Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-6P/146/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom vo veci starostlivosti o maloletého C. Z., H.. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, syna C. Z., H.. XX.XX.XXXX, štátneho zamestnanca, bytom N. E., S.. X.. D. XXX/X a C. P., H.. XX.XX.XXXX, nezamestnanej, bytom N. E.Š., S. XXX/X, zastúpenej JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1 o zmenu výchovy, zvýšenie výživného a o zmenu úpravy styku, takto

rozhodol:

Konanie v časti o zverenie maloletého C. Z. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa z a s t a v u j e.

Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 11.07.2000, č. k. -25 pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom pre maloletého C. Z. s a m e n í tak, že toto výživné sa odo dňa 01.11.2010 zvyšuje na čiastku 150 Eur a to mesačne predom k rukám matky, vždy do 15-ho dňa v mesiaci a čiastku 50 Eur na účet maloletého C. Z. č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v K. K., B..K.. C. pobočka N. E. a to mesačne predom, vždy do 15-ho dňa v mesiaci; odo dňa 01.01.2011 zvyšuje na čiastku 200 Eur a to mesačne predom k rukám matky, vždy do 15-ho dňa v mesiaci a čiastku 50 Eur na účet maloletého C. Z. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v K. K., B..K.. C. pobočka N. E. a to mesačne predom.

Nedoplatok na výživnom vzniknutý jeho zvýšením za čas od 01.11.2010 do 16.02.2012 vo výške 1.455 Eur a na výživnom na tvorbu úspor vo výške 778 Eur je otec p o v i n n ý splácať a to výživné v mesačných splátkach po 50 Eur a výživné na tvorbu úspor v mesačných splátkach po 25 Eur, splatných súčasne s bežným výživným počnúc marcom 2012 pod stratou výhody splátok.

Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 29.03.2005 č. k. -79, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o úprave styku otca s maloletým C. Z. s a m e n í tak, že otec je oprávnený sa stýkať so svojím maloletým synom C. Z. každý týždeň v mesiaci v piatok od 16:00 h do 18:00 h.

Matka je p o v i n n á maloletého syna k styku riadne pripraviť a v stanovenú dobu otcovi odovzdať. Otec je povinný maloletého syna riadne prevziať v stanovenú dobu a opäť ho matke v uvedenú dobu odovzdať v jej byte.

