Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/67/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou v právnej veci navrhovateľky: J. U., trvale bytom: F., Q. X, t.č. F., F. XX proti odporcovi: X. U., trvale bytom: F., Q. X, v konaní zast. opatrovníčkou J.. M. U., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava o určenie výživného na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné odporcu voči navrhovateľke zo sumy 21,41 eur na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od 21.04.2010 do 26.01.2012, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 21.04.2010 do 26.01.2012 vo výške 600,71 eur sa odporcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 51 eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky pod hrozbou straty výhody splátok.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 02.03.2006, č.k. -31 v časti výživného na J..

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.04.2010 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť výživné navrhovateľke vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa s účinnosťou od podania návrhu vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Žiadala, aby súd zároveň uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca bol povinný prispievať na výživu navrhovateľky na základe rozsudku Okresného súdu v Trnave -31 zo dňa 14.02.2006. Od 27.04.2005 je odporca nezvestný. Navrhovateľka jeho pobyt nepozná, nie je s ním v kontakte. Uviedla, že je študentkou tretieho ročníka SOŠ Hlohovec. Od odporcu má priznané výživné, avšak toto nikdy neuhrádzal. Navrhovateľku živí výlučne jej matka, ktorá poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 129,- eur mesačne. Minulý rok navrhovateľke diagnostikovali diabetes mellitus - cukrovku.

Keďže počas konania sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu a zistení príbuzní odporcu nemali záujem vykonávať funkciu opatrovníka, súd mu uznesením zo dňa 11.11.2010 pod sp. zn. -14 ustanovil opatrovníčku v osobe vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Trnava.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 16.02.2012 v neprítomnosti navrhovateľky a opatrovníčky odporcu postupom podľa .

Súd vykonal dokazovanie oboznámením lekárskeho nálezu zo dňa 30.03.2010, potvrdenia zo dňa 03.05.2005, spisu Okresného súdu Trnava , potvrdenia o návšteve školy zo dňa 20.04.2010, rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 2.marca 2006 č. k. -31, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 01.02.2012, lekárskej správy zo dňa 26.01.2012, potvrdenia o výplate dôchodku zo dňa 12.01.2012, potvrdenia o príjme matky navrhovateľky zo dňa 12.01.2012, rodného listu navrhovateľky a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka pochádza z manželského zväzku matky H. U. a odporcu. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 2.marca 2006 pod č. k. -31, ktorým bolo zároveň uložené odporcovi prispievať na výživu mal. J. sumou 645,- Sk.

Z lekárskych nálezov súd zistil, že navrhovateľka je dispenzarizovaná u diabetológa pre diabetes mellitus. Matka navrhovateľky poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 131,90 eur mesačne, a je zároveň zamestnaná v NZZ - J.. Z. J., stomatológ, kde jej čistý príjem v decembri 2011 dosiahol sumu 54,- eur. Navrhovateľka bola v čase podania návrhu žiačkou tretieho ročníka strednej odbornej školy v Hlohovci. V čase od 28.09.2010 do 17.05.2011 bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, pracovisko Hlohovec ako nezamestnaná. Rovnako tak v čase od 19.12.2011 do 26.01.2012. Navrhovateľka sa od 27.01.2012 zamestnala, čo potvrdila i podaním doručeným súdu dňa 31.01.2012 v ktorom ospravedlňovala svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že si po dlhej dobe našla prácu.

Podľa§ 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľke bol podaný dôvodne. Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy určená v čase, keď navrhovateľka bola maloletá, pričom výživné bolo určené na dolnej hranici výživného vo výške 645,- Sk, čo v čase rozhodnutia súdu predstavovalo minimálne výživné. Od tejto doby sa suma minimálneho výživného zvýšila v zmysle príslušných opatrení ÚPSVaR až 6 krát. Samotná skutočnosť, že odporca sa zdržiava na neznámom mieste nezakladá dôvod na stanovenie výživného na dolnej hranici výživného, nakoľko aj v prípade absencie odporcu súd musí vychádzať z potenciálnych možností a schopností odporcu v závislosti od stupňa dosiahnutého vzdelania, doterajších pracovných skúseností, či iných skutočností zistených súdom. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je plnoletá, ide o tzv. sporové konanie, kde súd je viazaný návrhom, preto súd mohol rozhodnúť len v rámci navrhovanej výšky výživného, ktoré navrhovateľka žiadala v minimálnej sume, preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a určil výživné v zmysle návrhu.

Súd vyživovaciu povinnosť odporcu časovo ohraničil, nakoľko z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že navrhovateľka sa počas konania zamestnala, a to dňa 27.01.2012. Keďže rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči deťom len do času pokiaľ deti nie sú schopné sami sa živiť, súd uložil povinnosť odporcovi platiť zvýšené výživné navrhovateľke do 26.01.2012.

Súd mal za nepochybné, že odporca od podania návrhu neuhradil navrhovateľke žiadne výživné, preto mu vznikol nedoplatok za obdobie od 21.04.2010 (podanie návrhu) do 30.06.2010 pri sume minimálneho výživného 25,36 eur mesačne vo výške 59,17 eur t.j. 8,45 eur (za obdobie od 21.04.2010 do 30.04.2010), 25,36 eur x 2 mesiace (máj a jún 2010); za obdobie od 01.07.2010 do 30.06.2011 pri výške minimálneho výživného 25,38 eur mesačne vo výške 304,56 eur (12 mesiacov x 25,38 eur); za obdobie od 01.07.2011 do 26.01.2012 pri výške minimálneho výživného 26 eur vo výške 177,81 eur, t.j. 6 mesiacov x 26 eur (za obdobie od júla 2011 do decembra 2011), 21,81 eur (za obdobie od 01.01.2012 do 26.01.2012). Celkový nedoplatok tak predstavuje sumu 600,71 eur.

Súd povolil odporcovi nedoplatok na výživnom splácať v mesačných splátkach ( ) tak, aby bol celý nedoplatok splatný najneskôr do 12 mesiacov od rozhodnutia s tým, že ak sa otec omešká s platení čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý nedoplatok. Súd nestanovil dlhšie obdobie na splácanie nedoplatku z dôvodu, že suma minimálneho výživného nebola stanovená z dôvodu, že by odporca bol v zlej finančnej situácii ale z dôvodu, že súd musel rešpektovať návrh navrhovateľky ohľadne výšky výživného.

Keďže naposledy bola vyživovacia povinnosť určená rozsudok Okresného súdu Trnava, súd ho v časti výživného na maloleté deti zmenil ( ).

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa a , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže navrhovateľka bola v konaní úspešná, patrila by jej náhrada trov konania. Navrhovateľka si v návrhu uplatnil náhradu trov konania, avšak žiadne trovy konania si nevyčíslia, a zo samotného spisu nevyplývajú žiadne trovy konania navrhovateľky, preto súd o trovách konania rozhodol, tak že navrhovateľke ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany) alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.