Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2CoCsp-24-2023.pdf
PDF · 104.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/24/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu 365. bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 232 471, proti žalovanému S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. armády X/X, XXX XX J., o zaplatenie sumy 27 045,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12Csp/123/2022 - 76, zo dňa 29.03.2023, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 25.024,82 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 25 024,82 eur od 18.03.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 40% s tým že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 261 ods. 6 písm. d), §497, § 502 ods. 1, § 503, ods. 2, § 504 a § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 7 ods. 1 ZoSÚ účinného od 10.6.2013, § 7 ods. 16, ods. 17 a ods. 27, § 11 ods. 2 ZoSÚ účinného od 01.01.2017, § 3 ods. 3, § 8 ods. 3 a § 8 ods. 4 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 9, § 54 ods. 1 a ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 § 524 ods. 1 a ods. 2, § 559 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 3 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase ku dňu vzniku omeškania. 3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.102018 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 30 000 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver formou pravidelných mesačných splátok v počte 96 mesačne po 402,45 eur, splatných ku 20.dňu
v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2018, termín konečnej splatnosti 20.10.2026, celková suma 38 634,28 eur, fixná úroková sadzba 6,50 %, RPMN 6,70%, priemerná RPMN 8,87 %, odplata za poskytnutie úveru 6,50% (č.l. 25). Žalovaný neplnil riadne a včas a preto ho žalobca Listom zo dňa 24.05.2021 - Upozornenie - výzva na zaplatenie dlžnej časti úveru upozornil, že ku dňu 24.05.201 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 1868,50 eur. Listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.06.2021 žalobca žalovanému oznámil, že jeho úverová pohľadávka sa k 21.06.2021 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy bol k predmetnému dňu 30 087,36 eur. Z prehľadu splácania úveru ako aj z obsahu žaloby mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 4975,18 eur. 4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť iba čiastočne. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. S poukazom na definíciu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku dospel k záveru, že aj keď predmetná zmluva zo dňa 09.10.2018 bola uzatvorená v režime Obchodného zákonníka, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo14/2014, súd uviedol, že aplikácia ustanovenia § 52 ods. 2 tretia veta nie je vylúčená ani na právne vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že Slovenskej republike plynú z členstva v Európskej Únii záväzky, ktoré je povinná dodržiavať. Jedným z týchto záväzkov je aj záväzok plynúci z čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže v danom prípade sa jedná o spor plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie pristúpil ku skúmaniu, či žalobca pred uzavretím zmluvy so žalovaným skúmal bonitu, t.j. schopnosť žalovaného splácať úver. V súvislosti so skúmaním bonity zo strany veriteľa uviedol, že veriteľ je povinný vzhľadom na požiadavku odbornej starostlivosti údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa a získané údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18, ktorý stanovoval povinnosť súdu ex offo skúmať, či veriteľ pred poskytnutím úveru skúmal úverovú bonitu klienta, konštatoval, že danom prípade veriteľ hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou stanovenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ. Podľa názoru súdu žalobca v danom prípade pri posúdení bonity žalovaného nezohľadnil a nezisťoval výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného ako spotrebiteľa, najmä s ohľadom na dobu, na ktorú sa úver poskytol, t.j. dobu 8 rokov. Žalobca si síce pred uzavretím zmluvy vyžiadal informácie o žalovanom zo Sociálnej poisťovne, zo spoločného registra bankových informácií, avšak podľa názoru súdu žalobca v danej veci neskúmal dostatočne výdavky žalovaného na domácnosť spojené s užívaním bytu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca hrubo porušil povinnosť stanovenú v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, čo malo za následok jednak nemožnosť žalobcu žiadať od žalovaného zaplatenie celého úveru naraz, a jednak bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 25 024,82 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Taktiež priznal žalobcovi aj nárok z omeškania vo výške 5% ročne od 18.03.022 až do zaplatenia. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%. 6. Proti výroku II. a III. napadnutého rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, resp., aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca so závermi súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nepreukázal splnenie povinnosti vymedzenej v ust. § 7 ZoSÚ nesúhlasil, pričom tieto závery súdu považoval za vecne nesprávne a v rozpore s platnou právnou úpravou. Uviedol, že pred poskytnutím úveru skúmal platobnú schopnosť žalovaného, a to najmä v kontexte s prihliadnutím na účel úveru a dobu trvania úveru. Ďalej uviedol, že záväzky a výšku príjmu žalovaného overoval prostredníctvom reportov Sociálnej poisťovne a informácií dostupných z portálu SRBI, ktoré obsahovali kompletné informácie o príjmoch, ale taktiež aj úverových záväzkoch žalovaného. Taktiež poukázal na skutočnosť, že pri skúmaní bonity žalovaného vychádzal aj z informácií uvedených v žiadosti žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v predmetnom prípade skúmal záväzky žalovaného z dostupných registrov, pričom ďalšie výdavky žalovaného v čase posudzovania bonity nebolo možné posúdiť, nakoľko tieto mohol deklarovať len žalovaný. Žalobca mal za to, že v
danom prípade postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, čo deklaroval aj uvedením presného výpočtu skúmania bonity, podmienok a východísk, ktoré pre výpočet použil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal žalobca za to, že v danom prípade preukázal splnenie povinnosti vyplývajúcej mu zo zákonného znenia ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nezohľadňuje platnú právnu úpravu, pričom súd v odôvodnení odkazuje na judikatúru, ktorá nereaguje na zmeny v právnej úprave. V závere odvolania poukázal na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze, pričom odkázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky a uviedol, že právne závery súdu prvej inštancie považuje za zjavne arbitrárne. 7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym procesným postupom a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.). Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku I., ktorým súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 25.024,82 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 25 024,82 eur od 18.03.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods.19 až 42.
15. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Odvolací súd má za to, že v predmetnom konaní nedošlo.
16. K námietkam nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v predmetnej sporovej veci. Dokazovanie je potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania možno vzhliadať najmä v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd zistí skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný predovšetkým aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporom konaní (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom má odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená, keďže súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom na základe ním vykonaného hodnotenia dôkazov.
17. Vo vzťahu k námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd zdôrazňuje, že pod právnym posúdením treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových tvrdení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis použil, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne závery (viď napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. Cdo 7/2010). V predmetnom prípade k naplneniu tejto odvolacej námietky nedošlo.
18. V prejednávanom prípade nemal odvolací súd pochybnosti o tom, že daný vzťah založený zmluvou o úvere medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý sa budú vzťahovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň v tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviedlo absolútnu neplatnosť dojednaní, ktoré obchádzajú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa v zmysle predmetného ustanovenia. vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Zmluva o spotrebiteľskom úvere - dobrá pôžička zo dňa 09.10.2018, uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa budú vzťahovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., pričom práve ust. § 7 ods. 1 spomínaného zákona zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to najmä s prihliadnutím na dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru, resp. príjem spotrebiteľa a prípadne aj na účel spotrebiteľského úveru. Zákonodarca následne v ust. § 11 ods. 2 vymedzuje právne následky, ktoré sú spojené s nedodržaním povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Medzi následky v dôsledku hrubého porušenia povinnosti ustanovenej v ust. § 7 ods. 1 patrí aj sankčný následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Odvolací súd v tomto kontexte zdôrazňuje,
že zmyslom ustanovenia § 7 ods. 1 a nasl. je predovšetkým povinnosť veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľských úverov konať s náležitou starostlivosťou, a najmä tak, aby o schopnosti spotrebiteľa splácať predmetný úver zistil rozhodujúce skutočnosti natoľko, aby posúdil, či zmluvný vzťah so spotrebiteľom v konečnej fáze uzavrie alebo nie. V tomto smere nie je postačujúcim len samotné skúmanie týchto skutočností, bez preukázania spôsobov, akými boli tieto skutočnosti skúmané.
20. Zo znenia ust. § 7 ods. 1 a nasl. Zákona o spotrebiteľských úveroch je možné jasne vyvodiť, aké povinnosti je veriteľ, resp. dodávateľ povinný splniť pri preskúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ešte pred jeho uzavretím. V tomto smere možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/26/2020, ktorý hovorí o tom že cieľom ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11. ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je predovšetkým dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Zároveň v predmetnom rozhodnutí uvádza, že dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pre rozhodnutie veriteľa o tom, či spotrebiteľský úver žiadateľovi poskytne z obsahu zákonného znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie potrebné za účelom tohto rozhodnutia si má veriteľ zabezpečiť sám, a taktiež aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22Co/90/2019 zo dňa 21.11.2019 „pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme aj ním preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.“ V zmysle uvedeného je veriteľ povinný pred poskytovaním spotrebiteľského úveru komplexne a dostatočne zhodnotiť situáciu žiadateľa o úver, najmä s prihliadnutím na jeho osobný a domáci rozpočet, a následne analyzovať jednak stranu príjmov a stranu výdavkov, tak aby mal dostatok informácií na to, aby sa rozhodol, či spotrebiteľský úver žiadateľovi poskytne alebo nie.
21. V predmetnom prípade síce žalobca pred uzavretím zmluvy vyžiadal informácie o žalovanom formou dopytu zo Sociálnej poisťovne, či zo spoločného registra bankových informácií, avšak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade žalobca nedostatočne skúmal výdavky žalovaného. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, a taktiež aj zo zákonného znenia ust. § 7 ods. 1 a nasl. ZoSÚ, nepostačuje pre naplnenie zákonnej dikcie posúdenia s odbornou starostlivosťou schopnosť splácať spotrebiteľský úver skúmať len príjem žalovaného, resp. žiadateľa o úver, ale pre naplnenie tejto požiadavky je potrebné skúmať aj celkové výdavky žiadateľa, a tieto následne porovnať. Žalobca v danom prípade dostatočne nezohľadnil výdavky spojené s užívaním bytu a taktiež aj výdavky spojené so starostlivosťou o domácnosť. Odvolací súd konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, pričom potrebné je zdôrazniť, že pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver. V danom prípade tak súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru obsiahnutej v ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ.
22. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, a teda vo výroku II. a III. ako vecne správny, v dôsledku čoho bol potvrdený postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, pričom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.
23. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak úspešným bol žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP) Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu
trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).