Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-1Er/5627/2000

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného TATRA. A.s., Štefánikova 1163, Kopřivnice, ČR, IČO: 45193444 proti povinnému STORING VSŽ, s.r.o., Košice v likv., Vstupný areál VSŽ, IČO: 00697737, Košice vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Moyzesova 34, Košice pod č. Ex 1153/2000 o vymoženie pohľadávky vo výške 8.825,47 Eur s prísl., takto

rozhodol:

exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,

exekúciu z a s t a v u j e,

náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 30.10.2000 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 8.825,47 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Platobného rozkazu Okresného súdu Košice II č.k. -17 zo dňa 14.3.1997.

Dňa 14.11.2000 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/015401 zo dňa 27.11.2000.

Dňa 13.1.2012 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný je nemajetný, v dôsledku čoho bol vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Zároveň si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 34,62 Eur.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, najmä však výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro vložka č. 323/V zistil, že povinný bol z neho 5.4.2005 ex offo vymazaný, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach spis. zn. -25 zo dňa 14.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2005, ktorým návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka pre nedostatok majetku zamietol.

Vzhľadom na tú skutočnosť možno konštatovať, že spoločnosť je nemajetná, preto súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu vzhľadom k nemajetnosti povinného, nakoľko nie je možné viesť exekúciu na subjekt, ktorý nemá žiadny majetok, a teda nie je čo exekvovať. Súd nemohol exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko podľa exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania, exekučný poriadok takýto dôvod na zastavenie exekúcie neobsahoval.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 34,62 Eur.

Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 1.2.2002 (dňa 28.9.2001), súd vo veci rozhodoval podľa Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Exekučný poriadok účinný do 31.1.2002 ešte neobsahoval ustanovenie podľa ktorého by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného v prípade, keď sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného. Povinnosťou uhradiť exekútorovi trovy exekúcie súd nemohol zaviazať povinného, lebo tento je aj podľa podania súdneho exekútora nemajetný ale ani oprávneného pretože tento nezavinil zastavenie exekúcie a ani nemohol predvídať takýto dôvod zastavenia exekúcie.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR -12 zo dňa 24.1.2008, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že nastane stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené, a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa ust. O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.