané finančné prostriedky až do výšky mínusového salda 5.739,03€, pričom tak konal s úmyslom vyčerpať povolený úver bez následného vyrovnania stavu konta, čím takto spôsobil spoločnosti Volkswagen bank direct, Gifhournerstrasse 57, 38093 Branschweig, Spolková republika Nemecko škodu vo výške 5.739,03€,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa súd odkazuje pošk. Volkswagen Bank, Nemecko, zast. Anette Warnecke, Hopfenstrasse 7, 383 15 Schladen, Nemecko, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. Q. Z. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžal. Q. Z., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov oboznámením obsahu znaleckého posudku a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný Q. Z. poprel spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že je pravdou, že požiadal o otvorenie úverového konta vo Volkswagen Bank v Nemecku, ale z banky nič nedostal, ani platobnú kartu, ani PIN kód k nej a tak si myslel, že jeho žiadosť bola zamietnutá. V čase keď žiadosť vypisoval uviedol v nej skutočný príjem aký dosahoval v Nemecku, kde pracoval legálne ako pokladač a obchodník s dlažbou. V uvedenom čase býval v Nemecku na Milchgasse 11, Passau, kde býval v prenajatom dome spolu s ďalšími osobami. Keď o kartu žiadal, potreboval ju na bežné platby. On Nemecko opustil asi 3-4 dni po tom, ako podal žiadosť do banky, nakoľko sa dozvedel, že jeho manželka je tehotná a tak sa vrátil na Slovensko. Po odchode na Slovensko viac s bankou v Nemecku nekomunikoval, nežiadal o zrušenie svojej žiadosti. V Passau, kde vtedy býval chodila pošta pre všetkých ubytovaných do jednej jedinej poštovej schránky, pričom vždy niekto poštu vybral, položil ju na stôl a a keď prišli domov, poštu si prebrali a každý si zobral svoju poštu.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpoveď neprítomnej svedkyne. B. Y. uviedla, že žiadosť na vystavenie predmetného konta Q. R. vytlačil z internetu a vyplnil ručne. V žiadosti uviedol dátum a miesto narodenia, miesto svojho pobytu Z. XX, Passau, štátnu príslušnosť nemecká. Ako zamestnanie uviedol, vedúci zamestnanec v obchode s dlažbou. Banka preverila jeho údaje a zistila rozdiel iba v štátnej príslušnosti, pričom zistili, že obžalovaný by mal mať štátnu príslušnosť slovinskú. Tieto rozličné údaje neboli banke nijako nápadné. Banka nevyžadovala ani potvrdenia o plate žiadateľa a napriek zisteniam, úverové konto žiadateľovi otvorili 22.02.2007. K osobnému kontaktu banky a žiadateľa nikdy nedošlo. Banka nemá žiadne kamerové záznamy ani snímky páchateľa. VISA-kartu úverového konta banka zaslala žiadateľovi poštou ako obyčajný list. Banka zo zásady nepožaduje potvrdenie o doručení takýchto listov a tak nemôže povedať, že obžalovaný list skutočne prevzal. Žiadateľovi bol poskytnutý úverový limit 5.000,-eur, V čase od 06.03.2007 do 17.03.2007 žiadateľ kreditný limit vyčerpal, pričom karta bola použitá v rôznych obchodoch a bankomatoch. Následne bola karta bankou zablokovaná. Informácia o mínusovom salde na konte bola obžalovanému zaslaná 20.03.2007 tiež formou obyčajného listu, takže aj v tomto prípade banka nepožadovala žiadne potvrdenie o prijatí zásielky a nedokáže povedať, či obžalovaný oznámenie skutočne prevzal. Ako zástupca poškodenej banky sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 5.793,03 eur.

Súd po splnení zákonných podmienok oboznámil obsah znaleckého posudku A.. P. H., ktorý v posudku uviedol, že sporné podpisy na žiadosti o vydanie kreditnej karty zo dňa 19.02.2007 sú vlastnoručné podpisy obžalovaného. Sporné paličkové písmo na žiadosti zo dňa 19.02.2007 je neurčité a nedá sa vylúčiť že ho napísal obžalovaný.

