Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-84-2011.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/84/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.2.2012, v trestnej veci proti obžalovanému D. X. pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 151/2010 zo dňa 20.7.2011 takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného D. X..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného D. X. za vinného zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
- dňa 10.04.2010 v presne nezistenom čase od 08.00 hod. do 17.30 hod. na presne nezistenom mieste v mestskom parku pri kaštieli na Z. Q. v O. a následne v miestnosti izby spálne rodinného domu na ul. V. č. XXX/XX, O., v podnapitom stave po predchádzajúcom slovnom nedorozumení s otcom V. X. tohto fyzicky napadol tým spôsobom, že ho viackrát udrel päsťou ruky a otvorenou rukou do rôznych častí tela a tiež ho nohou kopol do oblasti hlavy a hrudníka, čím mu tak spôsobil zranenie a to drobnoložiskové pomliaždenie mozgu s ľahkým vnútrolebečným krvácaním, pri pomliaždení hrudníka a zlomeninách rebier vľavo, ako aj ďalšie poranenia, s ktorými bol prevezený dňa 11.04.2010 do NsP Humenné a na následky ktorých dňa 12.04.2010 v NsP Humenné zomrel.
Uložil mu za to podľa § 147 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. prihliadnuc na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. c/, j/ Tr. zák., oproti neprítomnosti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 Tr. zák., trest odňatia slobody na 9 (deväť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické ústavné liečenie.
Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu, nespáchal. V uvedený deň popíjal s otcom, A., V. a V. dezertné víno, keď ostal s otcom sám, pochytili sa a dal otcovi niekoľko faciek. Nie je pravdou, že otca opakovane udrel rukami a kopal nohami do oblasti hlavy a hrudníka. Päsťou ho vôbec nebil, ani v žiadnom prípade nekopal. Po fackách otec nemal žiadne zranenie. Otec sedel na posteli a následne si ľahol a zaspal. Potom on odišiel do mesta, kde bol dlhšiu dobu. Nevie, čo sa odohralo v čase,
keď nebol doma. Žiaden zo svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní nevidel, aby otca napadol on. Skutočnosť, že otec svedkovi V. a Q. údajne povedal, že ho pobil, nie je dostatočným dôkazom pre usvedčenie jeho osoby z tak závažného trestného činu. Keď odchádzal z domu, otec bol značne opitý. V dôsledku predchádzajúcej rannej hádky s ním a faciek, ktoré mu dal, si otec pravdepodobne myslel, že ho znova napadol a kopal a že mu spôsobil zranenia, následkom ktorých zomrel. V konaní bola vyslúchnutá aj jeho matka, ktorá potvrdila, že v uvedený deň bol u nej na návšteve od 09.00 hod. do cca 17.00 hod. Zo znaleckého posudku MUDr. A. vyplýva, že smrť otca nastala nielen z dôvodu zranení, ktoré otec utrpel, ale z dôvodu predmetných zranení v spojitosti so súčasnými chorobnými zmenami jeho otca. Pri výsluchu znalca znalec nevylúčil, že v prípade, že by u poškodeného neboli prítomné znalcom popísané chorobné zmeny organizmu, bol by pri včasnej lekárskej pomoci život poškodeného zachránený. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru o dostatočných dôkazoch preukazujúcich jeho vinu, považuje trest, ktorý mu bol uložený prvostupňovým súdom, za neprimerane prísny. Podľa jeho názoru u jeho osoby sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý popieral, aby spôsobil poškodenému takéto poranenia, ako sú uvedené vo výrokovej vete napadnutého rozsudku. Uviedol, že s poškodeným, A., V. a V. popíjali dezertné víno, následne sa s otcompohádal, udrel ho päsťou do tváre asi 4-krát a následne ešte aj dlaňou. Otec spadol na posteľ, kde ostal ležať. On išiel do mesta, asi o hodinu sa vrátil späť domov, videl otca ležať na posteli na boku, myslel si, že spí. Odišiel z bytu a došiel domov až nasledujúci deň, kedy mu povedali, že otca odviezli do nemocnice. Obžalovaný poprel, že by otca udrel aj niekde inde ako doma a že by otca kopal do iných častí tela. Otca zbil až po tom, ako mu dal peniaze. Svoje konanie oľutoval. Obžalovaný aj počas vykonanej rekonštrukcie popieral, že by otca zbil v parku, trval na tom, že sa to udialo len v spálni rodinného domu, kde otca udrel otvorenou dlaňou do tváre, aj päsťou, pričom po úderoch sa otec, ktorý sedel na kraji postele, prevrátil bokom na posteľ.
