Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-8-2012.pdf
PDF · 134.06 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Cetelem Slovensko a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený usadenou euroadvokátkou JUDr. Helenou Stachotovou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti odporkyni: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L. XX/XX, zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom G. U., H. tr. XX, U., o zaplatenie 1.336,49 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 528,04 eura s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 622,04 eura od 1.5.2008 do 6.10.2010 a zo sumy 528,04 eura od 7.10.2010 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd konanie ohľadne sumy 50 eur a úroku z omeškania nad 8,5 % ročne
z a s t a v u j e .
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
IV. Ž i a d n y z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1.336,49 eura. Dňa 27.09.2005 uzatvoril navrhovateľ v zastúpení obchodného zástupcu na predtlačenom formulári zmluvu o úvere s odporkyňou. Navrhovateľ okrem iného poskytol odporkyni úverovú kartu, z ktorej odporkyňa vyčerpala celkovo sumu 1.654,62 eura, ktorú prestala splácať, na základe čoho si navrhovateľ od odporkyne uplatňoval dlh podanou žalobou.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorí bol zrušený pre nedoručenie do vlastných rúk odporkyne. Uznesením súdu bol odporkyni ustanovený opatrovník. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo podľa § 101 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právnej zástupkyne a opatrovníka odporkyne.
Súd vykonal doplnenie dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to : výpisom z OR navrhovateľa, zmluvou zo dňa 27.09.2005, čiastočným odstúpením od zmluvy zo dňa 20.03.2008, platobným rozkazom, uzneseniami súdu, úpravou petitu, doplnením návrhu zo dňa 16.09.2011, výpisom z účtu, špecifikáciou istiny, sadzobníkom poplatkov, vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa
10.02.2012, potvrdením o odfinancovaných peňažných prostriedkoch, potvrdením o prijatých splátkach a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav :
Odporkyňa dňa 27.09.2005 na predtlačenom tlačive uzavrela s navrhovateľom, prostredníctvom obchodného zástupcu zmluvu o úvere. Obchodným zástupcom bolo Elex plus, s.r.o. v ich predajni. Na základe zmluvy si odporkyňa kúpila na splátky televízor a DVD, ktoré splatila. V rámci zmluvy mala uzavrieť aj zmluvu o revolvingovom úvere, z ktorého odporkyňa čerpala ku dňu 12.01.2007 celkovo sumu 1.616,55 eura. Po tom ako odporkyňa prestala platiť mesačné splátky navrhovateľ od zmluvy odstúpil s účinnosťou ku dňu 30.04.2008 a požadoval od odporkyne nesplatenú istinu, úroky, úroky z omeškania, poistné, zmluvné pokuty a poplatky v zmysle všeobecných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ tak od odporkyne žiadal sumu 1.286,49 eura s 8,5 % úrokom zo sumy 622,04 eura od 1.5.2008 do 6.10.2010 a zo sumy 528,04 eura od 7.10.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku úpravami navrhovateľ na pôvodne podanom návrhu netrval. Základné údaje ako názov zmluvy, špecifikácia zákazníka, či predmet pôžičky boli menším, avšak stále čitateľným písmom. Na prednej strane bol ďalší text s drobným ťažko čitateľným písmom. Všeobecné podmienky boli písané veľmi drobným písmom, pričom tieto obsahovali kľúčové zmluvné dojednania. Podľa navrhovateľa bola zmluva o revolvingovom úvere medzi účastníkmi uzavretá dňa 27.09.2005, kedy bola uzavretá samotná zmluva o úvere č. 261092182767303. Účinnosť týchto dojednaní nastala neskôr, po tom ako odporkyňa splnila úverové podmienky. Navrhovateľ jej zaslal kartu. Z poskytnutého úveru odporkyňa prvýkrát čerpala dňa 13.03.2006. Náležitosti revolvingového úveru sú vo všeobecných podmienkach v časti IV. Poskytnuté peňažné prostriedky s úrokom mala odporkyňa splácať mesačne, keďže tak prestala robiť, dostala sa s plnením do omeškania, na základe čoho si navrhovateľ uplatnil aj zmluvné pokuty, úrok z omeškania, poplatky v zmysle sadzobníka poplatkov. V zmysle zmluvných dojednaní účastníkov odporkyňa z revolvingového úveru uhradila navrhovateľovi celkovo sumu 1.088,51 eura.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 14.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov)
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ust § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté, na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.
V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu však ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd má za to, že je príkry rozpor medzi podmienkami, ktoré pre odporcov zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporkyňa nebola podnikateľka, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna ( uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Súd tak právny vzťah účastníkov posudzoval podľa Občianskeho zákonníka.
Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o spotrebiteľských úveroch kogentne upravené, tak ako je tomu v súčasnosti.
