Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-89-2010.pdf
PDF · 161.36 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/89/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Slovak Telecom, a.s. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, zastúpeného: JUDr. Dana Husťáková, advokátka so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3 proti odporcovi: PhDr. Y. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., H. XX, zastúpenému: A.. E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., H. XX, v konaní o zaplatenie sumy 667,20 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3,32 EUR spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 31.3.2010 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, pôvodne spoločnosť T-MOBILE Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, sa návrhom doručeným súdu dňa 12.2.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 667,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 6.8.2008 až do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že dňa 14.8.2006 s odporcom uzavrel zmluvy o pripojení služba Rýchly internet č.2385752 a č.2385770, v zmysle ktorých odporca využíval služby verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete poskytovanej navrhovateľom. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil pohľadávku titulom nezaplatených poplatkov za hovorné a mesačných poplatkov vo výške 3,32 EUR a titulom dvoch zmluvných pokút spolu vo výške 663,88 EUR.
V priebehu konania spoločnosť navrhovateľa zanikla. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že spoločnosť zanikla zrušením bez likvidácie ku dňu 1.7.2010, pričom došlo k jej zlúčeniu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, ICO: 35 763 469, ktorá ako univerzálny právny nástupca prevzala celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v súlade s ust.§ 107 ods.4 O.s.p. pokračoval v konaní s právnym nástupcom navrhovateľa.
Odporca návrh považoval v celom rozsahu za nedôvodný. Uviedol, že dňa 14.8.2006 uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa dve zmluvy o pripojení, na stolový počítač a notebook, pričom nebol upozornený na výšku mesačných poplatkov a k zmluvám nebol pripojený ani cenník. V danom čase už mal zapojený internet od spoločnosti T-COM, o čom pracovník navrhovateľa vedel. Napriek tomu ho neupozornil, že internet od T-Comu musí byť zrušený a až následne je možné inštalovať internet od T- MOBILE. Odporca preto aktivoval len službu pripojenia internetu na notebook, avšak ani túto nevyužíval, pretože v Turni nad Bodvou, kde trávil víkendy s rodinou, nebolo dostatočné pokrytie signálom. Preto sa rozhodol odstúpiť od zmluvy. Zamestnankyňa navrhovateľa ho však upozornila, že bude musieť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk. Keďže táto suma sa mu zdala neprijateľná, naďalej platil za služby, ktoré vôbec nevyužíval. Takto zaplatil navrhovateľovi viac ako 30.000,- Sk. Dňa 10.9.2007 napokon požiadal navrhovateľa o odstúpenie od zmlúv, na čo mu navrhovateľ ponúkol možnosť odstúpenia od zmluvy pri jednom z koncových zariadení a to bez zaplatenia zmluvnej pokuty. Túto možnosť využil a dňa 20.12.2007 spolu s navrhovateľom podpísali odstúpenie od zmluvy o pripojení s koncovým zariadením
- modem, s tým, že odporcovi bola udelená výnimka z dátového oddelenia o ukončení zmluvy bez zmluvnej pokuty. Odporca súčasne vrátil navrhovateľovi koncové zariadenie - modem. Odporca ďalej uviedol, že žiadal navrhovateľa, aby mu zasielal šeky za využívanie dátovej karty, ktorú chcel aj naďalej využívať. Napriek niekoľkým urgenciám mu nebol zaslaný ani jeden šek. Odporca mal za to, že nárok navrhovateľa na zaplatenie dvoch zmluvných pokút je nedôvodný. Pri riešení vyššie uvedenej situácie komunikoval s viacerými zamestnancami navrhovateľa, ktorí neboli vzájomne informovaní o spôsobe a postupe riešenia. Odporca mal za to, že nemal možnosť platiť za dátovú kartu, pretože mu navrhovateľ nezasielal faktúry a šeky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, jeho manželky - splnomocnenej zástupkyne odporcu a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.
Z písomnej zmluvy (č.l.6 a č.l. 85 spisu) evidenčného čísla 2385770 súd zistil, že dňa 14.8.2006 spoločnosť T-MOBILE Slovensko a.s. ako podnik a odporca ako účastník ( fyzická osoba-nepodnikateľ) uzavreli zmluvu o pripojení - služba Rýchly internet. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zriadiť odporcovi potrebný prístup do siete internet a sprístupniť mu prístup do siete bezdrôtovým spôsobom prostredníctvom koncového zariadenia špecifikovaného v tabuľke č. 1 zmluvy - t.j. modemu výrobného čísla 74615006110472 a zároveň mu poskytovať program služby zvolený odporcom, uvedený v tabuľke č. 1 zmluvy - t.j.Rýchly internet 2. Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že zúčtovacie obdobie bolo dohodnuté od 15. dňa kalendárneho mesiaca do 14. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Odporca sa zaviazal riadne a včas platiť navrhovateľovi cenu služby a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom. Zároveň sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal zabezpečiť odporcovi predaj koncového zariadenia - modemu za zľavnenú maximálnu kúpnu cenu uvedenú 1,-Sk. Odporca sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia zmluvy nepožiada o deaktiváciu, resp. výpoveď služby a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať službu alebo zrušiť túto zmluvu odstúpením alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka, s tým, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v písmene d/ článku II tejto zmluvy alebo v článku III, bode 3.4 alebo 3.5 alebo v článku V v bode 5.2 písmena a/ až c/ Všeobecných podmienok a následnej deaktivácie služby, sa odporca zaviazal uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk. Zmluva bola uzatvorená na neurčitý čas. Zároveň sa účastníci zmluvy dohodli, že ich záväzkový vzťah založený touto zmluvou sa spravuje Obchodným zákonníkom, okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom o elektronických komunikáciách č. 610/2003 Z.z.