Z listinných dôkazov súd oboznámil doklady o občianskych preukazoch obžalovaného, z ktorých vyplýva, že v čase podávania žiadosti uvádzal obžalovaný svoj skutočný pravý občiansky preukaz, ktorý aj skutočne vlastnil. Súd oboznámil aj doklady k úveru z ktorých vyplýva, že obžalovaný do žiadosti uviedol svoje pravé meno, pravý dátum na rodenia, pravé miesto pobytu v Nemecku, svoj telefón, mailovú adresu, zamestnanie obchodovanie s dlažbou, výšku príjmu. V dotazníku zaškrtol len štátnu príslušnosť nemeckú, čo nezodpovedalo skutočnosti. Banka ešte v deň podania žiadosti mala všetky údaje obžalovaného overené a preverené, pričom pred schválením úveru už vedela, že nemá nemecké štátne občianstvo, ale mal mať štátne občianstvo údajne slovinské. Zo sumáru výberov z karty vyplýva, že tieto boli realizované v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku. Z podaného trestného oznámenia bankou vyplýva, že banka preverovala bonitu obžalovaného a po jej preverení mu otvorila konto. PIN kód ku karte údajne dostal zákazník poštou asi týždeň po obdržaní karty Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol súdne trestaný.

Súd zamietol návrh obžaloby na preverenie, či obžalovaný v čase skutku bol v Nemecku registrovaný ako živnostník a mal deklarovaný príjem, nakoľko od skutku už uplynula značná doba. Bolo vecou prokurátora, ak chcel vo veci podať obžalobu a považoval tieto doklady za potrebné, aby ich zadovážil do podania obžaloby. Na to mal prokurátor priestor v predsúdnom konaní. Okrem toho, ako vyplýva z podaného trestného oznámenia poškodenou stranou, údajne bonitu klienta preverovali, takže banka si jeho príjem overovala.

V danej veci bolo vykonané dokazovane všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že nebolo preukázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku a jeho spáchanie obžalovaným objektíve nebolo potvrdené žiadny z vykonaných dôkazov. V danej veci je nutné rozdeliť konanie páchateľa na dve časti.

V prvej časti bolo preukázané, že obžalovaný v čase, kedy legálne v Nemecku žil a pracoval, požiadal o otvorenie úverového konta. V žiadosti, ktorú vypísal uviedol svoje pravé meno, svoj pravý dátum narodenia, svoje pravé bydlisko, svoje pravé zamestnanie, výšku svojho príjmu, svoje telefónne číslo, mailovú adresu. V tlačive zaškrtol ako štátnu príslušnosť, príslušnosť nemeckú, nakoľko táto bola predtlačená. Neuvedenie štátnej príslušnosti slovenskej nebolo preukázané ako neuvedenie úmyselne, mohlo sa jednať o jazykovú bariéru. Banka pred schválením úveru ešte dňa 19.02.2007 si overila všetky údaje, ktoré jej obžalovaný predložil, pričom zistila zhodu. Nezhodu zistila len v štátnej príslušnosti, kedy banka zistila, že by mal mať obžalovaný štátnu príslušnosť slovinskú, čo tiež nebola pravda. Napriek tomu úver obžalovanému schválila. Je teda zrejmé, že nemecká štátna príslušnosť nie je objektívnou podmienkou na schválenie úveru a ak aj obžalovaný v tomto smere neuviedol pravdu, nejednalo sa o takú skutočnosť, ktorá by bola rozhodná pre poskytnutie, alebo neposkytnutie úveru. Ako vyplýva z výpovede svedkyne Y., banka si neoverovala bonitu klienta, ale z podaného trestného oznámenia banky vyplýva, že bonitu klienta overovala. Je teda zrejmé, že banka mala o obžalovanom pred poskytnutím úveru k dispozícii všetky relevantné informácie ma na základe ktorých úver schválila. V tejto prvej časti konania obžalovaného teda obžalovaný nikoho neuviedol do omylu a nemožno teda jeho konania kvalifikovať ako podvodné konanie.

