Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/12/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S., V. X, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I dieťa rodičov matka: V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom S., V. X a otec: E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. R. XXX v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletého Q. O., nar. XX.X.XXXX zo sumy 16,60 € mesačne na 130 € mesačne od 1.10.2010 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 1.10.2010 do 29.2.2012 vo výške 1.927,80 € p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 70 EUR spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. zo dňa 27.8.1997.

odôvodnenie:

Matka návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2010 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. Q. zo sumy 16,60 € na 200 € mesačne od 1.10.2010 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa.

Otec s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Na území SR nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom je zamestnaný v zahraničí s príjmom vo výške 400 € mesačne.

Kolízny opatrovník písomným podaním doručeným súdu dňa 7.3.2011 po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol, aby zvýšil výživné vzhľadom na odôvodnené potreby mal. Q. podľa schopností, možností a majetkových pomerov otca.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 27.8.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2000. Mal. Q. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 500,- Sk, t.j. 16,60 €.

V čase poslednej úpravy bola matka od narodenia dieťaťa na materskej dovolenke od januára do augusta 1993, poberala peňažnú pomoc v materstve spolu vo výške 8.280,- Sk a rodinné prídavky, sociálne dávky spolu 12.560,- Sk. V čase od 1.9.1995 do 1.11.1996 vyplynulo, že poberala rodičovský príspevok, sociálne dávky a rodinné prídavky spolu za celé obdobie vo výške 33.280,- Sk a od 1.11.1996 mesačne asi 3.500,- Sk spolu. Matka s mal. Markom bývala u jej matky v byte, na spoločnú domácnosť prispievala sumou 1.000,- Sk mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemala.

Otec v čase poslednej úpravy býval u rodičov, bol slobodný, žil prechodne v Košiciach, za bývanie neplatil, nemal žiadnu vyživovaciu povinnosť. V čase narodenia mal. dieťaťa bol nezamestnaný z dôvodu, že u predchádzajúceho zamestnávateľa súkromného podnikateľa pre nezhody dohodou ukončil pracovný pomer. Po ukončení pracovného pomeru sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce, nepoberal ani sociálne dávky. Býval u rodičov. Od 1.2.1996 sa zamestnal v obchodnej spoločnosti SHOP-STAR Košické Olšany ako strážna služba. Od 1.2.1996 do 31.12.1996 bol zamestnancom uvedenej spoločnosti, v mesiaci december 1996 neobdržal mzdu z dôvodu absencie. V čase poslednej úpravy však uviedol, že skončenie pracovného pomeru mu nikto neoznámil, do práce chodil až do konca decembra 1996. Jeho príjem bol vo výške v uvedenom období 37.046,- Sk od februára do novembra 1996. Následne bol nezamestnaný, nepoberal podporu pri nezamestnaní a nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal ani sociálne dávky. Na výživu mal. dieťaťa neprispieval.

Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, nakoľko od roku 1997 podstatne vzrástli náklady na dieťa.

V súčasnosti má mal. Q. 17 rokov, je žiakom SPŠ elektrotechnickej. Výdavky matky sú nasledovné: mesačník 9,10 €, školská jedáleň 20,14 € mesačne, ZRPŠ 17 €, triedny fond 10 €, školské potreby a pomôcky, učebnice 60 € ročne, technické perá 40 € ročne, oblečenie priemerne 50 € mesačne, s obuvou je to náročnejšie z dôvodu, že dieťa má problémy s chrbticou, t.j. 100 € štvrťročne, strava v domácom prostredí 50 € mesačne.

Okrem mal. Q. má matka ešte 2 vyživovacie povinnosti a to k mal. X., nar. 29.5.2002 a P., nar. 15.1.2004.

Z výpovede matky súd zistil, že od novembra 2011 je nezamestnaná, prerušila živnostenskú činnosť, boli jej priznané dávky vo výške 10,50 € na deň po dobu 6 mesiacov. V súčasnosti je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Spolu s deťmi obývajú 3-izbový byt, ktorý je v osobnom vlastníctve, inkaso platí 150 € mesačne, poplatky za správu 84 € mesačne, internet 17,90 € mesačne, káblová televízia 11,90 € mesačne a daň 40 € ročne.

