Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-111-2011.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/111/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa H. E., Q.. X. D. XXXX , U. A. U. - D., J.D. J... XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX z XX. Q. XXXX v znení rozhodnutia totožného čísla z 28. marca 2011 o priznanie invalidného dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z XX. Q. XXXX v znení rozhodnutia totožného čísla z XX. J. XXXX p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozhodnutím z XX. Q. XXXX odporkyňa priznala navrhovateľovi od 3. mája 2010 invalidný dôchodok vo výške XXX,XX €. mesačne, ktorá bola odvodená aj z priznanej 50%-nej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zmenovým rozhodnutím z XX. J. XXXX mu sumu invalidného dôchodku od 3. mája 2010 zvýšila na XXX,XX €.. mesačne a od 1. januára 2011 na XXX,XX €.. mesačne po dodatočnom započítaním obdobia dôchodkového poistenia od 1. septembra 1992 do 31. decembra 1992 a od 1. januára 1993 do 31. augusta 1993.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože vyjadrené percento jeho zníženej pracovnej schopnosti nepovažoval za zodpovedajúce svojmu zdravotnému stavu.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní . Predložil výsledky neurologických vyšetrení z priebehu roka 2011 a výsledok EMG vyšetrenia z apríla 2011, ktoré boli predložené posudkovému lekárovi ústredia Sociálnej poisťovne za účelom ich dodatočného zhodnotenia. Poukázal na zdravotné ťažkosti, ktoré pretrvávajú napriek prebiehajúcej liečbe a pre ktoré nie je schopný pracovať ako doposiaľ. Operačné riešenie poškodenia chrbtice mu zatiaľ doporučené nebolo.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na svoje písomné vyjadrenia a lekárske správy posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne. Z nich v podrobnostiach vyplynulo, na základe akých odborných lekárskych nálezov bol posúdený zdravotný stav navrhovateľa a vyslovený posudkový záver bol náležite zdôvodnený s tým, že sa nezmenil ani po dodatočnom zhodnotení navrhovateľom novo-predložených lekárskych nálezov.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s podkladmi relevantnými pre výpočet priznanej dôchodkovej dávky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho ako zákonné a vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40% (§ 71 ods. 1 cit. zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno však zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zdravotnú činnosť (§ 71 ods. 6,7 a 8).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV. odd. G, pol. 58.3 možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre úplné jednostranné poruchy nervus ischiadicus vyjadriť v rozpätí 50-70%. Konkrétne percento sa určí podľa rozsahu zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 20. septembra 2010 posudzoval jeho zdravotný stav v ten istý deň posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v U. U.. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z prepúšťacej správy z neurochirurgickej kliniky a neurologického oddelenia, z opakovaných EMG vyšetrení, z MR vyšetrenia LS chrbtice a z neurologických vyšetrení realizovaných v priebehu rokov 2009 a 2010. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil poranenie sedacieho nervu na úrovni stehna a bedra po úraze, ktoré zaradil pod kapitolu XV., odd. G, pol. 58, bod. 3 v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Vznik invalidity navrhovateľa konštatoval dňom 3. mája 2010. V posudku uviedol, že navrhovateľ pracujúci ako živnostník pri ťažbe dreva utrpel v máji 2009 úraz, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu ľavého sedacieho nervu. V rámci operačného riešenia v decembri 2009 bola vykonaná revízia a uvoľnenie nervu, v tom čase bolo EMG vyšetrením konštatované poškodenie sedacieho nervu vľavo, jeho tibiálnej časti s akrálnou parézou II. až III. stupňa s neuropatickou bolesťou. Bolo konštatované zlepšovanie nálezu. Klinicky bola chôdza možná so šetrením ľavej dolnej končatiny.
Na základe uvedeného bol navrhovateľovi napadnutým rozhodnutím priznaný invalidný dôchodok vo výške odvodenej aj z priznaného percenta jeho zníženej pracovnej schopnosti.
Po podaní odvolania posudkový lekár na pobočke svoje posudkové stanovisko nezmenil, pretože navrhovateľ nepredložil ani neoznačil žiadne nové dôkazné prostriedky, preto nebol dôvod k opätovnému posudzovaniu jeho zdravotnému stavu.
Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania vyššej miery poklesu jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne. Ten v posudku z 11. apríla 2011 vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a dospel k rovnakému posudkovému záveru v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutiu navrhovateľa, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i vo vyjadrenom percente jeho zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že po utrpenom úraze, bodnej rane konára do ľavej sedacej
oblasti, ktorá bola ošetrená chirurgicky, bolo u navrhovateľa pri pretrvávaní bolestí a slabosti ľavej dolnej končatiny urobené EMG vyšetrenie, ktoré potvrdilo čiastočné prerušenie sedacieho nervu maximálne v oblasti peroneálneho nervu. Následne bola vykonaná operácia s revíziou ischiadického nervu a jeho deliberáciou. Posledné kontrolné EMG vyšetrenie z februára 2010 preukázalo zlepšenie poškodenia sedacieho nervu. V júni 2010 bol hospitalizovaný pre bolesti driekovej chrbtice s vyžarovaním do ľavej dolnej končatiny. Zobrazovacími vyšetreniami bola zistená vysunutá medzistavcová platnička L5-S1 so zúžením laterálneho recesu vľavo, neurochirurg odporučil konzervatívny postup v liečbe. EMG vyšetrením bolo zistené nevýrazné poškodenia koreňa SI vľavo, ktoré svedčí skôr pre následky poranenia sedacieho nervu. Dolnú hranicu poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa určil s ohľadom na EMG vyšetrenie konštatované prejavy zlepšenia funkcie sedacieho nervu. Posudkové stanovisko nezmenil ani v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu, ktorý ho požiadal o zhodnotenie novo- predložených odborných lekárskych nálezov, podľa ktorých bol liečený pre bolesti hlavy migrenózneho charakteru s vegetatívnym doprovodom, bolesti chrbtice a bedrových kĺbov. EMG vyšetrením bol potvrdený stav zodpovedajúci poúrazovej migréne s vegetatívnymi prejavmi, do liečby boli pridané antimigrenózne lieky s dobrým efektom. Doplnené CT vyšetrenie mozgu bolo negatívne. Neurologickými nálezmi bolo popísané poúrazové postihnutie sedacieho nervu s neuropatickou bolesťou, ovplyvňované analegetikami a neuroprotektívnymi liekmi. V auguste 2011 neurológ popísal bolesti driekovej chrbtice ako zhoršené pod obrazom lumboischiadického syndrómu, pričom tento stav sa podarilo pomerne dobre ovplyvniť analgetikami a myorelaxánciami bez potreby intenzívnejšej liečby. Stav si nevyžiadal ani dočasnú pracovnú neschopnosť, preto tento stav vyhodnotil posudkový lekár ako akútnu exacerbáciu so zlepšením po konzervatívnej liečbe.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závery posudkových lekárov spochybnili, preto si ich osvojil a pri posudzovaní správnosti a zákonnosti konania a rozhodnutia odporkyne vychádzal z ich záverov.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože on je podľa platnej právnej úpravy výlučným kompetentným subjektom pre posudzovanie zdravotného stavu poistencov na účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa, ktoré vznikli po utrpenom úraze považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie poškodenie sedacieho nervu, ktoré správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Vzhľadom k tomu, že táto položka predpokladá úplné jednostranné nervové poruchy, ktoré u navrhovateľa neboli preukázané a príslušnou liečbou došlo k zlepšeniu nervového poškodenia a tiež vzhľadom na klinický nález považoval za správne určenie poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Súd si osvojil i jeho záver o tom, že nebol dôvod na navýšenie priznaného percenta pre pridružené zdravotné ťažkosti, ktorými navrhovateľ trpí, pretože ochorenie chrbtice nebolo jednoznačne preukázané a bolesti, ktorými trpí, sa dávajú do súvisu s poúrazovým poškodením sedacieho nervu. Vyžadujú len bežnú liečbu analgetikami a myorelaxanciami bez potreby intenzívnejšej liečby, či dočasnej pracovnej neschopnosti.
Základným predpokladom pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia u navrhovateľa konštatovaná s 50%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti. S ohľadom na túto skutočnosť rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď navrhovateľovi priznala invalidný dôchodok odo dňa nasledujúceho po skončení podporného obdobia a to výške, ktorá zohľadňovala vyjadrený pokles jeho pracovnej schopnosti. Správnosť ďalších činiteľov, určujúcich výšku invalidného dôchodku, tj. obdobie dôchodkového
poistenia, či osobný mzdový bod navrhovateľ nenamietal a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri výpočte priznanej dôchodkovej dávky, ktorá bola vypočítaná podľa preukázaného obdobia dôchodkového poistenia a vykázaných zárobkov navrhovateľa postupom súladným s ust. § 66 a súvisiacich Zákona o sociálnom poistení. Preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.