V druhej časti konania páchateľa, v ktorej mal páchateľ zo zaslanej karty vybrať peniaze a tieto spätne neuhradiť, nebolo ničím preukázané, že tak konal obžalovaný. V prvom rade treba zdôrazniť, že v spise nie je žiadny objektívny dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný obdržal úverovú kartu a jej PIN kód a že by touto kartou vybral uvádzanú sumu. Banka zasielala úverovú kartu obyčajnou poštou bez potvrdenia. Rovnako tak zaslala aj PIN kód. Banka teda nemá za preukázané, že kartu a PIN kód prevzal obžalovaný. Ako vyplýva z výpovede obžalovaného, ktorá nebola vyvrátená, v čase, kedy mu mala byť karta a PIN kód zaslaný už v Passau nebýval. Obžalovaný popísal, ako tam chodila pošta. Je zrejmé, že ak bola karta s PIN kódom zaslaná na dresu obžalovaného do Passau, kde už nebýval, tejto zásielky sa mohol zmocniť ktokoľvek, kto v tom čase v dome býval a ktokoľvek mohol úverovú kartu použiť.

Pokiaľ ide o samotné naplnenie skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu, súd poukazuje na to, že esenciálnou podmienkou trestnej zodpovednosti páchateľa je preukázanie jeho podvodného úmyslu, teda úmyselné uvedenie poškodeného do omylu v otázke podstatnej pre poskytnutie úveru. Obžalovaný hoci uviedol v žiadosti inú štátnu príslušnosť, nejednalo sa o podstatnú otázku pre poskytnutie úveru, nakoľko banka o tejto nesprávnosti vedela a úver mu poskytla aj napriek tomu. Banka dokonca vedela, že žiadateľ je inej štátnej príslušnosti. Banka sama uviedla, že obžalovaný splnil všetky požadované náležitosti pre poskytnutie úveru, takže obžalovaný banku nemohol v tomto smere uviesť do omylu.

Súd v tomto smere poukazuje aj na všeobecne platné právne stanoviská k otázkam podvodného konania. Klamaná osoba v prípade podvodného konania nevie, že uvádzané skutočnosti páchateľom nie sú v súlade so skutočnosťou. V tomto prípade tomu tak nebolo. Len uvedenie určitých nepravdivých skutočností nie je možné samo o sebe považovať za „uvedenie do omylu“. Obyčajné klamstvo nie je uvádzaním do omylu tam, kde tvrdenie podlieha preskúmavaniu a kde mimo lživé konanie nebolo urobené nič, čím by sa preskúmavanie sťažilo. Je nutné konštatovať, že aj klamaná osoba (poškodený) pri realizácii majetkovej dispozície musí dodržať potrebnú mieru opatrnosti, ktorá mohla omyl(uvádzanie nepravdivých skutočností) celkom ľahko eliminovať, alebo vylúčiť. Banka v tomto prípade postupovala nanajvýš nezodpovedne a bez potrebnej miery opatrnosti pri vydávaní a zasielaní úverovej karty s PIN kódom. Preverovanie dodržania potrebnej miery opatrnosti zo strany poškodeného musí byť náležite skúmané, nakoľko môže celkom vylučovať

naplnenie základného znaku podvodného konania páchateľa, teda „uvedenie do omylu“, alebo „využitie omylu“.

Povinnosť dodržiavať potrebnú mieru opatrnosti má každý, teda aj poškodený a táto povinnosť mu vyplýva z , podľa ktorého si každý musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ak si teda niekto túto prevenčnú povinnosť nesplní, zodpovedá potom za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním. V toto smere poukazuje súd na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. , zo dňa 23.09.2009,kde v obdobnej trestnej veci úverového podvodu potvrdil oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu a venoval sa práve otázkam trestnosti konania žiadateľa o úver a pochybenia pracovníčky úverovej spoločnosti pri nedodržaní potrebnej miery opatrnosti.

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne určiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. /R NS č. I/1966/.

Nakoľko v predmetnej veci nebolo jednoznačne zistené a preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, naozaj aj obžalovaný spáchal, teda pokiaľ sa týka výberu peňazí z úverovej karty, prinajmenšom z dubióznych dôvodov musel súd rozhodnúť tak, ako je to vyššie uvedené, inak by rozhodol v rozpore so základnými zásadami trestného konania, a teda aj v rozpore so zákonom. Preto súdu neostávalo iné, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.