Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-199-2011.pdf
PDF · 94.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/199/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľa: P.. A. Č., nar. XX.XX.XXXX, D. XX N. C., občan SR, zastúpená AK Gavorová, Heinrich & Partneri, spol. s r.o., Lombardíniho 22/B v Bratislave, proti odporcovi: P.. Z. C., nar. XX.X.XXXX, D. X N. C., občan SR, o zaplatenie 300 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 300 €, náhradu trov konania 18 € a náhradu trov právneho zastúpenia 97,15 € na účet AK Gavorová & Partneri, spol. s r.o., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na súd dňa 26.5.2011 domáhala, aby súd rozhodol v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Návrh odôvodnila tým, že odporca ako realitný maklér mal pre ňu sprostredkovať kúpu pozemku, ktorá sa nakoniec nezrealizovala. Navrhovateľka v tejto veci poskytla odporcovi zálohu vo výške 5.000,- Eur potvrdeného prevzatím príjmového pokladničného bloku, ktorý bol podpísaný oboma stranami. Nakoľko k plánovanej kúpe pozemku nakoniec nedošlo, navrhovateľka listom zo dňa 27.01.2011 požiadala odporcu o vrátenie poskytnutej zálohy 5.000,- Eur prevodom na jej bankový účet. Odporca jej koncom marca 2011 pomernú časť peňažnej sumy uhradil, ale bola krátená o sumu 300,- Eur, čím jej vrátil iba sumu 4.700,- Eur. Navrhovateľka sa domnieva, že odporcovi ako realitnému maklérovi, s ktorým sa kúpa pozemku nakoniec nezrealizovala, neprináleží žiaden nárok na zvyšnú časť dlžnej sumy v hodnote 300,- Eur, ktorú si neoprávnene a bezdôvodne ponechal. Navrhovateľka žiada o vrátenie zvyšnej časti zálohy v sume 300 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
V odpore proti Platobnému rozkazu tunajšieho súdu odporca uviedol, že navrhovateľka uzatvorila v mesiaci december 2010 so spoločnosťou b2 group invest, s.r.o. dohodu o zhotovení fotodokumentácie k rodinnému domu v C. S. S. a stanoveniu predajnej ceny, pričom dohodnutá odmena činila 300 Eur. Spoločnosť b2 dohodu naplnila, na základe obhliadky zhotovila fotodokumentáciu, stanovila predajnú cenu rodinného domu a navrhovateľke vystavila faktúru. Navrhovateľka predmetnú faktúru neuhradila. Následne bola pohľadávka v sume 300 Eur postúpená odporcovi, ktorý navrhovateľke z poskytnutej zálohy 5.000 Eur vrátil sumu krátenú o 300 Eur.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odporu pohľadávku spoločnosti b2 group spochybnila. Uviedla, že žiadnu dohodu o zhotovení fotodokumentácie a stanovení predajnej ceny s uvedenou spoločnosťou neuzatvorila. Uvedenú činnosť vykonáva realitný maklér, ktorým je aj odporca, bežne sám, v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že odporca dal zabezpečiť zhotovenie fotodokumentácie tretej osobe ako tvrdí, je výlučne na jeho zodpovednosti. Akékoľvek prípadné náklady bol teda povinný znášať v plnej výške len on sám. Navrhovateľka ho o to nežiadala a nemala o to ani záujem. Nebola dohodnutá žiadna odmena za vyhotovenie fotodokumentácie a určenie predajnej ceny domu, ani jej výška. Vyššie uvedenú neexistujúcu pohľadávku spoločnosti b2 group invest, s.r.o. nebolo objektívne možné postúpiť na odporcu a v žiadnom prípade ani uskutočniť jej jednostranný zápočet voči pohľadávke navrhovateľky na vrátenie zálohy. Uvedené právne úkony sú absolútne neplatné pre rozpor s § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporca je jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti b2 group invest, vyššie uvedenú neexistujúcu pohľadávku si za symbolické 1 € postúpil na seba ako fyzickú osobu a následne započítal voči jej pohľadávke. Cieľom týchto úkonov bolo vyhnúť sa vráteniu zálohy na kúpnu cenu pozemku v plnej výške, preto ich možno považovať aj za rozporné s dobrými mravmi.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný.
