Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3P/31/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom JUDr. Eduardom Szabom vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX a otca R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., D. XXX/XX, t. č. v ÚVTOS Trenčín, o návrhu matky na zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zaväzuje otca maloletej X. T., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej X. sumou 26,- € mesačne vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, s účinnosťou od 01.01.2012.

Zročné výživné za čas od 01.01.2012 do 16.02.2012 v sume 52,- €, súd povoľuje otcovi maloletej splácať v mesačných splátkach po 5,- € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

odôvodnenie:

Matka maloletej X. sa podaným návrhom domáhala, aby súd zveril maloletú XX,- do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného v sume 50,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2011. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá X. sa narodila z jej vzťahu s R. X., ktorý otcovstvo dobrovoľne uznal. Od 3 mesiacov narodenia maloletej je otec umiestnený v ÚVTOS Trenčín, odkiaľ jej posielajú výživné na dieťa v rôznych sumách. Maloletá navštevuje MŠ na Obuvníckej ul. v Partizánskom. Chce si uplatniť dotáciu od štátu, a preto si musí uplatniť všetky zákonné nároky, a to aj určenie výživného na dieťa. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadala svojmu návrhu vyhovieť.

Otec maloletej bol vypočutý ako účastník konania prostredníctvom dožiadaného súdu Okresného súdu Trenčín, nakoľko sa toho času nachádza vo výkone trestu v ÚVTOS v Trenčíne. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil, nesúhlasil však s výškou navrhovaného výživného a žiadal, aby ho súd zaviazal k plateniu výživného len v zákonnej minimálnej výške.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jej výživu s prihliadnutím na vek a potreby maloletej, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.

Tunajší súd rozsudkom, č. k. -24 zo dňa 23.06.2011, zveril maloletú X. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 35,- € mesačne vždy od 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Proti rozhodnutiu Okresného súdu Partizánske podal včas odvolanie otec maloletej.

Odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu v časti určenia výživného zo strany otca, ako aj výroku o zročnom výživnom, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil nasledovne. „S poukazom na uvedené skutkové zistenia okresného súdu a na jeho záver, podľa ktorého prihliadol na pomery oboch rodičov, keď zárobkové pomery otca vo výkone trestu neumožňujú určiť výživné v sume požadovanej matkou, ale len vo výške 35 eur mesačne, odvolací súd dospel k záveru, že takto odôvodnené určenie výšky výživného zo strany otca okresným súdom je nepreskúmateľné. Vychádzajúc zo skutkových zistení okresného súdu je zrejmé, že otcovi po všetkých zrážkach z príjmu vo výkone trestu odňatia slobody má zostať na platenie výživného a na jeho osobnú potrebu celková suma 52 eur (37 eur zrážaných na výživné pre deti a 15 eur na osobnú potrebu). Ak by mal otec zo sumy 52 eur prispievať na výživné svojmu synovi M.sumu v minimálnej výške výživného podľa Zákona o rodine (v čase rozhodovania okresného súdu táto suma predstavovala 25,38 eur), zostala by mu suma 26,62 eur, ktorá suma nepokrýva ani rozsudkom okresného súdu určenú sumu výživného na maloletú X. vo výške 35,- eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku pritom nevyplýva, k akým konkrétnym záverom dospel okresný súd ohľadne nevyhnutných výdavkov otca, ktoré musí vynaložiť zo svojho príjmu vo výkone trestu odňatia slobody ( Zákona o rodine) a v prípade, že zrážky z prímu otca vo výkone trestu považoval okresný súd za nevyhnutné, nie je zrejmé, ako sa vyporiadal s vyššie uvedeným deficitom medzi príjmami a nevyhnutnými výdavkami z hľadiska možností a schopností otca v rámci výkonu trestu ( Zákona o rodine) pri určení výšky výživného na maloletú v sume 35,- eur mesačne. Za nepreskúmateľný považuje odvolací súd aj skutkový záver okresného súdu o výške zročného výživného za obdobie od 1.4.2011 do 23.6.2011 v sume 54 eur. Z odôvodnia rozsudku nie je zrejmé, akú konkrétnu sumu mal otec podľa názoru okresného sudu zaplatiť v uvedenom období a akú konkrétnu sumu skutočne už zaplatil. Z výroku rozsudku by sa síce dala ustáliť suma, ktorú mal otec zaplatiť, avšak pre absenciu výšky sumy, ktorú otec skutočne v tomto období zaplatil a ktorá jednoznačne a nepochybne nevyplýva ani zo spisového materiálu, nie je možné posúdiť správnosť okresným súdom ustáleného dlhu na výživnom aj za predpokladu, že by bol správny výrok o určení výšky výživného na maloletú vo výške 35 eur mesačne.“

Odvolací súd vyslovil záver, že prvostupňový súd je povinný doplniť dokazovanie za účelom posúdenia pomerov účastníkov podľa § 62 zákona o rodine, vrátane reálnych schopností a možností otca dosahovať príjem v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody a znovu vo veci rozhodnúť a náležite ju odôvodniť.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom matky maloletej, kolízneho opatrovníka, správou Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, potvrdením o príjme zamestnanca vydaného zamestnávateľom otca maloletej a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletá X. sa narodila zo vzťahu H. T. a R. X., ktorý otcovstvo dobrovoľne uznal.