Z výpovede otca súd zistil, že od roku 2004 sa zdržiava v zahraničí. Brigádnicky pracuje a má príjem vo výške 400 € mesačne. K jeho výdavkom patrí: bývanie 65 € týždenne, cesta do práce 56 € mesačne, stravovanie 40 € týždenne, spláca dlh na výživnom. Ďalej uviedol, že bolo na neho podané trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti.

Matka k podanému návrhu pripojila doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, sp. zn. ČVS: ORP-2124/3-OJP-KE-2011 bolo zistené z výsluchu otca ako obvineného, že od roku 2000 začal chodiť za prácou do Anglicka aj Holandska. Bol pracovne v Holandsku, kde pracoval v lodeniciach a na stavbách, prevažne sa zdržiaval na adrese v Amsterdame. Tieto práce boli na zmluvu, ale aj na dohodu. Na Slovensku bol do septembra 2011, nakoľko si riešil čiastočný invalidný dôchodok. Na syna Marka

neprispieval, nakoľko bol oboznámený, že matka sa vydala, tak si myslel, že o Marka sa stará jej manžel a nie je jeho povinnosťou prispievať na výživu a teda je od tejto povinnosti oslobodený. Súčasne uviedol pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že pracuje v zahraničí, prevažne v Holandsku, kde zarobí mesačne do 800 €, záleží od práce. Na Slovensku nie je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberá žiadne dávky a príspevky.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, nepoberá rodičovský príspevok. Menovaná poberá prídavky na 3 mal. deti v zákonom stanovenej výške.

Z oznámenia sociálnej poisťovne zo dňa 8.2.2012 bolo zistené, že matka nie je poberateľkou nemocenských dávok. Menovaná má nárok na dávku v nezamestnanosti v období od 1.11.2011 do 30.4.2012 v dennej sume 5,27575 € za trvania podmienok na jej poskytovanie. Matke bola v období od 1.11.2011 do 30.11.2011 vyplatená suma 158,30 €, od 1.12.2011 do 31.12.2011 163,60 €.

Podľa ust. ,,,,, Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( Zákona o rodine a ), platia ust. ,, a Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Q. zo sumy 500,- Sk, t.j. 16,60 € na 130 € mesačne od 1.10.2010 do budúcna. Pri určovaní výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane otca, na zmenený počet na strane matky, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa dňom 1.10.2010, nakoľko posledná úprava bola vykonaná v roku 1997. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. Marka a to hlavne tým, že v čase poslednej úpravy bol v celodennej starostlivosti matky, pričom v súčasnosti je už študentom strednej školy. Vzhľadom na túto skutočnosť vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala v čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k záveru, že výživné vo výške 130 € mesačne pre mal. Marka vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Výživné vo výške 130 € mesačne zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ale vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť a ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Rovnako poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k zjavne nevyužitým schopnostiam. Zvýšené výživné zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa, a preto matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu minimálne v takom rozsahu, v akom súd zaviazal otca. Ďalej súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že otec v priebehu rokov, minimálne od roku 2000 je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, sporadicky sa zdržiava na území SR, pričom pred orgánom činným v trestnom konaní vrámci vyšetrovania uviedol, že je zamestnaný v zahraničí s príjmom vo výške 800 € mesačne. Uvedené tvrdenie otca o svojom príjme vrámci vyšetrovania, preto súd nijakým spôsobom nespochybňuje, nakoľko bol poučený o význame pravdivosti svojich tvrdení. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, preto pri rozhodovaní o výživnom je potrebné prihliadnuť k zjavne nevyužitím schopnostiam povinného rodiča. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci mal. dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 130 € mesačne je primerané.

Podľa ust. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.10.2010 do 29.2.2012 došlo na strane otca v vzniku dlžného výživného vo výške 1.927,80 €, ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 70 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným za uvedené obdobie 130 € - 16,60 € = 113,40 € x 17 mesiacov = 1.927,80 €. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec si vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu neplnil, prípadne pokiaľ aj nejaké finančné prostriedky poslal matke bolo to na vyrovnanie dlžného výživného počas obdobia, keď si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil.

O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na finančné a majetkové pomery otca.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. , , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.