Z článku 8 zmluvy, nazvanom Dojednanie o odstúpení v skúšobnej dobe, vyplýva, že účastník je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy do siedmich kalendárnych dní od uzavretia za splnenia podmienky, že súčasne s touto zmluvou odstupuje aj od zmluvy o kúpe koncového zariadenia uvedeného v tabuľke č. 1 tejto zmluvy a toto koncové zariadenie vráti podniku v nepoškodenom funkčnom stave, vrátane všetkého príslušenstva v pôvodnom balení.
Z ďalšej písomnej zmluvy súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 14.8.2006 zmluvu o pripojení - služba Rýchly internet evidenčného čísla 2385752 (č.l. 86 spisu). Súd zistil, že obsah resp. predmet tejto zmluvy bol totožný s vyššie uvedenou zmluvou, s tým rozdielom, že sprístupnenie do siete internet bezdrôtovým spôsobom malo byť učinené prostredníctvom koncového zariadenia - karta výrobného čísla 74784306230378, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami, s dojednanou kúpnou cenou 1,-Sk.
Z článku 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej, elektronickej, komunikačnej, mobilnej, dátovej služby Rýchly internet spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“) vyplýva, že spoločnosť T-Mobile je povinná predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie služby, pokiaľ z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné.
Z článku 7.3 Všeobecných podmienok vyplýva, že cenu služieb vyúčtuje spoločnosť T-Mobile účastníkovi faktúrou, ak nie je dohodnuté inak.
Z článku 14 ( Podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb, trvanie a ukončenie zmluvy ) bodu 14.2 Všeobecných podmienok vyplýva, že zmluva zaniká:
a/ uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b/ dohodou,
c/ odstúpením,
d/ výpoveďou,
e/ ak tak ustanovuje osobitný právny predpis,
f/ iným spôsobom podľa zmluvy, týchto Všeobecných podmienok alebo osobitných podmienok špecifických služieb.
Z článku 14.4 Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník je oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípadoch uvedených v zmluve a jej prílohách alebo v zákone.
Podľa článku 14.12 Všeobecných podmienok, v prípade odstúpenia od zmluvy oprávnenou zmluvnou stranou sa končí platnosť a účinnosť zmluvy a teda, zmluva sa ruší ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane.
Z listu odporcu adresovaného právnemu predchodcovi navrhovateľa zo dňa 10.9.2007 označeného ako Odstúpenie od zmluvy č. 2385752 a č. 2385770 (č.l. 34 spisu) súd zistil, že odporca podniku vytkol, že pri uzatváraní zmluvy vôbec nebol upozornený na výšku mesačných poplatkov, s tým, že ani cenník nebol pripojený k zmluve. Ihneď, ako mu boli doručené prvé faktúry, preto navštívil predajné miesto, kde chcel odstúpiť od zmluvy. Pracovníčka ho upozornila, že premeškal lehotu na odstúpenie zmluvy a pokiaľ chce od zmluvy odstúpiť, musí zaplatiť zmluvnú pokutu 10.000,- Sk za každú zmluvu. Ďalej uviedol, že si aktivoval len službu s pripojením na notebook, ktorú doteraz nevyužíva, pretože nebol spokojný - boli problémy s prihlásením na internet. Túto službu chcel využívať hlavne cez víkendy v Turni nad Bodvou, ale keďže tam nie je dostatočné pokrytie signálom, nikdy sa nemohol pripojiť na internet. Na stolový počítač službu vôbec neaktivoval, pretože internet má zavedený už dávno od inej spoločnosti - T-com. Ďalej vytkol, že pracovník navrhovateľa vedel, že internet má už zapojený od inej spoločnosti a na túto skutočnosť ho neupozornil. Aby mohol zapojiť nový internet, musel by starú službu odpojiť. Na záver uviedol, že platí za službu, ktorú nevyužíva a to viac ako rok, aj vďaka chybe pracovníkov navrhovateľa a preto žiada o odstúpenie od zmluvy.
Odporca predložil prehľad elektronickej komunikácie medzi zmluvnými stranami. Navrhovateľ nespochybňoval obsah odporcom predloženej elektronickej korešpondencie medzi účastníkmi konania. Časť z nej poskytol aj sám navrhovateľ (č.l. 79).
Z tohto prehľadu súd zistil, že dňa 10.9.2007 právny predchodca navrhovateľa odporcovi oznámil, že jeho žiadosť o odstúpenie od zmlúv o pripojení bola postúpená na príslušné oddelenie (č.l. 35 spisu).
