Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/145/2010

Potvrdené rozhodnutím 6Sžo/10/2012
„Identifikačné číslo spisu: 1010201126 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1010201126.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : S., bytom J., G., proti žalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Drieňova 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00675/TIG zo dňa 24. marca 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/145/2010-19 zo dňa 16. februára 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/145/2010- 19 zo dňa 16. februára 2012 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mgr. I. I., J. Q. XX, G., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Drieňová 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00675/TIG zo dňa 24.3.2010, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou podanou e-mailovým podaním 7.6.2010 doplnenou 8.6.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00675/TIG zo dňa 24.3.2010, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-Br-3181/08-JGA V 21 zo dňa 27.11.2009 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Uviedol, že svojím návrhom zo dňa 6.10.2008 podal návrh na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ZSI), ktorého sa mala dopustiť zodpovedná osoba tým, že konajúc v mene Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou namiesto poskytnutia informácie odkázala na už zverejnenú informáciu. Po prijatí oznámenia, že žalobca trvá na sprístupnení informácie zostala nečinná, nedodržala lehotu na vybavenie žiadosti, nesprístupnila informácie napriek tomu, že ich povinná osoba mala k dispozícii a nevydala písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Ako páchateľa žalobca označil JUDr. M. M., resp. iného zodpovedného zamestnanca Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného č. SVS-230-2010/00675/TIG zo dňa 24.3.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu, bolo vydané predčasne na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Predčasný záver vidí žalobca v tom, že žalovaný v uvedenom rozhodnutí uviedol, že JUDr. M. M. vo veci žiadosti žalobcu nekonala a ani konať nemala. Žalobca uviedol, že v konaní bol zabezpečený iba organizačný poriadok, z ktorého vyplýva, že vybavovanie žiadostí o informácie patrí do kompetencie sekcie dohľadu nad zdravotným poistením, ktorej riaditeľom bol Mgr. G. Z.. Z konania vyplýva, že JUDr. M. M. bola zaradená do uvedenej sekcie na pozíciu referenta a teda zodpovedala za prijatie, evidenciu a odoslanie žiadosti o informácie. Žalobca navrhuje rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Obvodný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy na základe návrhu Mgr. I. I., začal konanie o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21 ods. 1 písm. a) - c) zákona o ZSI. Priestupku sa mala dopustiť JUDr. M. M., ako zamestnanec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Správny orgán po zistení stavu veci, toto priestupkové konanie rozhodnutím č. OVVS-Pr-3181/08-JGA V 21 zo dňa 27.11.2009 zastavil podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) z dôvodu, že skutok nespáchala obvinená. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej

lehote odvolanie. Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, ako odvolací orgán svojím rozhodnutím č. SVS-230-2010/00675/TIG zo dňa 24.3.2010 podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, vydané v súlade so zákonom z dôvodov, ako sú tieto v rozhodnutí uvádzané.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

Podľa , v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj ďalších fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané ním v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 42a zákona o priestupkoch, priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, sa dopustí ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu alebo iným opatrením zapríčinil porušenie práva na sprístupnenie informácie.

Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa , alebo ak žaloba bola vzatá späť.

Súd zistil, že nie je preukázané splnenie procesnej podmienky podľa , t.j. že ide o takého účastníka konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia dotknuté, nakoľko v danom prípade išlo o zisťovanie existencie priestupku u obvinenej JUDr. M. M. a ukladanie sankcie tejto osobe. Teda nešlo o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov Mgr. I. I., hoci táto osoba bola účastníkom správneho konania, keďže bola navrhovateľom začatia priestupkového konania a účastníkom tohto správneho konania podľa a za použitia o priestupkoch. Podľa súdu u žalobcu neexistuje zákonný predpoklad, že jeho práva a povinnosti ako účastníka správneho konania by boli zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté. Procesná legitimácia žalobcu ako účastníka správneho konania bezpochyby bola, ale sama o sebe neznamená, že musí byť automaticky a bez ďalšieho skúmania aj účastníkom súdneho konania, v prípade súdneho prieskumu rozhodnutia. Súd je povinný konať iba s takým účastníkom správneho konania a len v takom prípade, ak by zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia boli dotknuté jeho práva alebo povinnosti. V danom priestupkovom konaní sa však nerozhodovalo o právach a povinnostiach žalobcu, ale o vine a treste pre obvinenú, za spáchanie priestupku podľa o priestupkoch. Podľa súdu tak nebola splnená zákonná podmienka daná podľa , ktorá by robila, z účastníka správneho konania procesný subjekt - osobu, oprávnenú byť účastníkom súdneho konania, teda, že ide o účastníka správneho konania a súčasne môžu byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté jeho práva a povinnosti. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, inak súd nemôže s takouto osobou konať ako s účastníkom konania podľa . Je nesporné, že žalobca bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle ust. o priestupkoch. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o tom, či JUDr. M. sa dopustila protiprávneho konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku a o uložení sankcie JUDr. M.. Týmto konštitutívnym rozhodnutím nemohol byť žalobca ukrátený na právach a povinnostiach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobcu, ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia.

Podľa názoru súdu žalobca nie je oprávnenou osobou byť účastníkom súdneho konania.

Nedostatok procesnej subjektivity na strane žalobcu predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť. Z uvedených dôvodov súd konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie Krajský súd v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a/ );

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.