Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-7-2011.pdf
PDF · 87.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/7/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Petra Šama, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. L., nar. XX.XX.XXXX, a B. L., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Kukorelliho 1, Humenné, deti rodičov - matky Q. L., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, W., zastúpenej Centrom právnej pomoci, Kancelária Humenné, Mierová 4, Humenné, a otca L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, W., t.č. W. K. W., Q. XXX, U., Česká republika, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 15. marca 2011 pod č.k. 19P/397/2010 - 97 v spojení s dopĺňacím rozsudkom toho istého súdu zo dňa 21. októbra 2011 pod č.k. 19P/397/2010 - 144, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného na maloletú C. L. a B. L., o dlžnom výživnom a o trovách konania.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti v zmysle § 62 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/346/2007 - 20 zo dňa 5.11.2007 a zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú Luciu zo sumy 2.000,- Sk na sumu 100,- Eur mesačne a pre maloletú B. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 70,- Eur mesačne, s účinnosťou od 1.1.2011 spôsobom, že zvýšené výživné otca maloletých detí zaviazal zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Konanie o zvýšenie výživného za čas od 9.9.2010 do 31.12.2010 na základe späťvzatia návrhu matkou zastavil podľa § 96 O.s.p. a v prevyšujúcej časti návrh matky maloletých detí na zvýšenie výživného zamietol. Nedoplatok na výživnom za čas od 1.1.2011 do 28.2.2011 v sume 140,- Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne, počnúc májom 2011, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletých detí. Napokon rozhodol o trovách konania, ktorých náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Rozhodol v zmysle vyššie uvedeného na základe porovnania pomerov účastníkov konania, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, t.j. rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/346/2007 - 20 zo dňa 5.11.2007, a osobných, majetkových a finančných pomerov v rozhodnom období. Uzavrel, že od posledného rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti sa pomery u všetkých účastníkov konania zmenili. Rodičom odpadla vyživovacia povinnosť k už plnoletej dcére J., ktorá je t.č. schopná sa sama živiť. Otec maloletých detí má vyšší príjem, ako mal v čase posledného určenia výživného, a aj preto je schopný prispievať viac na výživu maloletých detí C. a B., ktoré po uplynutí troch rokov majú ďaleko vyššie výdavky na svoje živobytie než predtým. Zobral však do úvahy na druhej
strane aj skutočnosť, že povinný otec uhrádza rodine všetky poplatky za bývanie v byte, v ktorom žijú deti s matkou, a aj tým prispieva na ich potreby. Situáciu otca vyhodnotil ako zlepšujúcu sa, poukážuc na jeho vyšší príjem od januára 2011, i keď bonusy závisia od zamestnávateľa a sú nenárokovateľné, a to na ubytovanie zdarma a príplatok zamestnávateľa na cestovné do práce. V prípade matky maloletých detí poukázal na zvýšenie jej dôchodku, ale aj na mieru jej osobnej starostlivosti o maloleté deti.
Proti rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie otec maloletých detí písomným podaním zo dňa 13.4.2011. Namietal nesprávne posúdenie veci súdom prvého stupňa, keď vychádzal z rozsudku pod č.k. 19P/346/2007 - 20 zo dňa 5.11.2007, pričom v tom čase tvoril s manželkou a deťmi ešte rodinu, býval v spoločnom byte a nepredpokladal, že sa ich rodina rozpadne. Dobrovoľne súhlasil s manželkinou požiadavkou. V súčasnosti sa skutkový stav zmenil a ich manželstvo je rozvedené, čím nastala iná situácia, čo rozsudok nezohľadňuje. Požiadal preto o nové zistenie skutočností a uplatnenie tých, ktoré doteraz uplatnené neboli.