Otec maloletého dieťaťa je p o v i n n ý zaplatiť štátu - Slovenskej republike na účet Okresného súdu vo Veľkom Krtíši trovy konania štátu vo výške 227,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Matka maloletého dieťaťa je p o v i n n á zaplatiť štátu - Slovenskej republike na účet Okresného súdu vo Veľkom Krtíši trovy konania štátu vo výške 227,20 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že rozsudkom zo dňa 11.07.2000 č. k. -25 bolo rozhodnuté o výchove a výžive maloletého C. Z. tak, že maloletý bol zverený do výchovy a starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť mu výživné počnúc dňom 01.05.2000 mesačne vo výške 2.000,-- Sk (66,39 Eur). Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletého bol štátnym zamestnancom a jeho priemerná čistá mzda predstavovala čiastku 13.112,--Sk (435,24 Eur). Matka maloletého bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 2.740,--Sk (90,95 Eur). Matka maloletého mala vyživovaciu povinnosť k maloletému S. P., otec maloletého nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že rozsudkom zo dňa 29.03.2005 č. k. -79 bolo rozhodnuté o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a to tak, že otec dieťaťa je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v roku v čase od 17:00 h v piatok do 18:00 h v nedeľu, v čase jarných prázdnin v roku od pondelka 09:00 h do stredy do 18:00 h, Veľkonočný pondelok od 09:00 h do 18:00 h, cez vianočné prázdniny v párny rok v čase od 28.12. od 09:00 h do 31.12 do 12:00 h, v nepárny rok v čase od 31.12. od 09:00 h do 03.01. nasledujúceho roku do 18:00 h a počas letných prázdnin od 01.08. od 09.00 h do 15.08. do 18.00h s tým, že otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky v určenom čase a po ukončení styku ho matke v uvedenom čase odovzdá v mieste jej bydliska. Matke bola uložená povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť a v určené termíny ho otcovi odovzdať. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri svojom rozhodovaní bral do úvahy okolnosti na strane maloletého t. z. jeho vek, denný režim, ale i vzťah k otcovi a taktiež aj okolnosti na strane rodičov a to najmä časové možnosti, vzdialenosť medzi bydliskom maloletého a otca, ako aj to, aby boli zaistené najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Zo znaleckého posudku Z.. E. mal preukázané, že výchovný prístup matky k dieťaťu je založený na pozitívnych slovných podnetoch, kamarátstva a solidarity s deťmi. Matka je veľmi pozitívne na dieťa naviazaná s nadmernou starostlivosťou o dieťa a strachom, že môže byť dieťaťu ublížené. Výchovný prístup otca vychádza tiež z pozitívnych slovných podnetov, kamarátstva a solidarity voči dieťaťu. Je ochotný sa starať o svoje dieťa s prispieť k jeho výchove aspoň tým, že občas preberie zodpovednosť a starostlivosť o neho sám a neobmedzene. Maloletý je citovo veľmi intenzívne viazaný na matku, je v predškolskom veku, kedy je ešte dieťa biologicky späté s matkou. Na matke je závislý a toho času jedine u nej nachádza pocit istoty a bezpečia. Otca stráda v rodine, potrebuje mužský vzor pre rozvoj záujmu pre citovú podporu, ako aj pre bohatšie citové naplnenie. Záujem otca o maloletého syna je skutočný. Tak ako dieťa túži po citových príklonoch otca aj otec túži byť so svojím vlastným synom, byť pri jeho výchove, pritom ako vyrastá a vychovávať ho aspoň občas, pokiaľ môže byť s ním. Vzájomný vzťah rodičov je ešte stále konfliktný. U otca neboli zistené žiadne negatívne vlastnosti, ktoré by mohli výchovu dieťaťa negatívne ovplyvňovať, naopak otec môže dieťaťu pre jeho rozvoj dať veľa pozitívneho zvlášť pre rozvoj záujmovej sféry.

Matka podala návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ako aj návrh na zvýšenie výživného. Vo vzťahu k zmene úpravy styku uviedla, že otec počas styku zanedbáva starostlivosť o syna závažne a opakovane si neplní svoje povinnosti. Maloletý sa nedokáže stotožniť so životným štýlom otca a otec odmieta riešiť danú situáciu v prospech maloletého. Situácia dospela až tak ďaleko, že maloletý svojho otca dlhodobo odmieta, nemá záujem sa s otcom stýkať, nakoľko tieto stretnutia špatne vplývajú na jeho psychiku, zdravie a vyjadruje dôrazne svoj odpor k otcovi. Navrhovala, aby súd obmedzil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec by bol oprávnený stýkať so svojim maloletým synom každý párny týždeň v čase od 17:00 h do 18:00 h v piatok za prítomnosti matky. Čo sa týka časti jej návrhu na zvýšenie výživného, poukázala na to, že od poslednej súdnej úpravy došlo k nárastu potrieb maloletého dieťaťa a k zmene pomerov aj na strane otca maloletého dieťaťa.

Otec maloletého dieťaťa v priebehu konania podal návrh na zmenu výchovy a žiadal súd, aby maloletého C. Z. zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Tento svoj návrh vzal otec neskôr späť a žiadal súd, aby v tejto časti konanie zastavil. Matka maloletého dieťaťa ako aj opatrovník maloletého dieťaťa nevzniesli voči späťvzatiu tohto návrhu žiadne námietky a preto potom súd v súlade s ustanovením , konanie v časti o zverenie maloletého C. Z. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zastavil. Otec s návrhom na zvýšenie výživného tak ako ho žiadala matka maloletého dieťaťa (400 Eur od 01.11.2010) nesúhlasil, pričom uviedol, že by bol ochotný platiť výživné pre maloletého 150 Eur mesačne a na tvorbu úspor 50 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že od novembra 2010 dobrovoľne platí výživné pre maloletého vo výške 100 Eur mesačne. Ohľadne návrhu matky maloletého dieťaťa na zmenu úpravy styku s maloletým synom uviedol, že rozsah obmedzenia jeho styku s maloletým dieťaťom

ponecháva na úvahu súdu. Vie si predstaviť, že by sa so synom stretával 2x do mesiaca na dobu 3 hodín za prítomnosti tretej osoby, čo by mohol byť aj pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši.

