Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/278/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Aleny Radičovej v právnej veci navrhovateľa V. C., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. XXX, proti odporkyni F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, zastúpenej M.. M. Z., advokátom AK A. N., Z. XX/XX, o určenie výživného, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. augusta 2011, č.k. -20, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil odporkyni povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 70 eur mesačne od 9. 6. 2011, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Zameškané výživné od 9. 6. 2011 do 31. 8. 2011 v sume 141,33 eur zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia výživného zo strany odporkyne v sume 200 eur mesačne od 15. 6. 2011 tvrdiac, že sám nie je schopný zabezpečovať si prostriedky na svoju výživu, nakoľko je študentom dennej formy B. v A.. Všetky jeho potreby po finančnej stránke zabezpečuje otec; matka si voči nemu svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ hoci dňa XX. X. XXXX dovŕšil plnoletosť, stále nie je schopný si sám zabezpečovať prostriedky na svoju výživu nakoľko dennou formou navštevuje B. v A.. V školskom roku 2011/2012 bude navštevovať 4. ročník. Od rozvodu manželstva rodičov navrhovateľa odporkyňa na jeho výživu prispela iba jedenkrát, keď dňa 28. 7. 2011 zaslala navrhovateľovi sumu 120,- eur. Všetky náklady spojené s výživou a štúdiom navrhovateľa uhrádza jeho otec. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb navrhovateľa a prihliadajúc na možnosti a schopnosti odporkyne súd preto odporkyňu zaviazal k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľa sumou 70 eur mesačne od 9. 6. 2011, t.j. od podania návrhu s tým, že zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 9. 6 do 31. 8. 2011, ktoré po odpočítaní zameškaného výživného predstavuje sumu 141,33 eur, ktoré zaviazal odporkyňu v zmysle ust. § l60 ods. 1 uhradiť navrhovateľovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa, vychádzajúc z možností a schopností odporkyne zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , veta prvá, a Zákona o rodine. O náhrade trov rozhodol podľa ods. l tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jej určí

vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v sume 40 eur mesačne od 9. 6. 2011 a navrhovateľa zaviaže nahradiť jej trovy konania. Poukázala na to, že pracuje ako zdravotná sestra s priemerným mesačným zárobkom 429,35 eur. Má vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom G. a V., na ktorých výživu sa ich otec zaviazal prispievať sumou 150 eur mesačne pre každé dieťa. Okrem týchto maloletých detí je aj matkou navrhovateľa, s ktorým aj v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti, kde spolu s nimi žije aj jej bývalý manžel, ktorý je otcom navrhovateľa. Keďže žije s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, na jeho životných nákladoch sa podieľa aj nepriamou formou, pretože na základe dohody s otcom navrhovateľa prispieva na vedenie domácnosti mesačne sumou vo výške 150 eur. Okrem toho hradí navrhovateľovi životné a úrazové poistenie vo výške 11,12 eur. Z tohto dôvodu tvrdenie navrhovateľa, že o jeho výchovu sa výlučne stará len jeho otec možno jednoznačne považovať za nepravdivé. Poukázala na skutočnosť, že pravidelne pripravuje stravu pre seba a dvoch maloletých súrodencov navrhovateľa, preto v ich spoločnej domácnosti je množstvo stravy dostatočné a postačuje aj na výživu navrhovateľa. Odmietanie stravy navrhovateľom je preto absolútne neopodstatnené. Toto konanie navrhovateľa by dokonca bolo možné pokladať aj za odmietnutie prostriedkov navrhovateľa od odporkyne. Poukázala ďalej na majetkové pomery otca navrhovateľa, pričom jeho konanie v súvislosti so zrušením živnosti a následným zamestnaním sa v spoločnosti N. v čase pred rozvodom a na to nadväzujúce vyjadrenia otca o jeho majetkových pomeroch označila za účelové a zavádzajúce. Príjmy otca navrhovateľa boli dlhodobo viac ako trojnásobne vyššie ako je tomu v súčasnosti, pričom taktiež pri porovnaní mzdy otca navrhovateľa za mesiace máj a jún možno tiež pozorovať reálne zvýšenie o viac ako 70 eur. Uviedla, že pri zohľadnení jej výdavkov na maloleté deti vo výške priemerne 245 eur mesačne, na vedenie domácnosti vo výške 150 eur, ako aj pre osobné náklady vo výške 240 eur spolu s výživným navrhovaným odporkyňou vo výške 40 eur mesačne tieto takmer v plnej výške pokrývajú príjmy odporkyne zahŕňajúce aj výživné platené jej zo strany otca navrhovateľa. Taktiež mala za to, že výdavky navrhovateľa na šport vo výške 150 eur sú neprimerané s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ nenavštevuje žiadne športové krúžky.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že určené výživné v sume 70 eur je dokonca nízke a nepostačuje na pokrytie jeho životných nákladov. Odvolanie však sám nepodával aj z toho dôvodu, že predpokladal, že rozhodnutie súdu bude dobrou cestou na dohodu o jeho výživnom. Uviedol, že návrh bol nútený podať z toho dôvodu, že sa stal istým rukojemníkom v dôsledku nezhôd medzi jeho rodičmi a najmä v dôsledku toho, že sa priklonil na stranu otca a zostal u neho. Z tohto dôvodu ho matka istým spôsobom diskriminovala, preto potreboval súdne rozhodnutie aby nebol závislý na dobrej alebo zlej vôli zo strany matky. To, že suma 70 eur mesačne nie je primeraná a nezodpovedá jeho potrebám je preukázateľné aj pri porovnaní, že jeho matka dostáva na jeho súrodencov, ktorí sú od neho o 10 resp. 11 rokov mladší, po 150 eur mesačne, pričom sa jedná o žiakov základnej školy. Poukázal na to, že je študentom 4. ročníka B. v A., teda je v maturitnom ročníku, do školy dochádza denne, s čím má zvýšené náklady na cestovné. V súvislosti s tým je nútený stravovať sa mimo bydliska a v tomto maturitnom ročníku má aj zvýšené výdavky s pomôckami na vyučovanie, ako aj s nákladmi na stužkovú. Je vysoký 178 cm, má veľkosť nohy 43, čo znamená, že všetky jeho odevné súčiastky musí nakupovať v dospelých veľkostiach. Nie je pravdou, že by odmietal prostriedky od svojej matky, hoci nepopiera, že niekedy reagoval odmietavo, avšak iba v tom prípade, keď mu matka niečo vytýkala, spravidla to bolo v tom smere, že sa oňho musí starať a podobne. Uviedol, že podľa informácií, ktoré mal od otca, matka neprispieva na spoločnú domácnosť po 150 eur mesačne, mala prispieť asi po 80 - 90 eur, prispela na nedoplatky sumou 150 eur a od toho času na domácnosť nedáva finančné prostriedky. Má vedomosť o tom, že jeho otec mal pri podnikaní rôzne finančné problémy, mal rôzne pôžičky a práve pre neschopnosť vyporiadať tieto pôžičky došlo k istým úkonom v podnikaní jeho otca tak, že musel niektoré aktivity previesť na svojho veriteľa. Taktiež poukázal na to, že matka dobre pozná jeho školské, mimoškolské aktivity, preto sa mu javí neprimerané, že uvádza, že nenavštevuje žiadne športové krúžky, keď dobre vie, že sa venuje motocyklovému športu, navštevuje fitnes a takisto jeho matka vie, že dochádza do školy do A. a že sú s tým spojené značné náklady.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým bol návrh v zostávajúcej časti zamietnutý a výrok o trovách

konania neboli napadnuté odvolaním, preto nadobudli právoplatnosť ( ) a odvolací súd ich nepreskúmaval.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až z rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), napr. počas prípravy na budúce povolanie.

Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Ak si rodičia túto povinnosť neplnia, môže súd určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti.

Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú predovšetkým ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Preskúmaním odvolací súd zistil, že v predmetnej veci súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne právne závery, pričom ani odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti odporkyne.