Odporca pri výsluchu uviedol, že z jeho pohľadu je tento prípad jednoznačný. Zo strany navrhovateľky ide o účelové spájanie dvoch právnych vzťahov, obidva z nich boli uzatvorené ústne. Prvý vzťah sa týka Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na kúpu pozemku v Devínskej Novej Vsi. Ide o zmluvu medzi predávajúcou p. Dvořákovou a navrhovateľkou. On túto zmluvu navrhovateľke odovzdal, ona mi ju mala vrátiť podpísanú, ale nevrátila. V tejto zmluve sú definované práva a povinnosti zmluvných strán. Ona zaplatila prvú časť kúpnej ceny, čím prišlo konkludentne k pristúpeniu k tejto zmluve. Odporca od nej prvú časť kúpnej ceny 5.000 € prevzal, chcel jej dať príjmový pokladničný doklad od b2group invest, tento doklad navrhovateľka odmietla a požiadala ho kvôli zlým skúsenostiam s právnickými osobami o vystavenie dokladu od neho ako fyzickej osoby. Odporca mal vtedy živnosť prerušenú a následne zrušenú. Dal jej teda doklad taký, aký od neho požadovala, t.j. na fyzickú osobu. Popoludní zálohu 5.000 € odovzdal p. M.. Má o tom k dispozícii výdavkový pokladničný doklad. Keď ku kúpe pozemku neprišlo, p. M. odporca požiadal aby mu peniaze vrátila, že ich musí vrátiť navrhovateľke. Podľa zmluvy o budúcej zmluve ku ktorej navrhovateľka pristúpila, by jej mala byť táto časť kúpnej ceny nevrátená. Odporca potom navrhovateľke priniesol peniaze k nej domov, aby jej ich vrátil.
Navrhovateľka mu oznámila, že je u krajčíra. Druhý uzavretý vzťah sa týka spoločnosti b2group a navrhovateľky. Išlo o sprostredkovanie predaja jej rodinného domu v Piešťanoch, zhotovenie fotodokumentácie a stanovenie predajnej ceny. Jedná sa o nehnuteľnosť mimo Bratislavy, preto sa mali dohodnúť na províznych podmienkach a na podmienkach ohľadne nákladov sprostredkovateľa, ak by k predaju nedošlo. Fotodokumentáciu urobil pri obhliadke, keď bol s navrhovateľkou v Piešťanoch. Odporca je spoločníkom v niekoľkých s.r.o., nie všetky sa venujú nehnuteľnostiam. Zo strany navrhovateľky neprišlo k naplneniu ani tohto druhého vzťahu. Na podmienkach sprostredkovania sa nedohodli, pretože na budúci deň mu povedala, že predávať dom bude jej sestra a teda jej má dať zhotovené fotky. Odporca tvrdí, že sa s navrhovateľkou dohodli na zhotovení fotodokumentácia a na ocenení nehnuteľnosti. K tomuto už ďalej komunikácia neprebiehala. Odporca jej vystavil faktúru, túto však neuhradila. V priebehu januára 2011 spolu komunikovali ohľadne vrátenia sumy 5.000 €. Dňa 27.1.2011 ho navrhovateľka požiadala o jej vrátenie emailom, prílohou emailu malo byť číslo účtu v Tatra banke. Táto príloha tam ale nebola. Dňa 28.1.2011 odporca navrhovateľke odpovedal, že nemá záujem sa s ňou súdiť, žiadal ale uhradenie 300 € na ktorých sa dohodli. Dňa 29.1.2011 mu oznámila, že ak ju bude vydierať, podá na neho trestné oznámenie. Vo februári ju teda vyzval na oznámenie čísla účtu. Dňa 4.3.2011 odporca pristúpil k postúpeniu pohľadávky zo spol. b2group. V tejto spoločnosti je spoločník aj konateľ. Túto skutočnosť navrhovateľke oznámil. Dňa 29.3.2011 jej vrátil 4.700 € vkladom v hotovosti na jej účet.
Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu. Doplnila, že na internete našla ponuku predaju pozemku v Devínskej Novej Vsi, zavolala na číslo telefónu ktoré tam bolo uvedené a tak sa skontaktovala s odporcom. Začali o tom spolu jednať. Odporca od nej požadoval zaplatenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 5.000 €. Predložil jej na podpis Sprostredkovateľskú zmluvu, ktorú mala uzatvoriť so spol. b2group invest, s.r.o. Ona túto zmluvu odmietla podpísať s tým, že bude rokovať iba s odporcom ako s fyzickou osobou. Navrhovateľka má audítorskú firmu, má zlé skúsenosti s právnickými osobami
ktoré neplnia svoje záväzky a ručia iba do výšky podľa zákona, pričom fyzická osoba ručí až do výšky celého svojho majetku. Bola to jej podmienka pri poskytnutí zálohy. Následne odporcovi hovorila aj o tom, že má v ponuke predaj jej domu v Piešťanoch a že si ho môže zobrať do svojho portfólia. Stretli sa spolu v Piešťanoch, dala mu zálohu 5.000 €, on si urobil foto domu a odišiel. O tomto viac spolu nehovorili. Následne jej deti cez víkend povedali, že nemá kupovať žiadny pozemok, tak mu to oznámila. Následne potom začal odporca od nej požadovať 300 €, pričom jeho firma b2group jej vystavila faktúru. Navrhovateľka našla metodiku v ktorej sa hovorí o povinnosti vrátiť zálohu, napísala mu dňa 27.1.2011 list, ku ktorému túto metodiku priložila. Zaslala mu aj potvrdenie banky, že účet na ktorý má poslať peniaze je jej účtom. Odporca napísal list zo dňa 28.2.2011. s tým, že jej zálohu vráti. Potom vrátil sumu 4.700 € a 300 € doposiaľ nevrátil. Navrhovateľka lustrovala, či je odporca zapísaný ako fyzická osoba podnikateľ v živnostenskom registri, bolo zistené, že to tak nie je. Napriek tomu prijal zálohu v sume 5.000 € ako fyzická osoba. Suma 300 € predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu, ktoré je povinný vydať. Ide o bezdôvodné obohatenie ktoré spočíva v prijatí plnenia bez právneho dôvodu. Na príjmovom doklade je jasne napísané, že ide o zálohu na kúpu pozemku s uvedením parc. čísla, nie je tam uvedené, že by išlo o zaplatenie časti kúpnej ceny. Čiže k naplneniu Zmluvy o nejakej budúcej kúpnej zmluve neprišlo. Nie je pravdou, že navrhovateľka si u b2 group objednala zhotovenie fotodokumentácie a ocenenie nehnuteľnosti. Nemá logiku aby platila za niečo a objednávala si zhotovenie niečoho, čo môže mať úplne zadarmo. Jej sestra sa venuje nehnuteľnostiam a tento dom predávala aj ona. Navrhovateľka nemala záujem o uzavretie nejakej exkluzívnej
zmluvy na predaj domu a odporca o tom vedel. Ak by chcela zhotoviť foto a oceniť nehnuteľnosť, mohla jej to bez problémov urobiť jej sestra, alebo zamestnanec, ktorý je súdny znalec. Pripomenula, že má firmu na oceňovanie nehnuteľností. Vystavenú faktúru nikdy neuznala, chcela sa o nej s odporcom porozprávať. Navrhovateľka v celom rozsahu poprela uzavretie dohôd tvrdených odporcom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd preskúmal obsah predložených listinných dôkazov, najmä Príjmového pokladničného dokladu o prijatí zálohy na kúpu pozemku č XXXX/XX v sume 5.000 € z ktorého vyplýva prijatie tejto sumy odporcom, ďalej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na pozemok parc. č. XXXX/XX ktorá mala byť uzatvorená medzi predávajúcou P.. B. M. a navrhovateľkou, na ktorej chýba jej podpis, Zmluvy o postúpení pohľadávky v sume 300 € uzavretej medzi b2 group invest, s.r.o. a odporcom dňa 4.3.2011, emailovej komunikácie medzi navrhovateľkou a odporcom a dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o typický prípad žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia .
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca ako sprostredkovateľ prijal od navrhovateľky ako záujemkyne o kúpu pozemku parc. č. XXXX/XX v katastri M., ktorého vlastníčkou a predávajúcou bola P..
B. M., zálohu na kúpnu cenu vo výške 5.000 € . Navrhovateľka si kúpu predmetného pozemku rozmyslela a požiadala o vrátenie zálohy. Odporca jej vrátil 4.700 € a zostávajúcich 300 € si ponechal. Dôvodil tým, že ide o dohodnutú odmenu za zhotovenie fotodokumentácie rodinného domu navrhovateľky v Piešťanoch a jeho ocenenie, pričom túto prácu si navrhovateľka mala objednať u spoločnosti b2 group invest s.r.o., ktorá svoju pohľadávku voči navrhovateľke v podobe vystavenej faktúry postúpila zmluvou na odporcu.
Súd dospel k záveru, že odporca ani jedno z tvrdení, ktoré boli medzi ním a navrhovateľkou sporné, relevantne nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia. Najmä nepreukázal, že medzi navrhovateľkou a spoločnosťou b2 group invest s.r.o.
prišlo k riadnemu uzatvoreniu dohody o zhotovení fotodokumentácie a ocenenia jej rodinného domu v Piešťanoch, ktorý mala záujem predať ako aj k dojednaniu odmeny za túto prácu. Keďže navrhovateľka túto skutočnosť poprela, bolo na odporcovi, aby iným relevantným spôsobom preukázal, že tomu tak naozaj bolo (svedkami, listinným dôkazom). Súd sa skôr priklonil k tvrdeniu navrhovateľky, že takúto objednávku mohla zadarmo zrealizovať cez svoju auditorskú spoločnosť, ktorá na výkon svojej činnosti zamestnáva na to spôsobilých znalcov. Tiež z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka si výslovne neželala uzatvoriť akúkoľvek zmluvu či dohodu s právnickou osobou, čo odporca napokon pri výsluchu aj potvrdil. Aj z toho dôvodu bolo tvrdenie odporcu o údajnej pohľadávke b2 group invest s.r.o. voči navrhovateľke vyhodnotené ako účelové rovnako, ako bolo účelové vyhotovenie faktúry na sumu 300 € a jej následné postúpenie na odporcu ako fyzickú osobu. Keďže išlo o neexistujúcu pohľadávku, ako takú ju nebolo možné platne postúpiť a následne započítať proti pohľadávke navrhovateľky. K tomu súd dodáva, že za vyhotovenie zopár fotografií rodinného domu nemožno sumu 300 € považovať ani za adekvátnu. Neprišlo ani k uzatvoreniu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi navrhovateľkou a P.. B. M., nakoľko túto zmluvu navrhovateľka nepodpísala. Keďže jej predmetom je nehnuteľnosť, písomná forma je podmienkou jej platnosti a teda nemohlo prísť k jej konkludentnému naplneniu, ako je presvedčený odporca. V prejednávanej veci prišlo k prijatiu zálohy na kúpnu cenu pozemku, ktorého kúpa sa následne neuskutočnila, teda odporca bol povinný navrhovateľke zálohu v plnej výške vrátiť. Ak sa tak nestalo, potom prišlo zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu, teda k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu. Súd preto odporcu na zaplatenie zvyšnej časti nevrátenej zálohy v sume 300 € v plnom rozsahu zaviazal.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka bola v spore úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh vo výške 18 € a v trovách právneho zastúpenia, ktoré advokátska kancelária vyčíslila na sumu 116,58 € s DPH, avšak doklad o tom, že je platcom DPH v spise absentuje. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci (1. prevzatie a príprava, 2. podanie žaloby, 3. účasť na poj. 16.2.2012) v sume 24,90 € za 1 úkon, 2x rež. paušál po 7,41 € a 1 x rež. paušál za 7,63 €, všetko spolu za 97,15 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).