Opatrovník maloletého dieťaťa uviedol, že žiada súd, aby o zvýšení výživného rozhodol tak, aby rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu bol stanovený mesačne 200 Eur a na tvorbu úspor 50 Eur. To by zohľadňovalo potreby maloletého dieťaťa ako aj majetkové pomery oboch rodičov. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhoval upraviť tak, že by otec bol oprávnený sa stýkať s dieťaťom každý piatok v týždni v čase od 16:00 h do 19:00 h. Takto obmedzený styk otca s maloletým dieťaťom by mohol podľa jeho názoru viesť k zlepšeniu vzťahov medzi otcom a maloletým synom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, maloletého dieťaťa C. Z., znalkyne Z.. A. K., oboznámením sa s rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o návšteve školy, správami Baňa Dolina, a.s. Veľký Krtíš, poštovými peňažnými poukazmi, platobným výmerom č. XXXX Mesta vo Veľkom Krtíši, výpisom zo sporožírového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, správami o povesti na účastníkov z miesta bydliska, potvrdením o výške zárobku otca maloletého dieťaťa od KR PZ v Banskej Bystrici, správou o prešetrení pomerov opatrovníka maloletého dieťaťa z 02.02.2011, znaleckým posudkom znalkyne Z.. A. K. č. XX/ XXXX, trvalým platobným príkazom na úhradu a základnými podmienkami lízingu, platobnými príkazmi na výplatu dávok za obdobie august, november, december 2011 pre matku maloletého dieťaťa, správou Gymnázia vo Veľkom Krtíši a pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. , a Em 1/2010.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že o výžive maloletého dieťaťa bolo naposledy rozhodované viac ako pred 11 rokmi a o styku otca s maloletým dieťaťom pred takmer 7 rokmi. Maloletý C. Z. navštevuje siedmu triedu Gymnázia vo Veľkom Krtíši. V škole dosahuje dobré výsledky. Jeho postoj k otcovi sa zmenil z toho dôvodu, že otec si nadviazal známosť. Myslí si, že jeho otec má viacej rád svoju frajerku ako jeho. Ako si našiel frajerku, prestal sa mu venovať a začal sa aj ináč správať. Je pravdou, že otec sa vždy zaujímal o to aké dosahuje výsledky v škole. V súčasnej dobe má rád mamu, otca nemá rád. Zo záverov znaleckého posudku znalkyni Z.. A. K. vyplýva, že maloletý v citových vzťahoch preferuje matku a k otcovi má vytvorený negatívny, odmietavý citový vzťah. Záujem otca o maloletého syna je intenzívny a úprimný a nie je ovplyvnený jeho vzťahom k matke dieťaťa. Mentálne a osobnostné predpoklady otca k výchove maloletého syna sú adekvátne. Otec pre maloletého predstavuje nenahraditeľný mužský prvok vo výchove a vývine a je potrebné osobu otca pre ďalší vývin maloletého zachovať. Je však aj na matke, aby dieťa viedla k úcte k otcovi. Podľa názoru znalkyne vzhľadom na postoj dieťaťa by bolo vhodné realizovať styk častejšie a na kratšiu dobu, prípadne aj za prítomnosti nezainteresovanej osoby. Matka maloletého dieťaťa v priebehu roka 2010 bola zamestnaná na Bani Dolina a.s. Veľký Krtíš a tu dosahovala priemernú čistú mzdu vo výške 711 Eur mesačne. Od roku 2011 je nezamestnaná a v súčasnej dobe poberá sociálne dávky mesačne vo výške 208 Eur. Nemá už vyživovaciu povinnosť k synovi S. P.. Otec dieťaťa je naďalej štátny zamestnanec a v priebehu roka 2010 dosahoval u svojho zamestnávateľa priemernú čistú mzdu vo výške 1.139 Eur a v roku 2011 1.273 Eur. Od posledného rozhodnutia súdu mu vyživovacia povinnosť nepribudla.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Je nesporné, že od posledného rozhodnutia súdu ohľadne vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu uplynula dlhá doba a počas tejto doby došlo tak k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa ako aj na strane rodičov. Maloletý je študentom Gymnázia vo Veľkom Krtíši a či už v spojení so štúdiom, ošatením, výživou, ako aj kultúrnym vyžitím mu vznikajú podstatne vyššie náklady ako pri predchádzajúcej súdnej úprave. V priebehu roka 2010 bola matka maloletého zamestnaná. Mala pravidelný príjem a teda vzhľadom na vek maloletého dieťaťa okrem osobnej starostlivosti mohla sa aj finančne podieľať na jeho výchove. Od 01.01.2011 je nezamestnaná, jediným zdrojom jej príjmu sú sociálne dávky. Súd prihliadnuc na túto okolnosť ako aj na nárast čistej mzdy otca maloletého dieťaťa v priebehu roka 2011 stanovil potom rozsah jeho vyživovacej povinnosti k maloletému rozdielne za obdobie od 01.11.2010 do 01.01.2011 a od 01.01.2011 do budúcna. Podľa názoru súdu majetkové pomery otca maloletého dieťaťa dovoľujú, aby platil výživné pre maloletého aj na tvorbu úspor. Pri rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa poberá na maloletého rodinné prídavky mesačne vo výške 22,01 Eur, ktoré slúžia tiež pre uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Keďže otec maloletého dieťaťa od novembra 2010 platí dobrovoľne výživné pre maloletého mesačne vo výške 100 Eur, rozsah jeho zaostalého výživného za obdobie od 01.11.2010 do 16.02.2012 predstavuje čiastku 1.455 Eur (rozdiel medzi 150 Eur a 100 Eur za dva mesiace a rozdiel medzi 200 Eur a 100 Eur za 13 mesiacov a pomernú časť mesiaca február) a na výživnom pre tvorbu úspor 778 Eur (15 x 50 Eur výživné na tvorbu úspor za 15 mesiacov a pomerná časť za február 2011 28 Eur). Súd v súlade s ustanovením povolil otcovi maloletého dieťaťa zaplatiť zameškané výživné v mesačných splátkach s tým, že pokiaľ by otec stanovené splátky nedodržal, môže matka žiadať zaplatenie celého nedoplatku; toto právo však môže použiť len do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