K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadril zástupca matky - Centrum právnej pomoci písomným podaním zo dňa 3.5.2011 a matka maloletých detí písomným podaním zo dňa 9.5.2011, ktorá vyslovila s rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlas a žiadala potvrdenie rozsudku v celom rozsahu. Uviedla, že odvolateľ klamal, keď tvrdil, že robil na Slovensku a pritom pracoval v Nemecku tri mesiace a potom bol tri týždne doma, kde zarábal okolo 1.000,- Eur asi dva roky. Išiel pracovať kvôli rodine, aby mali dosť financií, avšak neposielal jej ani deťom dostatok peňazí na chod domácnosti. Maloletá C. navštevuje Cirkevné gymnázium v Humennom a maloletá Kristína je žiačkou základnej školy. Úmerne ich veku sa zvýšili náklady na ošatenie, výživu a školské potreby. Deti majú zdravotné problémy - kožné ochorenie a alergie, takže mesačne za lieky dopláca 10,- Eur, rovnako ako za svoje lieky dopláca po 10,- Eur.
Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že matka maloletých detí žije spolu s maloletými v 4-izbovom zariadenom byte. Je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 194,50 Eur mesačne a prídavkov na nich v sume 44,02 Eur mesačne. Od 1.12.2010 jej bola zastavená dávka v hmotnej núdzi pre nespoluprácu na dobu 6 mesiacov. Sama sa stará o maloleté deti, zabezpečuje im všetky ich potreby, výchovu a výživu v rámci svojich možností a schopností. Túto osobnú starostlivosť o maloleté deti je potrebné tiež zohľadniť. Ďalej uviedol, že pomery maloletých detí sa zmenili, pretože s pribúdajúcim vekom rastú aj náklady na ich výchovu, a tiež náklady na rôzne záujmové potreby. S poukazom na ustanovenie § 62 cit. zákona navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu ako vecne správny.
Na odvolacom pojednávaní dňa 7.7.2011 otec navrhol, aby bolo ponechané doterajšie výživné z jeho strany. Uviedol, že pracuje u zamestnávateľa v Českej republike a podľa predloženého mzdového výmeru jeho základná mzda predstavovala 8.000,- Kč mesačne s účinnosťou od 27.9.2010, pričom jeho pracovná zmluva, na základe predloženej dohody o zmene pracovnej zmluvy, je predlžovaná každý polrok s tým, že mzdové podmienky ostávajú zachované. Pokiaľ ide o pohyblivé nenárokové zložky mzdy na základe rozhodnutia zamestnávateľa, v tejto súvislosti uviedol, že v priemere dostáva tzv. bonus okolo 300,- Kč mesačne, keď sa splní plán. Zamestnávateľ mu platí ubytovanie, ale iba v prípade, ak nie je práceneschopný. Ak je práceneschopný, zamestnávateľ mu za ubytovanie sťahuje. Taktiež mu hradí raz mesačne cestovné na cestu domov, avšak v iných prípadoch, teda aj v prípade účasti na pojednávaniach, mu cestovné nehradí. Ďalej za byt na nájomné prispieva 189,- Eur mesačne. Od 1.7.2011 je nájomné už 192,- Eur. Doposiaľ výživné platil riadne, avšak manželka mu spôsobuje problémy v súvislosti s tým, že podáva na neho rôzne oznámenia, s čím sú spojené ďalšie náklady, pokiaľ je vyšetrovaný políciou. V byte s manželkou nebýva už dva roky, pretože musel od nej odísť z dôvodu, že na neho podáva rôzne trestné oznámenia. Tie sa nezakladajú na pravde. Uviedol, že manželstvo už bolo rozvedené rozsudkom súdu prvého stupňa. Manželka je stále nezamestnaná a je mu záhadou, prečo nie je v čiastočnom, resp. úplnom invalidnom dôchodku. Pokiaľ sú vo vzťahu k nemu vedené exekúcie, tak nie v súvislosti s výživným na maloleté deti.
Zástupkyňa matky maloletých detí uviedla, že matka sa nezúčastňuje pojednávaní z dôvodu choroby. Predložila súdu vysvedčenie maloletej B. na dôkaz toho, že deti sa dobre učia. Matka ďalej platí inkaso vo výške 36,- Eur mesačne. Nemôže si dovoliť platiť vyššie výdavky v súvislosti s pobytom detí počas prázdnin.