Svedok V. potvrdil, že dňa 10.04.2010 spoločne s obžalovaným, poškodeným, A. a V. popíjali dezertné víno v dome jeho matky. Asi o 09.00 hod. odišiel z domu preč a vrátil sa až o 18.30 hod. V tom čase nebol v kontakte s obžalovaným, ani s poškodeným. Okolo 20.30 hod. išiel do izby poškodeného a zbadal, že poškodený leží na posteli na pravom boku, mal opuchnutú tvár do fialova a z ucha mu tiekla krv. Aj jemu povedal poškodený, že ho pobil jeho syn. Keďže sa poškodený nesťažoval na bolesť, tak svedok odišiel k mame, kde sa stretol s obžalovaným. Ten mu tvrdil, že otec spadol z postele.
Z výsluchu svedka Q. vyplýva, že tento 11.04.2010 vošiel do izby, v ktorej býval obžalovaný s otcom, videl, že poškodený mal opuchnutú tvár fialovobordovej farby, z ľavého ucha krvácal, ležal na posteli a povedal mu, aby zavolal záchranku, pretože nevládze dýchať. Povedal mu, že ho dobil obžalovaný najprv v parku pri kaštieli na lavičke a potom doma v spálni rodinného domu. Poškodený mu povedal, že obžalovaný ho kopol do hlavy, poskákal mu po hrudníku a bil ho aj päsťami do hlavy.
Z výpovede svedkyne P. V. okresný súd zistil, že táto je majiteľkou domu, v ktorom obžalovaný s poškodeným žili. Potvrdila, že dňa 10.04.2010 okolo 09.00 hod. odišiel obžalovaný s poškodeným do mesta, pričom nebadala na nich, že by niektorý z nich bol zranený. Okolo obeda aj ona odišla do mesta, vrátila sa okolo 17.30 hod. Keď išla do špajze, začula, ako ju poškodený volá. Otvorila dvere do spálni, pričom poškodený ležal na posteli na chrbte a rukami si utieral nos od krvi, z pravého ucha mu tiekla krv, mal opuchnuté oči. On jej povedal, že spadol z postele, pričom počula ako nadával na obžalovaného, že ho pobil.
Svedkyňa A. vypovedala, že 11.04.2010, keď bola v kuchyni, prišiel Q. okolo 09.00 hod. a ten jej povedal, aby sa išla pozrieť do izby poškodeného. Tam uvidela, že poškodený mal opuchnutú hlavu a na ľavom uchu mal zaschnutú krv. Keď sa poškodeného spýtala, čo sa mu stalo, tak povedal, že bol dokopaný.
Matka obžalovaného U. F. vypovedala, že dňa 10.04.2010 bol u nej obžalovaný v čase od 08.30 hod. Zdržal sa tam do 17.00 hod. Nevšimla si na ňom škrabance, ani rany po fyzickom zápase. Tiekla mu len krv z nosa. Pýtal od nej peniaze, avšak nedala mu. Potom k nej prišiel 11.04.2010 na obed a zdržal sa do15.00 hod., až dňa 12.04.2010 sa dozvedela od obžalovaného, že poškodený je v nemocnici.
Svedok O. vypovedal, že dňa 11.04.2010 mu Q. povedal, aby sa išiel pozrieť na poškodeného, ktorého tiež poznal. Tento ležal na posteli, na tvári mal výrazný opuch, jednu ušnicu mal zranenú a zakrvavenú, oči mal podliate. Nepýtal sa, čo sa stalo. Svedok Q. zavolal sanitku.
Z výpovede svedkov okresný súd ďalej zistil, že poškodený bol dobrák, nekonfliktný človek, pričom obžalovaného považovali za agresívneho, ktorý sa k otcovi správal neslušne, povýšenecky. Poškodený mal zdravotné problémy so žalúdkom a srdcom.
Okresný súd ďalej zistil z lekárskej správy chirurgického oddelenia NsP Humenné, že poškodený bol privezený na chirurgickú ambulanciu 11.04.2010 o 09.02 hod.
Ďalej okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva, z ktorého vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo drobnoložiskové pomliaždenie mozgu s ľahkým vnútrolebečným krvácaním, pri pomliaždení hrudníka a zlomeninách rebier vľavo, pri tukovej embólii II. stupňa a pri súčasných ťažkých chorobných zmenách organizmu. Poranenia boli zapríčinené inou osobou a boli v priamej príčinnej súvislosti s jeho smrťou, teda spôsobili jeho smrť. Išlo o násilnú smrť po napadnutí druhou osobou.