Z elektronickej odpovede právneho predchodcu navrhovateľa na žiadosť odporcu zo dňa 10.9.2007, zaslanej odporcovi o mesiac - dňa 11.10.2007 súd zistil, že tento považoval obe zmluvy o pripojení za platné, s tým, že odporca súhlasil so Všeobecnými podmienkami, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je cenník, ktorý je voľne dostupný na predajni, ako aj na internetovej stránke. Odstúpiť od zmlúv mohol v rámci skúšobnej doby. V rámci zachovania dobrých vzťahov však odporcovi umožnil odstúpenie od zmluvy o pripojení pri jednom z koncových zariadení, s tým, že sa môže rozhodnúť, či si ponechá modem alebo dátovú kartu. Zároveň pri druhej zmluve o pripojení mu umožnil výmenu koncového zariadenia za modem UAWAY E220, s tým, že mu ostáva pôvodná doba viazanosti.
Z elektronického listu odporcu zaslaného podniku dňa 9.11.2007 súd zistil, že odporca oznámil, že využíva možnosť odstúpenia od zmluvy, ktorej predmetom bol modem výrobného čísla SN 74615006110472, s tým, že dátovú kartu si ponechá a chce pokračovať v platení za jej využívanie.
Z elektronickej odpovede podniku zo dňa 12.11.2007, zaslanej odporcovi, súd zistil, že podnik mu umožňuje ukončenie zmluvy o pripojení pri koncovom zariadení SN 74615006110472. Podmienkou je uhradenie všetkých faktúr. Informácie o neuhradených faktúrach odporcovi poskytnú pracovníci finančného oddelenia. Následne je možné na predajnom mieste, kde bol modem zakúpený, vrátiť zariadenie a ukončiť zmluvu o pripojení bez účtovania zmluvnej pokuty.
Z elektronického listu odporcu zo dňa 13.11.2007 adresovaného podniku súd zistil, že tento oznámil, že v tento deň uhradil čiastku 2.857,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol 191078988.
Z elektronickej odpovede podniku na uvedené oznámenie odporcu zo dňa 15.11.2007 súd zistil, že podnik úhradu odporcu zaevidoval (č.l. 44 spisu).
Z výpisu z účtu odporcu vedeného v S. L. R., a.s. č.ú. XXXXXXX/XXXX (č.l. 64 spisu) súd zistil, že dňa 12.11.2007 na základe príkazu na úhradu odporca na účet spoločnosti navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: XXXXXXXXX poukázal sumu 2.857,- Sk, t.j. 94,84 EUR.
Z listiny označenej ako Odstúpenie v skúšobnej dobe od zmluvy o pripojení - služba Rýchly internet (č.l. 33 spisu ako aj č.l. 84 spisu zo dňa 20.12.2007), vyhotoveného na formulári pripravenom právnym predchodcom navrhovateľa súd zistil, že odporca odstúpil od zmluvy o pripojení - služba Rýchly internet, ako aj od kúpnej zmluvy, ktorého predmetom bola kúpa koncového zariadenia - modemu výrobného čísla 74615006110472. Právny predchodca navrhovateľa zároveň potvrdil prevzatie predmetného koncového zariadenia od odporcu a zaviazal sa vrátiť mu kúpnu cenu tohto zariadenia 1,-Sk do 30 dní. V bode IV tejto listiny je uvedené, že podpísaním tejto listiny právnym predchodcom navrhovateľa zaniká zmluva o pripojení, ako aj kúpna zmluva, bez nároku odporcu na vrátenie ním zaplateného aktivačného poplatku za aktiváciu služby Rýchly internet. Na predmetnej listine sa ďalej nachádza aj poznámka, že zákazník (odporca) má udelenú výnimku z dátového oddelenia o ukončení zmluvy o pripojení bez zmluvnej pokuty. Listina je podpísaná zástupcom podniku (právneho predchodcu navrhovateľa), ako aj odporcom.
Z listu odporcu zo dňa 25.7.2008 označeného ako Zmluvná pokuta, adresovaného právnemu predchodcovi navrhovateľa (č.l. 46 spisu), súd zistil, že odporca dňa 25.7.2008 obdržal dve faktúry na zaplatenie zmluvnej pokuty celkom vo výške 20.000,- Sk, čo považoval za absolútnu nehoráznosť a neporiadok vo firme. Uviedol, že od septembra 2007 si nekonečne dopisoval s navrhovateľom ohľadom
odstúpenia od zmluvy, ktorú napokon v decembri podpísal, a to bez zmluvnej pokuty, pričom odovzdal aj modem. Súčasne požadoval, aby mu posielali šeky na zaplatenie druhej zmluvy (dátová karta); do uvedeného dňa pritom neobdržal ani jeden šek na zaplatenie, napriek urgenciám. Túto službu pritom ani nevyužíval. Vyslovil nespokojnosť s tým, že reklamácie a problémy rieši v podniku množstvo ľudí, ktorým musí donekonečna opakovať stále to isté; každý e-mail je od iného pracovníka a títo nie sú vzájomne informovaní. Komunikoval s Z. Z., R. E., H. H., pričom mená operátorov v telefonických rozhovoroch si už ani nepamätá. Zmluvné pokuty odmietol zaplatiť.