Z podanej správy ÚVTOS Trenčín /č.l. 17/ súd zistil, že otec maloletej nastúpil na výkon väzby dňa 12.10.2006 v ÚVV Nitra a od 11.08.2009 sa nachádza vo výkone trestu v ich ústave s predpokladaným koncom trestu 9.10.2016. Otec maloletej je v ÚVTOS pracovne zaradený. Z potvrdenia o príjme /č.l. 46/ vyplynulo, že otec maloletej za rok 2011 dosahoval priemernú mesačnú mzdu brutto vo výške 150,63 €. Z výpovede otca maloletej vyplynulo, že po všetkých zrážkach z príjmu vo výkone trestu odňatia slobody mu má zostať na platenie výživného a na jeho osobnú potrebu celková suma 52,- € (cca 37,- € zrážaných na výživné pre deti a cca 15,- € na osobnú potrebu). Uvedené vyplynulo aj z rozúčtovania pracovnej odmeny z č.l. 40 - 44. Okrem maloletej X. má otec vyživovaciu povinnosť ešte k maloletému R..

Z výpovede matky maloletej /č.l. 21/ vyplynulo, že otec maloletej je od troch mesiacov veku dieťaťa vo výkone väzby, resp. následne vo výkone trestu odňatia slobody. Maloletá navštevuje MŠ v Partizánskom. Matka sa vyjadrila, že podáva návrh preto, že si chce uplatniť dotáciu zo štátu a musí mať preto uplatnené všetky zákonné nároky, t.j. aj určenie výživného na dieťa. Toho času býva v spoločnej domácnosti s priateľom /od októbra 2010/ v 5-izbovom byte v Partizánskom. Na víkendy chodí k rodičom do Skačian.

Jej priateľ dosahuje príjem asi 700,- € mesačne. Ako uviedla, toho času je nezamestnaná, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 9.6.2011 ukončila pracovný pomer z dôvodu, že bolo málo práce. Dosahovala príjem 250,- € mesačne. Vyživovaciu povinnosť má iba k maloletej X..

Matka maloletej vo výpovedi zo dňa 16.02.2012 /č.l. 55/ uviedla, že je naďalej nezamestnaná, poberá len prídavky na dieťa /22,54 € mesačne/. Mesačne si dokáže privyrobiť maximálne vo výške 60 - 80 €.

Podľa 36 ods.1 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o rodine“/ maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 5 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1 a ods. 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Po vykonanom dokazovaní a po jeho zhodnotení súd dospel k záveru, že nie je ani v možnostiach, ani v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej X. vyššou sumou než je suma rovnajúca sa minimálnej zákonnej výške výživného. Otec maloletej sa v čase rozhodovania nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a je pracovne zaradený. Mesačne dosahuje pracovnú odmenu brutto vo výške od 128,46 € / najnižšia výška za december 2011/ do 161,44 € /najvyššia výška za máj 2011/, priemerne za rok 2011 v sume 150,63 € mesačne brutto. Po odpočítaní všetkých zrážok mu mesačne zostane približne 51,- až 52,- €. Z tejto sumy by si mal otec maloletej plniť vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, okrem maloletej X., aj k maloletému R.. Súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. - 26 zo dňa 30.07.2009, bola vyživovacia povinnosť na maloletého R. určená vo výške 25,36 €, pričom v čase rozhodovania táto suma predstavovala minimálnu zákonnú výšku výživného. Po odpočítaní tejto sumy súdom stanoveného výživného na maloletého R. od sumy 52,- €, by zostalo otcovi maloletej mesačne približne 26,64 €. Z tejto sumy si má otec ešte splniť vyživovaciu povinnosť k maloletej X..

Z uvedeného je zrejmé, že otec maloletej X. si nemôže s ohľadom na jeho schopnosti a možnosti plniť vyživovaciu povinnosti v sume vyššej než je zákonná výška výživného, aj keby bola vyššia suma výživného odôvodnená potrebami maloletého dieťaťa. Každý rodič je však povinný bez ohľadu na svoj príjem plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Takto určené výživné predstavuje od 01. júla 2011 sumu 26,- €, preto súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej X. na sumu 26,- € mesačne s účinnosťou od 01.01.2012.

Zročné výživné na maloletú X. za obdobie od 01.01.2012 do 16.02.2012 súd určil v sume 52,- € /26,- € x 2 mesiace = 52,- €/. Súd povolil otcovi maloletej splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 5,- € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Súd určil zročné výživné len za obdobie od 01.01.2012 do 16.02.2012, nakoľko matka maloletej sa vo výpovedi zo dňa 16.02.2012 vyjadrila, že žiada určiť zročné výživné len za obdobie od 01.01.2012 do 16.02.2012, pretože otec maloletej jej od 01.01.2012 neprispel na výživu maloletej žiadnou sumou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v 3 vyhotoveniach ( prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).