Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-20-2010.pdf
PDF · 103.04 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-3C/20/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa:D. C., bytom S., zastúpeného Mgr. S. D., bytom T., J. č. XXXX/XX, proti odporkyni O. C., bytom D., S. J. XXX/ XX, zast. JUDr. Jozefom Dudzikom, advokátom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej I., nar. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, takto
rozhodol:
Na čas po rozvode súd maloletú I., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej I. sumou 100,- € mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I. C., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 31.12 v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočnú nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod., počas letných prázdnin posledné dva júlové týždne a prvé dva augustové týždne od 9:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na stretnutie riadne pripraviť a otec je povinný pred bytom matky si maloletú prevziať a po realizácii stretnutia maloletú matke pred jej bytom odovzdať.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 106,84 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 106,84 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia manželstva rozvodom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu na čas po rozvode. Návrh zdôvodnil tým, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich funkcií asi tri roky. Odporkyňa asi pred štyrmi rokmi nadviazala dôverný vzťah s iným mužom, ktorý trvá doposiaľ. Obaja účastníci sa citovo odcudzili a nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. Na čas po rozvode žiadal navrhovateľ malol. I. zveriť do svojej osobnej starostlivosti a odporkyňu zaviazať platením výživného sumou 100,- € mesačne.
Odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila. Poprela, že by mala známosť s iným mužom, ale podľa nej je manželstvo účastníkov tak rozvrátené, že nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu videla však odporkyňa v tom, že navrhovateľ je zástancom patriarchálneho modelu manželstva a nie je schopný akceptovať to, že odporkyňa je schopná sama sa po finančnej stránke o seba postarať, keďže je živnostníčka. Odporkyňa žiadala na čas po rozvode zveriť malol. I. do svojej osobnej starostlivosti a navrhovateľa zaviazať platením výživného 150,- € mesačne.
Opatrovník malol. dieťaťa uviedol, že v prípade rozvodu doporučuje malol. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného sumou primeranou veku a odôvodneným potrebám malol. dieťaťa, ako i majetkovým a zárobkovým pomerom účastníkov. Styk otca s malol. dieťaťom nenavrhoval upraviť, pretože na tomto sa rodičia vedia dohodnúť.
Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 24.6.2010, č.k. 3C/20/2010-91 tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, maloletú I. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného v sume 100,- € mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to v časti vo výroku o zverení mal. I. do osobnej starostlivosti odporkyne, vo výroku o výživnom a vo výroku, ktorým súd prvého stupňa jeho styk s maloletou neupravil. Dôvodil, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že má vytvorené všetky predpoklady k tomu, aby sa o maloletú plnohodnotne, a to nielen po stránke materiálnej, ale aj citovej, postaral. Poukázal na to, že je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, má pravidelný a trvalý príjem, o dcéru sa dokáže postarať po každej stránke, čo preukázal tým, že v čase osobnej neprítomnosti matky, v čase jej zamestnania v zahraničí, sa o dieťa plnohodnotne postaral. Odporkyňa chodí pracovať do zahraničia opakovane na dlhšiu dobu, v ktorom čase sa vždy o dieťa sám stará. Zabezpečuje dieťaťu primerané potreby jej veku a záujmom, s dcérou a jej citmi nemanipuluje, na rozdiel od odporkyne, ale snaží sa ju vychovávať tak, aby vzťahy medzi jej rodičmi, ktoré vyústili do rozvodu manželstva, nepociťovala. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že maloletú I. zverí do jeho osobnej starostlivosti. Ďalej poukázal na závery znaleckého dokazovania, najmä na podrobné a dostatočné zhodnotenie pováh a vlastností rodičov mal. I., ktoré sa prejavujú pri priamej výchove a starostlivosti maloletej, ustálenosť a vyrovnanosť na jeho strane a vyjadrenie znalkyne v tom smere, že ak budú obaja rodičia bývať v D., je potrebné skúsiť zákonodarcom navrhovanú striedavú starostlivosť oboch rodičov po dvojtýždňových intervaloch. V čase rozhodovania súdu v predmetnej veci striedavú starostlivosť navrhnúť nemohol, nakoľko novela zákona ju upravujúca, nadobudla účinnosť až 01.07.2010. Mal za to, že striedavá starostlivosť zredukuje porozvodové komplikácie, zmierni škodlivý účinok rozvodu na dieťa a bude na prospech maloletej. Poukázal na to, že deti, ktoré udržujú láskyplné a zmysluplné vzťahy s oboma rodičmi aj po ich rozvode, majú výrazný náskok v procese adaptácie na rozvod. V prípade, ak by odvolací súd nezmenil rozsudok súdu prvého stupňa a nezveril maloletú do jeho výchovy a opatery navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti zverenia maloletej do výchovy a opatery odporkyne tak, že vo veci starostlivosti o maloletú nariadi striedavú starostlivosť tak, že od 01. do 15. dňa príslušného mesiaca bude maloletá zverená do výchovy a opatery navrhovateľa a od 16. dňa do konca príslušného mesiaca bude maloletá zverená do výchovy a opatery odporkyne.