Z elektronického listu odporcu zaslaného podniku zo dňa 25.7.2008 na emailovú adresu pohladavky@t- mobile.sk <mailto:pohladavky@t-mobile.sk> súd zistil, že v prílohe odporca zaslal odpoveď na zaslanie faktúr na zaplatenie zmluvnej pokuty a súčasne aj svoj list z 10.9.2007.
Navrhovateľ tvrdil, že odporca mohol odstúpiť od zmluvy o pripojení - služba Rýchly internet s koncovým zariadením - modem len za splnenia podmienky, že z jeho strany dôjde k uhradeniu všetkých splatných faktúr a zároveň podniku vráti modem. Nakoľko zo strany odporcu nedošlo k splneniu vyššie uvedených podmienok, navrhovateľovi tým v zmysle zmluvy o pripojení a Všeobecných podmienok vznikol nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR (10.000,- Sk).
Navrhovateľ ďalej tvrdil, že ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR si uplatňuje voči odporcovi z dôvodu neuhradenia splatnej faktúry s variabilným symbolom 7704712626, číslo zákazníka X.XXXXXXXX, ktorá znela na sumu 23,67 EUR (713,- Sk).
Faktúrou variabilný symbol č. 7704712626, s účastníkom označeným ako 1.91078978 zo dňa 15.6.2007 bola odporcovi za obdobie od 15.5.2007 do 14.6.2007 vyúčtovaná suma vo výške 713,- Sk (mesačný poplatok).
Faktúrou variabilný symbol č. 7705587199 s účastníkom označeným ako 1.91078978 zo dňa 15.7.2007 bola odporcovi za obdobie od 15.6.2007 do 14.7.2007 vyúčtovaná suma vo výške 2,50 Sk, t.j. 0,08 EUR (mesačný poplatok).
Faktúrou variabilný symbol č. 7706468632 s účastníkom označeným ako 1.91078978 zo dňa 15.8.2007 bola odporcovi za obdobie od 15.7.2007 do 14.8.2007 vyúčtovaná suma vo výške 50, Sk, t.j. 1,66 EUR (poplatok za oneskorenie platby).
Faktúrou variabilný symbol č.7805944841 s účastníkom označeným ako 1.91078988 zo dňa 15.7.2008 bola odporcovi vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 10.000,- Sk.
Faktúrou variabilný symbol č.7805944839 s účastníkom označeným ako 1.91078978 zo dňa 15.7.2008 bola odporcovi vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 10.000,- Sk.
Navrhovateľ uviedol, že do 14.11.2007 evidoval voči odporcovi pohľadávku v celkovej výške 98,16 EUR (2.957,-Sk). Táto pozostávala z pohľadávky vo výške 49,08 EUR (1.478,50 Sk) vo vzťahu k jednej k zmluve o pripojení a v rovnakej výške 49,08 EUR (1.478,50 Sk) vo vzťahu k druhej zmluve o pripojení.
Pohľadávka vo výške 49,08 EUR vo vzťahu k zmluve č. zákazníka 1.91078988, od ktorej bolo odstúpené, pozostávala z dielčích pohľadávok vyplývajúcich z faktúry č.2703838573 splatnej dňa 5.6.2007 na dlžnú sumu 23,67 EUR (713,- Sk), faktúry č. 7704712627 splatnej dňa 5.7.2007 na dlžnú sumu 23,67 EUR (713,-Sk), faktúry č.7705589997 splatnej dňa 5.8.2007 na dlžnú sumu 0,08 Sk (2,50 Sk) a z faktúry č. 7706468633 splatnej dňa 5.9.2007 na dlžnú sumu 1,66 EUR (50,-Sk).
Súd zistil, že faktúrou č. 2703838573 bol účtovaný mesačný poplatok za vyúčtovacie obdobie od 15.4.2007 do 14.5.2007 vo výške 713,-Sk (bez akéhokoľvek predchádzajúceho dlhu), faktúrou č.7704712627 mesačný poplatok za vyúčtovacie obdobie od 15.5. do 14.6.2007 vo výške 713,- Sk, faktúrou č.7705589997 bol účtovaný poplatok za oneskorenie platby vo výške 2,50 Sk a faktúrou č. 7706468633 poplatok za oneskorenie platby vo výške 50,- Sk.