Z podaného návrhu, ako aj z podania zo dňa 10.02.2012 vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporkyni čo do istiny nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere zo dňa 27.09.2005, a to konkrétne nárok na zaplatenie sumy 1.286,49 eura. Z vyššie uvádzaného skutkového vymedzenia návrhu tak vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje žalované plnenie na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa prísl. ust. zákona č. 258/2001 Z. z., teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup práčky). Ako totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - odporkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcela odporkyňa získať úver na zakúpenie televizora, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemala na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej
veci nákup práčky na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný ust. čl. IV. Všeobecných podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient - odporkyňa v časti B) (teda týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru - televízor) prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B) zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca), spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou čl. IV. Všeobecných podmienok týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty (súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mala vôbec odporkyňa reálnu možnosť oboznámiť so znením uvedených Všeobecných podmienok pri kúpe tovaru v predajni Elex plus a taktiež súčasne pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie). Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporkyne s časťou D) žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mala odporkyňa prijať súbor poistenia po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými rámcovými zmluvami o poistení navrhovateľa a Poisťovne Cardif Slovakia, a. s. a so Všeobecnými podmienkami tejto poisťovne. S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa - odporkyne (časť C) zmluvy/ žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd sa samostatne zaoberal aj vyhotovením zmluvy účastníkov o revolvingovom úvere. Všeobecné obchodné podmienky boli písané bežne nečitateľným písmom, ktoré navodzovali dojem, že išlo o menej relevantný obsah, ktorý nie je v rámci zmluvných dojednaní účastníkov podstatný ( nález Ústavního soudu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009). Len sotva by súd uveril, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy môže priemerný spotrebiteľ náležite vyhodnotiť rozsiahle zmluvné podmienky písané veľmi malým písmom (rozsudok KS v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co 95/2010). Napriek tomu sa súd oboznámil sa so zmluvou a s obchodnými podmienkami pomocou technických prostriedkov zväčšujúcich písmo. Ustanovenia o zmluve o revolvingovom úvere sú uvádzané v článku IV všeobecných podmienok. Táto zmluva bola uzavretá dňa 27.09.2005. Pri uzatváraní zmluvy v predajni elektrospotrebičov sa spotrebiteľ orientoval na kupovaný tovar, predstava, že vyhodnotí všeobecné obchodné podmienky je nereálna. Nedá sa predstaviť, že by spotrebiteľ preštudoval zjavne podsunutú revolvingovú časť zmluvy, k tomu nečitateľnú. Navrhovateľ vopred vnútil odporkyni aj iný právny úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére záujmu odporkyne. Podpisom zmluvy odporkyňa podpísala aj absolútne iný právny vzťah, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Takýto postup súd kvalifikoval ako nekalú praktiku. Uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001, nebola dodržaná predpísaná forma a preto je neplatná. (rozsudok Krajského súdu Košice č.k. 3Cob/123/2010-110 zo dňa 17.02.2011). Následný súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom ako jednostranný úkon nie je zmluvou a ako taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z úveru, ani výšku úroku z omeškania, ani ustanovenia o zmluvnej pokute, či o poplatkoch. K dohode strán o uvedených nárokoch nedošlo ani následným čerpaním finančných prostriedkov odporkyňou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval článok IV. všeobecných podmienok Cetelem Slovensko a.s. pre poskytovanie spotrebiteľského úveru, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere č. 261092182767303 pod názvom zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru za neprijateľnú obchodnú podmienku, pre ktorú je neplatná celá zmluva o revolvingovom úvere. Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup navrhovateľa sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.
V konečnom dôsledku z obsahu dotknutej listiny žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.09.2005 nevyplýva nič iné, než to, že klient - odporkyňa len požiadala o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty, a to za podmienok vopred stanovených navrhovateľom v časti C) a C1 listiny. Z toho vyplýva, že na žiadosť zákazníka, sa iba môžu v budúcnosti zmluvné strany dohodnúť o prípadnom takomto úvere. Tomu zodpovedá aj možnosť navrhovateľa žiadosti nevyhovieť, resp. vyhovieť v menšom rozsahu. Ak teda aj navrhovateľ spôsobom uvedeným v čl. IV.-1.-1. Všeobecných
podmienok rozhodne o poskytnutí úverového rámca (v plnom rozsahu, alebo nižšom rozsahu) a vydaní úverovej karty, pričom toto rozhodnutie závisí od posúdenia údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou a posúdenia priebehu splácania klasického úveru (na ktoré kladné rozhodnutie nemá dovtedy klient - spotrebiteľ žiadny právny nárok) a následne poskytne klientovi peňažné prostriedky, a teda za zmluvu o revolvingovom úvere považuje žiadosť spotrebiteľa o zaradenie do zoznamu uchádzačov a o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty (listinu zmluvu/žiadosť následne potvrdí ako to vyplýva z navrhovateľom predloženej listiny, avšak z ktorého potvrdenia nie je bez ďalšieho zrejmé, že sa cíti byť viazaný aj časťou C) zmluvy/žiadosti, keďže podľa čl. IV.-1.-1. prijatím žiadosti a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresované klientovi) bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z., súd má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje, aj z tohto dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Navrhovateľ si vzhľadom na neplatnosť zmluvy o ktorú svoj nárok opieral mohol uplatňovať svoje nároky voči odporkyni iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporkyňa zaplatila sumu 1088,51 eura (z toho 94 eur po odstúpení od úverovej zmluvy navrhovateľom), poskytnutá jej bola suma 1.616,55 eura, Súd tak odporkyňu zaviazal na úhradu bezdôvodného obohatenia v sume 528,04 eura. Navrhovateľ odporkyňu vyzval na úhradu dlhu do 30.04.2008. V zmysle § 517 O.z. a nariadenia vlády 87/1995 Z.z. súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 622,04 eura od 1.5.2008 do 6.10.2010 a zo sumy 528,04 eura ( suma uhradená po splatnosti pohľadávky) od 7.10.2010 do zaplatenia. Na základe úpravy petitu súd podľa § 96 O.s.p. konanie o zaplatenie sumy 50 eur a úroku z omeškania nad 8,5 % zastavil. Vo zvyšku súd vzhľadom na vyššie uvedené tri samostatné právne skutočnosti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyňa bola pomerne úspešnejšia, ale žiadne trovy konania jej nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.