Podľa názoru odvolacieho súdu v časti určenia výšky výživného súd prvého stupňa postupoval dôsledne podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a v súlade so súdnou praxou. Navrhovateľ sa návrhom domáhal voči odporkyni určenia výživného v sume 200 eur mesačne od 15. 6. 2011. Súd prvého stupňa náležite preskúmal pomery na strane oboch účastníkov konania ako aj otca navrhovateľa, ktorý žije s navrhovateľom a odporkyňou v spoločnej domácnosti. Zistil, že navrhovateľ je študentom denného štúdia B. v A., pričom v školskom roku 2011/2012 bude navštevovať 4. ročník. Zistil, že manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. mája 2011 č.k. -23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. mája 2011. Citovaným rozsudkom súd medzi rodičmi schválil dohodu, na základe ktorej sa maloletí súrodenci navrhovateľa G. a V. sa na čas po rozvode zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu na každé dieťa po 150 eur mesačne. Nakoľko navrhovateľ v čase rozvodu manželstva svojich rodičov bol plnoletý, výživné voči nemu v rozvodovom konaní nebolo určené. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že od rozvodu manželstva rodičov navrhovateľa odporkyňa na výživu navrhovateľa prispela iba jedenkrát, keď dňa 28. 7. 2011 zaslala navrhovateľovi sumu 120 eur. Konštatoval, že všetky ostatné náklady spojené s výživou a štúdiom navrhovateľa uhrádza jeho otec. Odporkyňa je zamestnaná v D. s A. A. N., kde jej priemerný mesačný zárobok dosahuje 429,35 eur. Otec navrhovateľa do konca apríla 2011 podnikal ako živnostník v oblasti autodopravy, pričom v daňovom priznaní za rok 2010 vykázal príjmy zo živnosti v celkovej výške 105 113,80 eur a výdavky vo výške 93 018,33 eur. Po zrušení živnostenského oprávnenia sa začiatkom mesiaca máj 2011 zamestnal v spoločnosti autodoprava N.., kde podľa správy zamestnávateľa dosiahol v mesiaci máj 2011 zárobok 442,16 eur netto, za mesiac jún 2011 491,26 eur netto a za mesiac júl 2011 517,63 eur netto. Náklady spojené s bývaním rodičia navrhovateľa uhrádzajú po vzájomnej dohode každý po cca 150 eur.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci možno konštatovať, že odvolanie odporkyne, ktorá žiadala určiť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi iba v sume 40 eur mesačne, nebolo podané dôvodne. Je nepochybné, že odporkyňa si voči navrhovateľovi svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne neplnila, na jeho výživu prispela iba jedenkrát, keď dňa 28. 7. 2011 zaslala navrhovateľovi sumu 120 eur. Túto skutočnosť potvrdila sama odporkyňa na pojednávaní dňa 4. 7. 2011 keď uviedla, že výživu navrhovateľa nezabezpečuje, žiadne finančné prostriedky mu nedáva a jeho výživu zabezpečuje výlučne bývalý manžel.

Vychádzajúc z uvedeného, s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľa, bolo vydané v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Stanovené výživné vo výške 70 eur mesačne podľa názoru odvolacieho súdu je primerané a pri zohľadnení skutočností, že minimálne

v rovnakej výške zabezpečuje vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi aj jeho otec, postačuje na úhradu nevyhnutných nákladov navrhovateľa. Treba pritom poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ je študentom 4. ročníka gymnázia, má zvýšené náklady spojené so stužkovou, zaoberá sa športovými aktivitami, denne dochádza do školy v A., takže ním uvádzané náklady možno považovať za opodstatnené. Taktiež treba poukázať na to, že hoci matka súdom stanovenú vyživovaciu na plnoletého syna v sume 70 eur mesačne považuje za vysokú, sama v odvolaní uvádza, že má výdavky na maloleté deti vo výške priemerne 245 eur mesačne (t.j. cca 120 eur na každé maloleté dieťa). Stanovenie vyživovacej povinnosti na navrhovateľa vo výške 40 eur mesačne, tak ako matka požadovala v odvolaní, preto nemôže zodpovedať skutočným potrebám plnoletého navrhovateľa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 70 eur mesačne s účinnosťou od 9. 6. 2011, ako aj v nadväzujúcom výroku, ktorým bolo vyčíslené zameškané výživné za obdobie od 9. 6. 2011 do 31. 8. 2011 ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa , a , tak, že úspešnému navrhovateľovi, ktorý si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, náhradu týchto trov nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.