Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/367/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. W., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, na návrh otca F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho v N.-B. na ulici B. Č.. XX, za účasti matky E. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v N.-B., t.č. bývajúcej v ubytovni v N. Š. na ulici U. Č.. X, zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach, v konaní o zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 24.3.2010 tak, že zveruje maloletého W. W., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje matku prispievať na výživu maloletého W. za obdobie od 27.10.2011 do budúcna výživným vo výške po 55 € mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého.

Dlžné výživné zo strany matky voči maloletému W. za obdobie od 27.10.2011 do 29.2.2012 vo výške 198,87 € zaväzuje matku zaplatiť k rukám otca maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého doručil tunajšiemu súdu dňa 27.10.2011 svoj návrh, ktorým žiadal súd o zmenu rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 24.3.2010, v časti týkajúcej sa zverenia maloletého W. s tým, že maloletého žiadal zveriť do jeho starostlivosti a zároveň žiadal zaviazať matku prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 120 € mesačne. Zároveň žiadal určiť, že matka je oprávnená sa s maloletým stretávať neobmedzene. Tento návrh odôvodňoval tým, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2010 a ktorým bol maloletý pochádzajúci z manželstva rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 120 € mesačne a bol oprávnený sa s maloletým stýkať neobmedzene, po celý čas od rozvodu rodina bývala v spoločnej domácnosti čo sa v následnom období zmenilo, maloletý W. prejavil vážny záujem bývať v spoločnej domácnosti s ním, on sám má záujem starať sa o syna, pričom býva so svojou matkou vo veľkom rodinnom dome kde maloletý vyrastá od narodenia a má uňho vytvorené všetky podmienky na jeho výchovu.

Matka dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré cestou svojho právneho zástupcu doručila súdu dňa 16.12.2011, s návrhom otca nesúhlasila.

Kolízny opatrovník sa spočiatku k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, maloletého, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 24.3.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2010 bol maloletý W. na čas po rozvode manželstva rodičov na základe súdom schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 120 € mesačne, pričom z pripojeného spisu tunajšieho súdu súd zistil, že pri stanovení výšky výživného zo strany otca na dieťa súd vychádzal zo zisteného priemerného mesačného čistého príjmu matky 377,56 € a otca 792,24, pričom maloletý v tom čase bol žiakom 1.ročníka strednej školy automobilovej, bol zdravý a mal potreby primerané veku a rodina bývala v rodinnom dome, ktorý bol vo vlastníctve otca dieťaťa, pričom šetrením kolízneho opatrovníka vtedy bolo zistené, že maloletý sa viac prikláňal k jeho zvereniu do výchovy a opatery matke aj keď mal dobrý vzťah taktiež s otcom.

Otec maloletého je, rovnako ako v čase ostatnej úpravy výživného, zamestnancom U.. M.. M. N., M..L..T.. u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 840 €.

V októbri 2011 matka maloletého sa z rodinného domu, v ktorom rodina bývala pôvodne spoločne, odsťahovala, pričom syn odmietol nasledovať matku a odvtedy žije v spoločnej domácnosti s otcom v jeho rodinnom dome, otec zabezpečuje starostlivosť o maloletého a od prvého januárového týždňa tohto roku s nimi v spoločnej domácnosti žije aj priateľka otca so svojim maloletým synom, taktiež v tejto domácnosti býva stará matka zo strany otca dieťaťa.

Matka maloletého je zamestnaná vo firme K. M., M..L..T.. od 18.11.2010 doposiaľ. U tohto dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 370,43 €. V súčasnosti býva v ubytovni na ulici U. Č.. X v N. O., kde má k dispozícií izbu a sociálne zariadenie, v ubytovni nie je k dispozícií kuchyňa, za toto ubytovanie platí 150 € mesačne. Vzhľadom na tieto bytové podmienky matka na ostatnom pojednávaní vo veci súhlasila so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca.

Maloletý W. v súčasnosti navštevuje 3.ročník strednej automobilovej školy a od októbra 2011 všetky výdavky s tým spojené mu hradí otec, pričom na začiatku školského roka ešte výdavky súvisiace s nástupom do školy na začiatku školského roka uhradila matka. Od októbra 2011 matka na úhradu potrieb maloletého prispela raz sumou 30 €, maloletý má výdavky na MHD 9,10 € mesačne a dobíjanie kreditu na mobilný telefón okolo 10 € mesačne, na začiatku školského roka sa hradí poplatok ZRPŠ 17 € a v súčasnosti sa študenti skladali na stužkovú, ktorú budú mať na konci tohto roka po 7 € na študenta, mimoškolským aktivitám sa nevenuje. Maloletý vo svojej výpovedi pred súdom jednoznačne prejavil vôľu zostať v starostlivosti otca.

Rodičia okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú, matka nevlastní žiaden majetok, otec okrem uvedeného rodinného domu ďalší majetok nevlastní.

Matka navrhovala určiť z jej strany výživné na maloletého vo výške po 30 € mesačne.

Na ostatnom pojednávaní vo veci otec návrh v časti úpravy styku matky s maloletým vzal späť, s čím matka dieťaťa súhlasila a samotný maloletý vo svojej výpovedi uviedol, že nežiada aby jeho styk s matkou bol upravený fixne, keďže s matkou je naďalej v kontakte a pri stretávaní sa a kontaktovaní sa s matkou problémy nemá.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil ostatné rozhodnutie súdu o zverení maloletého do starostlivosti matky tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, keďže, ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, matka v súčasnosti nemá zabezpečené bytové pomery tak, aby dokázala vytvoriť vhodné prostredie pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého, s čím napokon matka vo svojej výpovedi pred súdom súhlasila a súd prihliadol i na samotnú vôľu maloletého, a to i vzhľadom na vek dieťaťa.

Pokiaľ ide o výšku výživného pri jej stanovení súd vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb maloletého, ako i zo zárobkových možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov, po zohľadnení toho, že žiaden z rodičov okrem tohto dieťaťa nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, po zohľadnení pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletému formou osobnej starostlivosti oň, ako i po zohľadnení zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pokiaľ ide o potreby maloletého súd vychádzal z toho, že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú ako potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním,tak i potreby súvisiace s jeho vzdelávaním, i kultúrnym a športovým vyžitím a súd dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané a matka ním mohla a môže prispievať na úhradu potrieb maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane matky voči maloletému W. za obdobie od 27.10.2011 do 29.2.2012 k vzniku dlžného výživného vo výške 198,87 € (čo je pomerná časť výživného za mesiac október 2011 8,87 € + 4 x 55 € = 220 €, čo je spolu 228,87 €, mínus matkou uhradené výživné v spornom období 30 €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal matku zaplatiť k rukám otca dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti návrh otca v časti ním navrhovanej výšky výživného súd zamietol.

Konanie o časti návrhu otca na úpravu styku matky s maloletým vzhľadom na späťvzatie návrhu otcom v tejto časti v súlade s citovaným ustanovením zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).