Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-984-2012.pdf
PDF · 70.58 KB
Case nature
Subarea
5Er/984/2012
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, XXX XX D., 2/ E. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 3/ mal. F. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená matkou F. B., narodenou XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. proti povinnému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX/XX, XXX XX D., ktorý zomrel XX.XX.XXXX o vymoženie zameškaného výživného vo výške 183,95 Eur za obdobie od 01.03.2012 do 30.09.2012 a bežného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne od 01.10.2012 na každého oprávneného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad Lučenec so sídlom Ul. Št. D. XX, XXX XX G. pod sp.zn. H. XXXX/ XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Exekúcia sa vykonáva na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5606 112353 zo dňa 24.10.2012 vydaného Okresným súdom Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“), ktorým vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, ktorý ju vedie pod sp.zn. H. XXXX/XXXX. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené do vlastných rúk dňa 11.11.2012.
2. Dňa 10.07.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel. Zároveň súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške 74,98 Eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
5. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
10. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, čím stratil procesnú subjektivitu a jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenému, ktorá je z povahy veci osobnou povinnosťou rodiča – povinného a neprechádza na jeho dedičov, zanikla. Uvedené predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. 11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
15. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení v zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, pretože tento stratil procesnú spôsobilosť. Oprávneného je možné zaviazať na náhradu trov len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje.
16. Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávnených podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Nakoľko oprávnení nemohli ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a na zastavení exekúcie neexistuje ich procesné zavinenie, súd v predmetnom prípade nemohol na náhradu trov exekúcie aplikovať uvedené ustanovenie.
17. Vzhľadom na osobitý charakter vymáhanej pohľadávky – výživného, s poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť je osobnou povinnosťou rodiča a neprechádza na jeho dedičov, v danom prípade možno ustáliť, že k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko k jej zastaveniu v prípade úmrtia povinného by došlo bez ohľadu na skutočnosť, či v čase svojej smrti mal alebo nemal majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávneným, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných v § 203 Exekučného poriadku. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne nezavinili oprávnení, resp. súd a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho procesnej subjektivity. Použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, že povinný právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného konania zistil jeho nemajetnosť. Z tohto dôvodu nie je možné na náhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazať súd.
18. Vylúčené je aj použite ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého možno na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného len v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
19. Vzhľadom k osobitným okolnostiam danej exekúcie, kedy nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného a nie je daný zákonný dôvod zaviazať na ich úhradu oprávneného, ani súd, súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.