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Dôvodila, že požiadavka navrhovateľa na striedavú starostlivosť neobstojí, lebo v čase rozhodovania súdu právna úprava o striedavej starostlivosti nebola účinná, a teda prvostupňový súd rozhodol podľa v tom čase účinnej právnej úpravy. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že má stabilný príjem, v tejto súvislosti poukázala na to, že jeho príjem 279,- eur nie je dostatočný pre zabezpečenie životných potrieb jeho osoby a dieťaťa pre prípad, že by mu bolo zverené. Naviac navrhovateľ sústavne pracuje a chodí na montáže, vracia sa domov aj po dvoch až troch dňoch, teda pracovnú dobu si nemôže upraviť podľa potrieb dcéry. Navrhovateľ vôbec neprispieva na výživu dieťaťa a jeho tvrdenia, že mu ide o to, aby malo dieťa zabezpečené všetky svoje potreby, sú preto účelové.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa doporučil prešetriť odvolacie dôvody navrhovateľa a na základe toho rozhodnúť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudok vo výroku o zverení maloletej I. do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o určení povinnosti otca prispievať na výživu maloletej a vo výroku, ktorým súd styk otca s maloletou neupravil zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd poukázal na to, že v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa (t.j. 24.06.2010) právna úprava o striedavej osobnej starostlivosti nebola účinná, a preto prvostupňový súd rozhodol podľa v tom čase účinnej právnej úpravy Zákona o rodine. Vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 01.07.2010 novela Zákona o rodine (zák. č. 217/10 Z.z.) upravuje striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov na čas po rozvode manželstva a s prihliadnutím na odvolací návrh navrhovateľa, ako aj na závery znaleckého posudku znalkyne Doc. PhDr. Milady Harinekovej CSc., ktorá navrhla skúsiť možnosť striedavej starostlivosti oboch rodičov po dvojtýždňových intervaloch, je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Doposiaľ vykonané dokazovanie súdu prvého stupňa nie je dostatočným podkladom pre objektívne rozhodnutie o možnosti zverenia mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na čas po rozvode manželstva. V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná dokazovanie potrebné k zisteniu skutkového stavu v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p., opätovne vypočuje rodičov k okolnostiam, ktoré nastali po rozhodnutí súdom prvého stupňa, oboznámi znalkyňu so súčasnými pomermi účastníkov a podľa potreby nariadi doplnenie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia vhodnosti nariadenia striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle ust. § 24 ods. 2, 4 Zákona o rodine, s prihliadnutím na záujem mal. I..
Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Vo výroku o rozvode manželstva a o trovách konania nadobudol rozsudok zo dňa 24.6.2010, č.k. 3C/20/2010-91 právoplatnosť dňa 24.7.2010. Predmetom konania ostalo zverenie maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov, vyživovacia povinnosť voči maloletej a úprava styku rodiča, ktorému prípadne nebude maloletá zverená do výchovy, s maloletou.
Súd, viazaný právnym názorom krajského súdu, doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne S. W., výsluchom maloletej, oboznámením vyjadrenia navrhovateľa, správ ÚPSVaR Partizánske, správy ZŠ Bošany, správ o zdravotnom stave maloletej, výpisu z účtu poistenca maloletej, prehľadu platieb navrhovateľa, znaleckého posudku znalkyne PhDr. Gabriely Hollej, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6P/140/2011 a zistil nasledujúci skutkový stav.
Maloletá je dieťaťom účastníkov narodeným z ich manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24.6.2010, č.k. 3C/20/2010-91, má 10 rokov veku. Z výpovede svedkyne S. W., matky odporkyne, vyplýva, že otec sa o maloletú nevie dostatočne postarať. Maloletá nechce byť v jeho starostlivosti. Maloletá bola rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 5.1.2012, č.k. 6P/140/2011-84 zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- € mesačne. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Hollej vyplýva, že vzťah oboch rodičov k maloletej je pozitívny. Maloletá má pozitívnejší citový postoj voči matke, k otcovi má negatívnejšie postoje. Obaja rodičia sú spôsobilí postarať sa o maloletú. Ich východné postupy sú nejednotné. Vzhľadom k postoju maloletej k rodičom je vhodnejšie zveriť ju do osobnej starostlivosti matky. Rozhodujúcim kritériom pre takýto záver je podľa znalkyne jednoznačný postoj maloletej a jej citové väzby. Striedavá výchova nie je najlepším riešením, pretože výchova rodičov je nejednotná, nekomunikujú spolu dostatočne a kvalitne, vzájomne sa kriticky vyjadrujú pri riešení sporov o majetok, čo dieťa registruje a účelovo a manipulatívne interpretuje a využíva. Maloletá je jednoznačne stotožnená s postojmi matky, preto je vhodnejšie ponechať ju v jej výchove, ale zabezpečiť čo najväčší styk s otcom. Maloletá od septembra 2011 býva v spoločnej domácnosti s matkou. Otec prispieval na jej výživu najskôr sumou 70,- € mesačne, neskôr sumou 80,- € mesačne. Matka maloletej je podnikateľka, má čistý mesačný príjem 525,- €. Otec maloletej je zamestnaný ako stolár, má čistý mesačný príjem 275,12 €.