V odvolacom konaní ďalej otec maloletých vo vzťahu k predmetu odvolania uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, a to nie z morálneho, ale najmä z finančného dôvodu, lebo jeho finančné možnosti sú obmedzené jeho pracovným zaradením, výškou platu a finančnými škodami, ktoré mu spôsobuje v súčasnosti už exmanželka. Vyhlásil, že jeho možnosti sa nezvýšili, naopak, zhoršili sa. Manželka mu podávaním trestných oznámení spôsobuje komplikácie v práci, a to tým, že musí zo zahraničia cestovať často domov a vyvracať jej krivé obvinenia, čo ho stojí veľa času, financií a nervov. Býval u sestry, ktorá mu odoberala poštu, a do vyriešenia situácie a nájdenia si vlastného bývania, lebo i keď je spoluvlastníkom 4-izbového bytu, vlastníctvo si nemôže uplatňovať, sa oňho mala postarať. Manželka svojím chovaním jej znepríjemňovala život, pričom sestra je dôchodkyňa, to nervovo nevydržala a dala mu výpoveď. Ďalej uviedol, že má 57 rokov, zdravotné problémy s obličkou a vysokým krvným tlakom. Predložil napokon vo fotokópii potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 1.2.2012, podľa ktorého jeho základ dane za obdobie od 1.1. do 31.12.2011 predstavoval sumu 137.321 ,- Kč.
Na základe podaného odvolania otca maloletých detí preskúmal odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vrátane konaní sp. zn. 20P/69/2009 a sp. zn. 20P/104/2009, a v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, veta prvá, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 75 ods. 1, veta prvá, cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 78 ods. 1, veta prvá, a ods. 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia zmeny pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je výrazná a trvalá zmena okolností (teda nie zmena prechodného charakteru) na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom vydania skoršieho rozhodnutia a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie, či zníženie zárobku niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu ním vyživovaných osôb a podobne. Vyživovacia povinnosť, vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení, slúži na zabezpečenie výživy dieťaťa, a to vždy, aj keď na úkor povinnej osoby, pričom povinnými sú v tomto prípade rodičia dieťaťa. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade maloletej C. a maloletej B., a to vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, záujmy, ako aj vzhľadom na majetkové pomery, zárobkové schopnosti a možnosti povinného - otca maloletých detí. Možnosť skúmať majetkové pomery povinného umožňuje súdu komplexne posudzovať pomery povinného rodiča, jeho životnú úroveň, nielen jeho zárobkové pomery, resp. príjem. Je potrebné mať na zreteli, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dotknutého dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Určitá primeraná horná hranica výživného je daná samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej stačí uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného. Výživné pre maloleté dieťa má zároveň prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré ho o toto právo nemôžu ukracovať. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj priama starostlivosť o dieťa. Povinnosť spolupodieľať sa na vyživovacej povinnosti, starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojho maloletého dieťaťa, majú obaja rodičia dieťaťa rovnocenne.
V zmysle vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ohľadne stanovenia výšky výživného pre maloleté deti a dlžného výživného, vrátane jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa dostatočne preskúmal skutkový stav v predmetnej právnej veci a správne ho aj právne vyhodnotil. V zásade správne vychádzal z preukázaných schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, v danom prípade otca, a z odôvodnených potrieb maloletých detí - C. a B. v období rozhodnom pre výpočet výšky výživného, berúc do úvahy zmenu pomerov na strane účastníkov od doby posledného rozhodnutia o výživnom, týkajúcu sa oboch rodičov maloletého dieťaťa.
Odvolací súd v danom prípade zdôrazňuje, že napadnutým rozsudkom došlo k zvýšeniu výživného pre maloletú Luciu a maloletú B. zo strany ich otca s účinnosťou na čas od 1.1.2011 do právoplatného rozhodnutia o rozvode rodičov, t.j. rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 28.3.2011 pod č.k. 18C/92/2009 - 192 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 2.11.2011 sp. zn. 3Co/78/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.11.2011.
Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho doplnením v časti vo výroku o bežnom výživnom, dlžnom výživnom a rovnako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu, pričom takým konaním je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.