Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/4/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Františka Moznera, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.02.2012, v trestnej veci obžalovanej N. U., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora a zákonného zástupcu Mgr. R. U. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 11.10.2011 jednohlasne takto

rozhodol:

Podľa zamieta odvolanie okresného prokurátora.

Podľa z a m i e t a odvolanie poškodeného Mgr. R. U..

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné napadnutým rozsudkom sp. zn. zo dňa 11.10.2011 podľa oslobodil obžalovanú N. U., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom J., ul. J. č. XXX/XX, toho času Medzilaborce, ul. E. Y. G pracovníčku Mestského úradu v Medzilaborciach, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 7.4.2011, zo skutku, ktorý mala spáchať tak, že

ako matka mal. T. U., nar. XX.X.XXXX a mal. X. U., nar. XX.X.XXXX aj napriek tomu, že jej povinnosť prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine a vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohla prispievať na výživu každej z dcér sumou najmenej 25,38 eur mesačne do rúk otca detí Mgr. R. U., od 01.01.2010 do 30.09.2010 si v Medzilaborciach túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplnila a tak za uvedené obdobie dlhuje otcovi detí, u ktorého sa v tom čase deti nachádzali, Mgr. R. U. na výživnom sumu najmenej 355,15 eur, čím najmenej tri mesiace v období dvoch rokov mala neplniť úmyselne

zákonnú povinnosť vyživovať iného a tak mala spáchať prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Dňa 14.10.2011 prokurátor podal proti tomuto rozsudku odvolanie. Dňa 16.11.2011 prokurátor svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu nepovažuje za správne. Zdôraznil, že je nepochybné, že matka maloletých detí dňa 19.1.2010 opustila spoločnú domácnosť. Obe deti ostali žiť s otcom, ktorý v prevažnej miere zabezpečoval ich potreby. Vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom nevzniká po tom, keď súd rozhodne o určení vyživovacej povinnosti. Táto vzniká priamo zo zákona. Podľa zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Má sa prihliadať aj na osobnú starostlivosť toho ktorého rodiča vo vzťahu k maloletým deťom. Prokurátor nespochybňuje, že matka detí týmto mohla dať nejaké finančné prostriedky ako vreckové, prípadne im kupovať nejaké darčeky. No v žiadnom prípade ju to nezbavovalo povinností prispievať na ich výživu otcovi vo výške, ktorá sa rovná najmenej 30 % životného minima na každé dieťa po dobu, po ktorú boli umiestnené u otca. Matka uvádzala, že zaplatila za dva mesiace nájom za byt, v

ktorom býval otec spolu s deťmi. Prokurátor pri podávaní obžaloby a pri určení zaostalého výživného túto skutočnosť zohľadnil, hoci výživné nie je započítateľná pohľadávka. No takýmto spôsobom čiastočne boli zabezpečené potreby maloletých detí. Prokurátor spochybnil aj pokladničné doklady, ktoré boli predložené už v štádiu prípravného konania. Podľa názoru prokurátora, súd vykonal rozsiahle dokazovanie, no pri hodnotení vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru, preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a prikázal okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Dňa 23.11.2011 Mgr. R. U. podal odvolanie proti rozsudku. V odvolaní konštatuje, že obžalovaná zo spoločnej domácnosti dobrovoľne odišla, výživné a ostatné výdavky spojené so živobytím a chodom domácnosti od januára do 30.9.2010 neplnila a podľa jeho názoru jeho právo bolo porušené tým, keď súd nerozhodol o povinnosti obžalovanej nahradiť škodu, ktorú v plnom rozsahu uplatňuje.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Vo vzťahu k odvolaniu zákonného zástupcu maloletých detí Mgr. R. U. - poškodeného, krajský súd dospel k záveru, že toto odvolanie podala osoba neoprávnená.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie tak, že bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie, čím plne aplikoval zásadu vyplývajúcu z

Pri zisťovaní skutkového stavu prvostupňový súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, čím postupoval v súlade so zásadou vyplývajúcou z

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej N. U., výsluchom svedka Mgr. R. U., T. U., X. U., M. X., H. X., oboznámením listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania.

Obžalovaná N. U. urobila vyhlásenie, že necíti sa byť vinná zo spáchania skutku. Jej výpoveď podrobne súd prvého stupňa vo svojom rozsudku rozobral. Z jej výpovede vyplynulo, že je pravdou, že priamo k rukám otca nezasielala žiadne peniaze ako výživné na maloleté dcéry. No naopak, ona sa o svoje dcéry po tom, čo dňa 19.1.2010 ju manžel vyhodil zo spoločného bytu, starala. Zdôraznila, že kupovala im oblečenie, kozmetiku, lieky, potraviny, za mesiac marec - apríl uhradila nájomné za byt, v ktorom okrem otca maloletých detí bývali aj tieto maloleté deti. Celkovo dcéram dala aj stravné lístky, zaplatila dcére T. 80 eur na plavecký výcvik, dcére X. dala 30 eur.