Z vykonaného dokazovania je tiež nesporne preukázané, že počas doterajšieho styku otca s maloletým dieťaťom nedochádzalo k ohrozovaniu mravnosti dieťaťa, otec nevplýval na jeho výchovu nevhodne a taktiež neohrozoval jeho zdravotný a psychický vývoj. Jediné čo viedlo súd k obmedzeniu styku otca s maloletým dieťaťom oproti predchádzajúcej súdnej úprave bolo samotné stanovisko maloletého dieťaťa. Tu je potrebné si uvedomiť, že samotná žiarlivosť maloletého dieťaťa na otca z toho dôvodu, že ten si nadviazal známosť so ženou nemôže bez ďalšieho viesť k takému obmedzeniu styku otca s maloletým dieťaťom, ktoré by spočívalo v asistencii matky pri styku. Naviac keď vzťahy medzi rodičmi nie sú dobré. Rozsah styku súd upravil tak, aby jeho realizácia časom opäť upravila vzťahy otca a syna. Tak ako už bolo uvedené, doterajšie správanie sa otca počas realizácie styku s maloletým dieťaťom nie je dôvodom preto, aby súd určil ako podmienku styku prítomnosť druhého rodiča. Je na oboch rodičoch, aby si uvedomili vážnosť situácie a pozitívne sa snažili pôsobiť na dieťa.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa Štátu v spojení s konaním vznikli trovy v spojení s vyplatením znalečného znalkyni zo štátnych prostriedkov vo výške 454,40 Eur. V danom prípade išlo o nesporové konanie, ktoré možno začať i bez návrhu. Súd nerozhodol ani podľa návrhu na začatie konania ani podľa procesného stanoviska účastníkov. V priebehu konania ani jednému z účastníkov nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Potom štátu vznikol nárok na náhradu trov konania voči všetkým účastníkov konania. Súd preto uložil tak otcovi ako aj matke maloletého dieťaťa nahradiť trovy konania štátu každému po 227,20 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 5 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.