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Vychádzal pritom z toho, že obaja účastníci sú schopní sa o maloletú postarať. Výpoveď svedkyne S. W. o tom, že navrhovateľ sa o maloletú postarať nevie, súd hodnotí ako účelovú, s úmyslom pomôcť matke maloletej. Obaja rodičia sa o maloletú aktívne zaujímajú. Účastníci nie sú schopní na styku s maloletou sa dohodnúť. Obaja majú rozdielny prístup k jej výchove, nedokážu spolu racionálne a efektívne komunikovať, preto nie je vhodné, aby bola zverená do striedavej starostlivosti rodičov. Striedavá starostlivosť vyžaduje aktívnu a bezproblémovú komunikáciu oboch rodičov dieťaťa, schopnosť dohodnúť sa na prístupe k výchove dieťaťa, takáto schopnosť účastníkov konania z vykonaného dokazovania nevyplýva. Súd prihliadol aj na výpoveď maloletej, kedy uviedla, že chce zostať s matkou, nechce bývať dva týždne s matkou a dva týždne s otcom, s otcom by sa chcela stretávať cez víkend. Zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky sa jej výchovné prostredie nezmení. Hoci je maloletá ovplyvnená pri formulovaní svojich kritických postojov k otcovi matkou, podľa názoru súdu prevažujú dôvody na jej zverenie do starostlivosti matky. Maloletá je dievča v predpubertálnom veku, aj preto je vhodnejšie, aby bola v starostlivosti matky. Súd vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku PhDr. Hollej, ktorá jednoznačne uviedla, že striedavá starostlivosť nie je vhodná.
O povinnosti odporcu platiť výživné na maloletú v sume 100,- € mesačne súd rozhodol z dôvodu, otec maloletej má dostatočný príjem, aby mohol výživné v sume 100,- € mesačne platiť a aby sa súčasne nedostal do stavu hmotnej núdze. Matkou navrhované výživné v sume 150,- € mesačne podľa názoru súdu nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a ani potrebám maloletej. Súd prihliadol na to, že hoci je časť vyživovacej povinnosti matky kompenzovaná jej osobnou starostlivosťou o maloletú, nielen otec, ale aj matka je povinná podieľať sa na úhrade nákladov maloletej. Na druhej strane otcom navrhované výživné v sume 80,- € súd nepovažoval za dostatočné. Otec maloletej má síce deklarovaný príjem 275,12 € mesačne, ale je schopný dosiahnuť aj vyšší príjem.
Vzhľadom ku deklarovaným výdavkom otca, súd má za to, že jeho skutočný mesačný príjem musí byť vyšší a umožňuje mu platiť výživné v sume 100,- € mesačne.
O úprave styku otca s maloletou súd rozhodol tak, aby bol zabezpečený čo najväčší pravidelný kontakt otca s maloletou. Maloletá si potrebuje budovať pozitívne vzťahy nielen k matke, ale aj k otcovi. Je vhodné, aby otec mohol čo najviac zasahovať do jej výchovy. Keďže sa účastníci na styku otca s maloletou nevedia dohodnúť, je potrebné, aby jeho styk s maloletou upravil súd. Súd návrh matky, ktorá navrhovala styk otca s maloletou každý tretí víkend súd nepovažuje za dostatočný. Ak by sa otec mohol s maloletou stretávať len raz za tri týždne, bránilo by to utváraniu pozitívnych väzieb medzi ním a maloletou. Na druhej strane podľa názoru súdu nie je vhodné, aby styk otca s maloletou prebiehal aj v jeden týždeň v mesiaci od pondelka do piatku, pretože by to kvôli presunu maloletej z bydliska matky do bydliska otca na jeden týždeň v mesiaci podľa názoru súdu najmä počas školského roka negatívne zasahovalo do týždenného režimu maloletej, čo by nebolo v jej záujme.
Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že matka je povinná maloletú na stretnutie riadne pripraviť, a to nielen fyzicky, ale aj po psychickej stránke. To znamená, že nesmie maloletú negatívne ovplyvňovať proti otcovi a svoje negatívne postoje voči otcovi maloletej prenášať aj na maloletú. Budovanie pozitívneho vzťahu maloletej nielen k matke, ale aj k otcovi je mimoriadne dôležité pre jej zdravý psychický vývoj. Maloletá má na vytvorenie vzťahu k otcovi aj zákonný nárok, vyplývajúci z ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine a aj z ustanovenia čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Je nutné, aby obaja účastníci prekonali vzájomné rozpory a vždy mali na zreteli predovšetkým záujem ich spoločného maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže ide o konanie o rozvod manželstva, účastníci nemajú právo na náhradu jeho trov.
O trovách konania štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1, § 151 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku. Štát má proti účastníkom konania právo na zaplatenie trov v sume 213,68 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného znalečného nekrytého preddavkami zaplatenými účastníkmi. Keďže ide o konanie o rozvod, kde nemožno hovoriť o procesnom úspechu toho - ktorého účastníka, súd rozhodol, že tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa sú povinní zaplatiť trovy konania štátu v rovnakej výške, t.j. v sume 106,84 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).