Navrhovateľ potvrdil, že dňa 14.11.2007 navrhovateľ uhradil spolu sumu 94,84 EUR, z ktorej suma 49,08 EUR, t.j. 1.478,50 Sk bola zaevidovaná na úhradu vyššie uvedených faktúr. Prevyšujúca suma vo výške 45,76 EUR bola zarátaná na úhradu pohľadávky navrhovateľa vo vzťahu k ďalšej zmluve o pripojení číslo zákazníka 1.91078978, pozostávajúcej z dielčích pohľadávok, vyplývajúcich z faktúry č. 2703829220 splatnej dňa 5.6.2007 na dlžnú sumu 23,67 EUR (713,-Sk), faktúry č. 7704712626 splatnej dňa 5.7.2007 na dlžnú sumu 23,67 EUR (713,-Sk), faktúry č. 7705587199 splatnej dňa 5.8.2007 na dlžnú sumu 0,08 EUR (2,50 Sk) a z faktúry č. 7706468632 splatnej dňa 1.9.2007 na dlžnú sumu 1,66 EUR (50,-Sk). Odporcom uhradená zvyšná suma vo výške 45,76 EUR bola na uvedené faktúry započítaná tak, že došlo k úhrade faktúry č. 2703829220 vo výške 23,67 EUR a k čiastočnej úhrade faktúry č. 7704712626 vo výške 22,09 EUR. Nezaplatená teda ostala časť pohľadávky z faktúry č.7704712626 vo výške 1,58 EUR, ako aj zostávajúce faktúry č. 7705587199 a č. 7706468632 vo výške 0,08 EUR a 1,66 EUR. Uvedené sumy boli predmetom uplatneného nároku v tomto konaní.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. zákonov o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia § 40 ods.1 citovaného zákona, všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä zmluvné podmienky.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 citovaného zákona, tarifa obsahuje najmä ceny za jednotlivé služby, bezplatné služby, podrobnosti o jednorazových, pravidelne sa opakujúcich a variabilných cenách vrátane počiatočného a konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 3 citovaného zákona, zmluva o pripojení zaniká:
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 4 citovaného zákona, účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik
a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje,
b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac vopred alebo o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje,
c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami,
d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako podnik
- poskytovateľ a odporca ako zákazník (účastník) uzavreli dňa 14.8.2006 dve zmluvy o pripojení - služba Rýchly internet ev. č. 2385770 a 2385752. Predmetom zmlúv bol záväzok podniku zriadiť odporcovi potrebný prístup do siete internet a poskytovať mu zvolené služby bezdrôtovým spôsobom; pri prvej zmluve prostredníctvom koncového zariadenia - modemu a pri druhej zmluve prostredníctvom koncového zariadenia -karty. Súčasťou zmlúv o pripojení bola aj kúpna zmluva, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa predal odporcovi za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Sk modem a za rovnakú cenu 1,- Sk kartu. Odporca sa zaviazal riadne a včas platiť navrhovateľovi cenu poskytovaných služieb v súlade so zmluvou, Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom. Zároveň sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia zmluvy nepožiada o deaktiváciu, resp. výpoveď služby a že sa nedopustí takého konania, ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať službu alebo odstúpiť od zmluvy alebo zmluvu vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany odporcu. Zmluvy boli uzatvorené na neurčitý čas. Súčasťou oboch zmlúv bola aj dohoda o zmluvnej pokute. Odporca sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk (v prípade jednej aj druhej zmluvy o pripojení) v prípade, ak poruší zmluvné povinnosti, najmä hociktorú povinnosť uvedenú v písmene d/ článku 2 zmluvy alebo v článku 3 v bode 3.4 alebo 3.5, alebo v článku 5 bod 5.2 písmena a/ až c/ Všeobecných podmienok a zároveň, ak dôjde k následnej deaktivácii služby.
Predmetné zmluvy súd po právnej stránke vyhodnotil ako zmluvy o pripojení v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zmluvnými stranami boli právny predchodca navrhovateľa ako poskytovateľ pripojenia k sieti a ďalších dohodnutých služieb (podnik) a odporca ako zákazník. Predmetné zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom (vyššie citované ustanovenie § 43 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách) a teda, druh poskytovanej služby, miesto jej poskytovania a cenu za službu - odkazom na tarifu (cenník).
Z obsahu zmlúv o pripojení vyplýva, že ich neoddeliteľnú súčasť v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách tvorili aj Všeobecné podmienky poskytovania verejnej, elektronickej, komunikačnej, mobilnej a dátovej služby rýchly internet spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s..
Súd mal ďalej za preukázané, že dňa 10.9.2007 bol právnemu predchodcovi navrhovateľa doručený list odporcu označený ako Odstúpenie od zmluvy č. 2385752 a č. 2385770 (teda od oboch zmlúv) z dôvodu nespokojnosti s poskytovanými službami. Na predmetný list podnik odpovedal o mesiac listom zo dňa 11.10.2007, ktorým odporcovi oznámil, že mu umožňuje odstúpenie od zmluvy pri jednom z koncových zariadení, čo odporca akceptoval a rozhodol sa pre zánik zmluvy, pri ktorej boli služby poskytované prostredníctvom koncového zariadenia - modem.
Súd sa zaoberal otázkou spôsobu ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania najmä z dôvodu, že záver o uvedenej otázke mal vplyv na posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo vzťahu k zmluve č.2385770, ktorá nesporne, na základe zhodného tvrdenia oboch účastníkov konania, zanikla.
Listinu zo dňa 20.12.2007, označenú ako Odstúpenie v skúšobnej dobe od zmluvy o pripojení, ktorá je podpísaná jednak zástupcom právneho predchodcu navrhovateľa (podniku) ako aj odporcom, súd po právnej stránke vyhodnotil ako dohodu zmluvných strán o zrušení zmluvy o pripojení č. 2385770, vrátane kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bola kúpa koncového zariadenia - modemu. Hoci písomné prejavy vôle zmluvných strán sú obsiahnuté na formulári pripravenom podnikom, ktorý je označený ako Odstúpenie v skúšobnej dobe od zmluvy o pripojení, súd mal za to, že v danom prípade nešlo o právny úkon odstúpenia od zmluvy.
