Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-279-2011.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/279/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletého X. X., A..XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, dieťa matky P. S., A..X.X.XXXX, W. X. XXX/XX, X. a otca U. X., A.. XX.XX.XXXX, W. O. F. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného U.. L. D., Q. X. Ú. E.M. X. O. - E., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloletého X. X., A..XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého X. sumou 50,-Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 13.9.2011.
Dlžné výživné za obdobie od 13.9.2011 do 15.2.2012 vo výške 280,-Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie o zákaz styku otca s maloletým dieťaťom zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 13.9.2011 sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi X.. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa žila v spoločnej domácnosti iba 4 mesiace. Vzťah bol od začiatku problémový pre požívanie alkoholických nápojov otcom. Situácia sa zlepšila na krátky čas, keď matka otehotnela, ale v tom čase už nebývali spolu, pretože otec žil a pracoval v Českej republike. Od 1,5 roka veku dieťaťa otec neprejavuje o dieťa žiaden záujem, neprispieva na jeho výživu. Naposledy ho navštívil na Vianoce 2010, kedy mu doniesol zopár sladkostí a hračiek. Keďže rodičia nežijú spolu, navrhla matka zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti, zo strany otca určiť výživné vo výške 150,-€. Styk otca s dieťaťom navrhla zakázať, pretože na neho ako alkoholik vplýva veľmi negatívne.
Šetrením súd zistil, že otec sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava. Starý otec z otcovej strany oznámil, že nepozná súčasnú adresu svojho syna v Českej republike a nesúhlasí s ustanovením za opatrovníka na jeho zastupovanie v konaní. Obvodný súd pre Prahu 7 nám na základe žiadosti oznámil, že o U. X., A.. XX XX.XXXX nemajú žiaden záznam v centrálnej evidencii osôb. V zmysle § 29 ods.2 súd ustanovil otcovi opatrovníka na zastupovanie v konaní. Ustanovený opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Kolízny opatrovník navrhol súdu, aby po vykonanom dokazovaní vyhovel návrhu matky čo sa týka zverenia maloletého dieťaťa a určenia výživného. K styku otca s dieťaťom sa chcel vyjadriť až na pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine maloletého, rodným listom dieťaťa, ako aj oboznámením sa s ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 11.10.2011 súd zistil, že z družného spolužitia rodičov pochádza len jedno maloleté dieťa. Matka žije s dieťaťom a svojimi rodičmi v trojizbovom byte v Sečovciach. Rodičom na chod domácnosti prispieva sumou 100,-€ mesačne. Otec od prerušenia spolužitia navštívil dieťa asi 4x a za posledné dva roky na jeho výživu prispel celkovo sumou 300,-€.
Z listinných dôkazov ( rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 14.10.2010, 26.1.2012, rozhodnutie Spojenej školy na Kollárovej ul. č. 17 v Sečovciach zo dňa 30.8.2011, dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 6.4.2011 ) predložených matkou bolo zistené, že do 30.9.2011 bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 164,22 €. Od 1.1.2012 jej bola ako občanovi v hmotnej núdzi priznaná dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi vo výške 91,83 €. Od 6.4.2011 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti pre Foreign Agency so sídlom v Sečovciach s mesačným príjmom 80,-€ netto. Matka je zároveň študentkou 1.ročníka v študijnom odbore sociálnoprávna činnosť na Spojenej škole v Sečovciach.
Vo svojej výpovedi uviedla, že na stravu, oblečenie a lieky pre dieťa minie mesačne 200,-€. Otec, ktorý od r.2009 žije nepretržite v ČR, prispel naposledy na výživu dieťaťa sumou 150,-€ v decembri 2010. Keďže neprejavuje o dieťa žiaden záujem, návrh v časti zákazu styku zobrala matka späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.
Súd dožiadal matkou označeného zamestnávateľa otca spoločnosť FOXCONN Slovakia, spol. s r.o., ktorá listom zo dňa 29.11.2011 oznámila, že U.Á. X. pracoval pre spoločnosť od 16.6.2008 do 7.8.2008, pričom bol pridelený cez personálnu agentúru Xawax. Súd vyzval spoločnosť Xawax na poskytnutie súčinnosti, avšak zásielka sa vrátila z adresy sídla uvedenej v obchodnom registri ČR s označením adresát neznámy.
Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1,2,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia nežijú dlhšiu dobu v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária ani sa spoločne nepodieľajú na výchove dieťaťa. Šetrením ÚPSVaR neboli v starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa celodenne stará, zistené žiadne nedostatky, preto súd jej návrhu čo do zverenia dieťaťa do jej výchovy vyhovel.
Súdu sa v priebehu konania nepodarilo zistiť finančné ani majetkové pomery otca. Mal však preukázané, že menovaný sa nezdržiava na území Slovenska, z tvrdení matky a rodičov otca vyplynulo, že sa dlhodobo zdržiava v Českej republike. Keďže rodičia spolu nežijú súd upravil rozsah vyživovacej povinnosti v zmysle § 65 ods. 1 tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa, sumou 50,- € mesačne. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo životnej úrovne v Českej republike, ktorá je v porovnaní so životnom úrovňou na Slovensku vyššia, pričom ukazovateľom pre porovnanie bola priemerná mzda v národnom hospodárstve a výška sociálnych dávok.
Súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 50,-€ mesačne od podania návrhu. Keďže menovaný od uvedenej doby neprispel na výživu dieťaťa žiadnou sumou, vznikol mu dlh na výživnom vo výške 280,-€ ( 18 dní mesiaca 9/11 =30,-€ , 5 mesiacov 10/11 až 2/12 x 50,-€ = 250,-€, spolu 280,- ), ktoré je povinný v zmysle § 160 O.s.p. uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania svoj návrh späť, a to sčasti , alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Matka zobrala návrh v časti zákazu styku otca s dieťaťom späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, pretože konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.