Zo svedeckej výpovede svedka Mgr. R. U. vyplynulo, že je otcom T. U. a X. U.. S obžalovanou sú v rozvodovom konaní. Do 19.1.2010 žili v spoločnej domácnosti, kedy obžalovaná z bytu odišla. On sa staral o dcéry. Zdôraznil, že zabezpečoval deťom stravu, živobytie. Domácnosť viedol sám. Obžalovaná na výživu detí neprispievala žiadnymi finančnými prostriedkami. Zdôraznil, že nemá vedomosť o tom, že by dcéry sa stretávali s matkou. Nevšimol si, že by obžalovaná dcéram niečo kupovala alebo dávala peniaze. Skonštatoval, že neexistuje súdne rozhodnutie, ktorým by bola obžalovanej uložená povinnosť prispievať na výživu dcér k jeho rukám. Potvrdil tú skutočnosť, že obžalovaná chodila do ich spoločného bytu počas jeho neprítomnosti. T. dala 80 eur, no tieto peniaze následne T. vrátila, pretože plavecký výcvik bol vopred zaplatený. O vreckovom na kúpeľnú liečbu nemal vedomosť. Rovnako skonštatoval,

že nemal vedomosť, že by obžalovaná zaplatila nájom za byt. Tvrdenia dcér o tom, že navštevovali obžalovanú, považoval za zavádzajúce a klamlivé.

Tvrdenia obžalovanej zhodne vo svojich výpovediach potvrdili dcéry T. U. a X. U.. Ich výpovede sú v súlade s výpoveďou obžalovanej.

Svedkyňa M. X. vo svojej výpovedi rovnako potvrdila konštatovania obžalovanej, že táto kupovala lieky, šatstvo, dávala peniaze a stravné lístky svojim dcéram. Vo svojej výpovedi okrem iného skonštatovala, že dcére T. obžalovaná kúpila aj bezlepkové potraviny, no svedok U. tieto potraviny jej priniesol naspäť.

Tvrdenia obžalovanej potvrdila aj svedkyňa H. X., ktorá je kamarátkou obžalovanej. Zdôraznila, že obžalovaná finančne podporuje svoje dcéry, kupuje im oblečenie, potraviny.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy, ktoré boli zabezpečené už v štádiu prípravného konania, z ktorých vyplýva, že boli vykonávané nákupy a rovnako boli predložené príjmové pokladničné doklady o úhrade nájomného za mesiace marec - apríl v celkovej výške 387,76 eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k tomu istému záveru, že zákonná povinnosť vyživovať a zaopatrovať iného v zmysle § 207 ods. 1 Tr. zák. nespočíva len v peňažnom plnení, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t. j. v poskytovaní faktickej starostlivosti o jeho bývanie, ošatenie, hygienu, starostlivosť vrátane starostlivosti o jeho výchovu a všestranný rozvoj. Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že obžalovaná N. U. ako matka maloletých detí aj napriek tomu, že tieto deti od mesiaca január 2010 - T. do 30.9.2010 a X. do decembra 2010 žili v byte spoločne s otcom, o tieto deti sa starala. Prejavoval o nich záujem, poskytovala im naturálne plnenia, či už poskytovaním stravy, nákupu oblečenia, prispievala im aj na ich výživu a potreby tak, aby bol zabezpečený ich všestranný rozvoj. Je potrebné sa stotožniť s názorom, ktorý vyjadril súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, že nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba na obžalovanú, sa stal. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou v odvolaní prokurátora, ktorý konštatuje, že matka mala prispievať najmenej 30 % životného minima na každé z detí po dobu, počas ktorej bývali s otcom, k rukám otca. Samotné toto konštatovanie prokurátora je v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože plniť vyživovaciu povinnosť možno, tak ako už aj krajský súd konštatoval, v naturálnej podobe. Nemožno sa stotožniť ani s konštatáciou, že prokurátor by nemal zohľadňovať zaplatenie nájomného za dva mesiace, pretože práve zaplatenie nájomného za dva mesiace znamená to, že matka maloletých detí sa starala a zabezpečovala bývanie aj pre tieto maloleté deti, ktoré v tom čase žili v byte s otcom.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, preto ho zamietol.

Mgr. R. U., zákonný zástupca detí, podal odvolanie proti rozsudku. On, ktorý má v tomto konaní postavenie poškodeného, nemôže napadnúť oslobodzujúcu časť rozsudku. Vo svojom odvolaní rovnako konštatuje, že súd mal rozhodnúť o ním uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody. Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa dlh páchateľa trestného činu spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z neplnenia zákonnej povinnosti, ktorej porušenie je samo trestným činom, nie ako u škody, ktorá je následkom trestného konania. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy ani uplatnenie dlžného výživného a vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd dospel k záveru, že Mgr. R. U. je neoprávnenou osobou, ktorá podala odvolanie proti rozsudku, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.