Spôsoby ukončenia, resp. zániku zmluvy o pripojení upravuje zákon o elektronických komunikáciách v ustanovení § 43 ods. 3. Jedným zo spôsobov zániku zmluvy je aj odstúpenie od zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že odstúpiť od zmluvy je možné, len ak je to ustanovené v zákone alebo dohodnuté v zmluve. V ustanovení § 43 ods. 4 zákon o elektronických komunikáciách vymenúva prípady, kedy môže účastník odstúpiť od zmluvy (a to bez sankcií). Možnosť odstúpenia odporcu od zmluvy v danom prípade bola zmluvnými stranami zakotvená aj v článku 8 oboch zmlúv; táto možnosť však bola dojednaná len pre tzv.skúšobnú dobu - do 7 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. V danom prípade je zrejmé, že dojednaná lehota 7 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy uplynula, takže odporca mal možnosť odstúpiť od zmlúv už len z dôvodov predpokladaných zákonom. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon niektorej zo zmluvných strán. Na to, aby nastali účinky odstúpenia (okrem toho, že tento akt sa musí dostať do dispozície druhej zmluvnej strany a musí byť naplnený niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov odstúpenia ), nie je potrebný žiaden ďalší úkon a už vôbec nie je potrebná akceptácia druhej zmluvnej strany.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade právny predchodca navrhovateľa primäl odporcu k tomu, aby si vybral, od ktorej z uzavretých zmlúv chce odstúpiť ( a to napriek tomu, že odporcovi tvrdil, že odstúpiť od zmlúv už nemôže ) a odporca jeho návrh akceptoval, pričom vôľa oboch zmluvných strán smerujúcich k zániku zmluvy sa následne premietla do písomného právneho úkonu, podpísaného oboma zmluvnými stranami dňa 20.12.2007, súd tento právny úkon mohol vyhodnotiť len ako dohodu o ukončení - zrušení zmluvy o pripojení, ako aj kúpnej zmluvy o predaji koncového zariadenia - modemu.
Z obsahu dohody o zániku zmluvy jednoznačne vyplýva, že odporcovi bola udelená výnimka z dátového oddelenia s tým, že ide o ukončenie zmluvy bez zmluvnej pokuty. Napriek tomu právny predchodca navrhovateľa faktúrou zo dňa 15.7.2008 odporcovi vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-Sk a jej zaplatenia sa domáhal v tomto konaní.
Súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie uvedenej zmluvnej pokuty. Všetky podmienky, ktoré nastolil právny predchodca navrhovateľa a ktorých splnením podmienil ukončenie zmluvy o pripojení, totiž odporca splnil. Ako to vyplynulo z elektronického listu právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 12.11.2007, podmienkou ukončenia zmluvy bolo uhradenie všetkých splatných faktúr a odovzdanie koncového zariadenia - modemu. V konaní bolo nesporne preukázané, že na základe informácií získaných z finančného oddelenia podniku odporca dňa 13.11.2007 poukázal na účet navrhovateľa sumu vo výške 2.857,- Sk, ktorú navrhovateľ - ako sám v tomto konaní uviedol
- zaevidoval na plnú úhradu všetkých faktúr vzťahujúcich k zmluve, ktorá bola predmetom zrušenia; zároveň, v dohode o zrušení zmluvy zo dňa 20.12.2007 právny predchodca navrhovateľa zároveň potvrdil, že od odporcu prevzal koncové zariadenie - modem. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľa pristúpil k podpísaniu dohody o zrušení zmluvy o pripojení, v ktorej výslovne konštatoval ( na vlastnom formulári), že zmluva sa ukončuje bez účtovania zmluvnej pokuty, súd nemal dôvod pochybovať o tom, že aj právny predchodca navrhovateľa pokladal nastolené podmienky za splnené. Zároveň, za takejto situácie je možné dôvodne predpokladať, že aj odporca musel nadobudnúť dojem, že všetko, čo bolo potrebné, splnil a že všetky záväzky vyplývajúce zo zrušenej zmluvy sú vyrovnané.
Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 EUR, vyúčtovanej vo vzťahu k zmluve č.2385770 ( modem ), je nedôvodný, preto v tejto časti návrh zamietol.
Navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia ďalšej zmluvnej pokuty vo výške 331,94 EUR. Tvrdil, že nárok na jej zaplatenie mu vznikol v dôsledku porušenia zmluvných povinností odporcu vo vzťahu k zmluve o pripojení č.2385752 s koncovým zariadením - karta, úretože odporca v celom rozsahu nezaplatil časť faktúry č.7704712626 vo výške 1,58 EUR, ako aj faktúru č.7705587199 vo výške 0,08 EUR a faktúru č.770648632 vo výške 1,66 EUR.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej iba Obchodný zákonník), strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 262 ods.2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa ustanovenia § 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl..