Na hlavnom pojednávaní bol vyslúchnutý aj znalec MUDr. L. A., ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku.
Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie zistil okresný súd, že u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti od alkoholu IV. vývojového stupňa. Zistená závislosť mala vplyv na jeho ovládacie schopnosti, obžalovaný však pri zistenej duševnej chorobe a závislosti od alkoholu v čase spáchania činu mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Jeho ovládacia schopnosť v čase spáchania činu s ohľadom na jeho závislosť od alkoholu bola hodnotená ako znížená, ale iba ľahkou nepodstatnou mierou. U obžalovaného neboli zistené prejavy patickej opitosti v čase spáchania skutku. Prípadná opitosť bola iba jednoduchá, pričom alkohol požil vedome a s dostatočnými predchádzajúcimi skúsenosťami o jeho účinkoch na psychiku.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti resp. dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré boli vykonané okresným súdom, dospel okresný súd k záveru, že skutok sa stal a tento skutok spáchal obžalovaný.
Následne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Okresný súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok v úmysle ublížiť poškodenému, pričom z nevedomej nedbanlivosti mu spôsobil drobnoložiskové pomliaždenie mozgu s ľahkým vnútrolebečným krvácaním, pomliaždenie hrudníka, zlomeniny rebier, ktoré boli bezprostrednou príčinou smrti. Poškodeného súd považoval za chránenú osobu podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., pretože išlo o otca obžalovaného.
Z odpisu z registra trestov zistil okresný súd, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. V mieste bydliska je hodnotený len všeobecne.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z § 34 a nasl. Tr. zák. U obžalovaného boli zistené len poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. c/, j/ Tr. zák., teda že čin spáchal v dôsledku svojej choroby (v závislosti na alkohole) a že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Okresný súd teda v súlade so zákonom použil úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. Bolo prihliadnuté na prevahu poľahčujúcich okolností, kedy podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa horná hranica určenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. V súlade s účelom trestu podľa názoru okresného súdu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Vzhľadom na to, že u obžalovaného bol znalcami - psychiatrami zistený syndróm závislosti na alkohole, pričom aj na spáchaní trestného činu mal u obžalovaného podiel chronický alkoholizmus a vplyv opitosti a znalci dospeli k záveru, že pri pokračovaní v abúze alkoholu môže byť potencionálne nebezpečný pre spoločnosť, preto súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa bude vykonávať ústavnou formou.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného, ako aj dôkazov, ktoré boli vykonané okresným súdom, dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.
Aj podľa názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že poranenia poškodenému, v dôsledku ktorých zomrel, spôsobil práve obžalovaný. Obžalovaný v prípravnom konaní pripustil, že poškodeného udrel päsťou, na hlavnom pojednávaní však túto výpoveď zmenil a uviedol, že poškodeného udrel iba dlaňou. Je nesporne preukázané z výpovedí svedkov Q., V., V., A., že bol to práve poškodený, ktorý im uviedol, že páchateľom, resp. pôvodcom jeho poranení bol jeho syn. Rozsah poranení je zrejmý z lekárskych správ a znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva. Správne potom postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného za vinného, pričom nepochybil ani pri právnej kvalifikácii, keď kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal uvedený čin na chránenej osobe.
Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu. Je nesporné, že obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný, avšak sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Rozhodnutie okresného súdu o tom, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, je v súlade so zákonom. Podľa názoru krajského súdu však pochybil okresný súd, keď priznal u obžalovaného aj poľahčujúce okolnosti v zmysle ust. § 36 písm. c/, j/ Tr. zák., teda že čin spáchal v dôsledku svojej choroby - závislosti na alkohole a že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Je nesporné, že požívanie alkoholických nápojov nie je chorobou, ktorú by bolo možné považovať za poľahčujúcu okolnosť. Taktiež je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že aj keď sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, je nesporné, že bol prejednávaný pre trestný čin. Toto pochybenie okresného súdu však krajský súd nemohol napraviť, nakoľko nebolo odvolanie podané v neprospech obžalovaného.
Krajský súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin. Taktiež nepochybil okresný súd, keď v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protialkoholické ústavné liečenie, nakoľko takýto druh liečenia odporúčali znalci z odboru psychiatrie po preskúmaní duševného stavu obžalovaného.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.