Súd mal z obsahu zmluvy o pripojení preukázané, že v danom prípade sa účastníci konania dohodli, že ich záväzkový vzťah sa v otázkach, ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, bude spravovať Obchodným zákonníkom. Uvedená dohoda účastníkov je v zmysle cit. ust. § 262 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka platná, keďže v danom prípade nejde o vzťah, ktorý by spadal pod ust. § 261 Obchodného zákonníka a dohoda účastníkov o voľbe zákona bola učinená v písomnej forme. Pri posudzovaní dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute, vzhľadom k tomu, že Obchodný zákonník (okrem ust. § 301 ) neobsahuje podrobnejšiu úpravu tohto inštitútu, v súlade s odkazom v zmysle ust. § 1 a 2 Obchodného zákonníka, súd vychádzal z úpravy obsiahnutej Občianskom zákonníku.
Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (napríklad úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka), zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť na dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych
prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú aksessorickú povahu; pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Jedným z týchto zabezpečovacích prostriedkov je aj zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta predpokladá dohodu účastníkov, pričom zákon obligatórne predpisuje jej písomnú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ktorý musí byť jednoznačný. Hoci výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Vyššie citované ust. § 301 Obchodného zákonníka (ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka) umožňuje súdu za určitých podmienok zasiahnuť do zmluvných vzťahov a tieto vzťahy medzi účastníkmi modifikovať určením takej výšky zmluvnej pokuty, ktorá je zlučiteľná s dobrými mravmi. Účelom moderačného práva je umožniť súdu znížiť zmluvnú pokutu a zabrániť tak celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť k neodôvodneným ziskom na strane oprávneného a neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu. Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Dohoda o zmluvnej pokute je v danom prípade obsiahnutá v článku 2 písm.d/ zmluvy o pripojení. Zmluvné strany sa dohodli na sankcii vo výške 10.000,- Sk, ktorú bol odporca povinný zaplatiť v prípade, ak poruší svoje zmluvné povinnosti a zároveň, ak následne dôjde k deaktivácii poskytovaných služieb. Dohoda je koncipovaná tak, že v podstate môže ísť o porušenie akejkoľvek povinnosti zákazníka, vyplývajúcej zo zmluvy alebo Všeobecných podmienok.
V danom prípade nebolo sporné, že odporca dlhuje navrhovateľovi sumu 3,32 EUR, čo nepochybne predstavuje porušenie zmluvnej povinnosti hradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Vzhľadom na osobité okolnosti daného prípadu však súd pokladal uplatnenie zmluvnej pokuty za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka), pričom tieto okolnosti sú takej intenzity, že neprichádzalo do úvahy len použitie moderačného práva, umožňujúceho súdu znížiť výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd k uvedenému záveru dospel na základe nasledovných úvah:
Z vykonaného dokazovania vyplynulo a ani navrhovateľ nespochybňoval, že odporca si riadne plnil záväzky vyplývajúce z oboch zmlúv o pripojení a to až do mája 2007, kedy nezaplatil mesačný poplatok za vyúčtovacie obdobie od 15.4.2007 do 14.5.2007 a od 15.5.2007 do 14.6.2007 za obe zmluvy o pripojení a v následnej elektronickej či telefonickej komunikácii s podnikom vyslovil nespokojnosť poskytovanými službami, ktorá vyústila do jeho rozhodnutia odstúpiť od uzavretých zmlúv o pripojení. Po niekoľkomesačnej vzájomnej komunikácii zmluvných strán odporca na základe usmernenia podniku, že akceptuje ukončenie zmluvy pri jednom z koncových zariadení, ktoré si odporca vyberie, za podmienky zaplatenia splatných záväzkov a vrátenia koncového zariadenia, dňa 12.11.2007 zaplatil z celkovej dlžnej sumy 98,16 EUR sumu 94,84 EUR, t.j. o 3,32 EUR menej. Zo sumy 3,32 EUR pritom dlh na mesačnom poplatku vo výške 23,67 EUR predstavuje len sumu 1,58 EUR; zvyšok dlhu tvorí poplatok za oneskorenú úhradu. Napriek tomu, že dlh odporcu je minimálny, podnik mu vyúčtoval dva krát po 10.000,- Sk titulom zmluvnej pokuty; jednu dokonca napriek tomu, že zmluvné strany sa dohodli o ukončení zmluvy bez účtovania zmluvnej pokuty. Uplatnenú zmluvnú pokutu súd považoval za neprimeranú sankciu za porušenie povinnosti; dojednaná zmluvná pokuta je v nepomere k plneniu dodávateľa.
Je potrebné pozastaviť sa aj nad tým, z akého dôvodu nedošlo k úhrade celého dlhu vo výške 98,16 EUR a teda, prečo odporca zaplatil dlh v sume o 3,32 EUR nižšej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca bol ochotný a pripravený splniť si všetky záväzky v záujme ukončenia zmluvy. Vyvstávajú preto pochybnosti v tom smere, aká výška dlhu bola vlastne odporcovi zo strany podniku z finančného
oddelenia oznámená. Naviac, je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že vo vzťahu k obom zmluvám navrhovateľ účtoval sumu 2,50 Sk a 50,- Sk titulom oneskorenia s platbami a zároveň sa domáha aj zákonných úrokov z omeškania ako sankcie za to isté porušenie povinnosti.
Súd považoval za neprijateľné, že podnik uplatňuje rovnakú výšku sankcie - zmluvnej pokuty voči všetkým zákazníkom - spotrebiteľom a to za rôzne porušenia zmluvných povinností, pričom vôbec nediferencuje závažnosť a intenzitu porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlišuje medzi prípadmi, kedy ide o nedisciplinovaného problémového účastníka, ktorý zjavne od počiatku nemá vôľu plniť si zmluvné povinnosti a prípadmi, kedy dôjde len k ojedinelému opomenutiu alebo omeškaniu, naviac, s vôľou účastníka porušenie povinnosti napraviť dodatočným plnením v prijateľnej lehote. Nerozlišuje medzi prípadmi existencie vysokého dlhu a prípadmi minimálneho dlhu. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprimerané, neprijateľné, poškodzujúce spotrebiteľa. Ustanovenie § 544 a 545 Občianskeho zákonníka síce nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s platením peňažného záväzku, umožňuje však dojednanie, ktorým výšku zmluvnej pokuty je možné vyjadriť aj percentuálnou čiastkou v závislosti na dĺžke doby porušenia povinnosti.
Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi, čoho dôsledkom je absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z neplatného právneho úkonu navrhovateľovi nevzniklo právo na plnenie, preto súd návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ sa okrem zmluvných pokút domáhal aj zaplatenia sumy vo výške 3,32 EUR titulom nezaplatenej ceny poskytnutých služieb a ďalších súvisiacich poplatkov. Z vyššie citovaného ust. § 42 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že navrhovateľ ako poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej verejnej služby podľa tarify. Povinnosť odporcu zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit.ust. § 42 ods.4 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení, tak ako to vyplýva z ust. § 43 ods.1 cit.zákona. Podľa ust. § 42 ods.4 písm. b) citovaného zákona, v nadväznosti na Všeobecné podmienky bol odporca povinný hradiť cenu služieb, poskytnutých navrhovateľom v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovaných faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Keďže odporca v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu nepreukázal, že by bol uvedený dlh zaplatil, pričom nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala existenciu pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za dané obdobie alebo jej výšku, súd navrhovateľovi vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 3,32 EUR.
Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka. Úroky požadoval vo výške 8,5 % ročne od 6.8.2008 až do zaplatenia. Nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, vzhľadom na zamietnutie nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd posudzoval už len vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny poskytnutých služieb.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Pri posudzovaní splatnosti ceny poskytnutých služieb je potrebné vychádzať z ust. § 42 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 42 ods.4 písm.b/ zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorých má podnik právo na zaplatenie ceny a zákazníkovi vzniká povinnosť na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu iba za predpokladu, že jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia.
V danom prípade si navrhovateľ uplatňoval zaplatenie ceny poskytnutej služby vyúčtovanej faktúrou za vyúčtovacie obdobie od 15.5.2007 do 14.6.2007 so splatnosťou faktúry č.7704712626 dňa 5.7.2007 a zaplatenie poplatkov za oneskorenie platby vyúčtovaných faktúrou č.7705587199 zo dňa 15.7.2007 so splatnosťou dňa 5.8.2007 a faktúrou č.7706468632 zo dňa 15.8.2009 so splatnosťou dňa 5.9.2007.
Odporca tvrdil, že uvedené faktúry mu neboli doručené. Z jeho korešpodencie s podnikom je zrejmé, že uvedenú skutočnosť mu viac krát vytýkal a žiadal o doručovanie. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden doklad, preukazujúci doručenie uvedených faktúr odporcovi. Súd preto konštatoval, že faktúry boli odporcovi doručené až spolu s návrhom na začatie konania, dňa 29.3.2010; ich splatnosť teda nastala dňom nasledujúcim po ich doručení, t.j. 30.3.2010 a odporca sa do omeškania dostal až 31.3.2010.
Súd teda navrhovateľovi priznal úroky z omeškania zo sumy 3,32 EUR od 31.3.2010 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 6.8.2008 do 30.3.2010 zamietol.
Pri posudzovaní výšky uplatnených úrokov z omeškania súd vychádzal z vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.; základná úroková sadzba ECB platná ku dňu omeškania bola vo výške 1 %. Po zvýšení o osem percentuálnych bodov je vo výška 9 % ročne. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si uplatnil úroky v nižšom, než zákonnom rozsahu, súd jeho návrhu vyhovel.
Podľa ust. § 142 ods.3 Občianskeho zákonníka, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol podľa vyššie cit. zák. ustanovenia. Vychádzajúc z výsledku konania je zrejmé, že odporca mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti v pomere k výške uplatneného nároku. Patrilo by mu preto právo na plnú náhradu trov, potrebných na účelné bránenie svojho práva proti navrhovateľovi, ktorý v spore v prevažnej miere úspech nemal. Odporca sa však náhrady trov konania výslovne vzdal, preto súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
Účastník, ktorý sa vzdal práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku,
nemá právo podať odvolanie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného