Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-79-2011.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/79/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Dariny Legerskej, v právnej veci žalobcu TEMPOCOM, s.r.o., so sídlom Bratislavská 4051/40, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 706 019, proti žalovanému RIVALTA, s.r.o., so sídlom Pod kaštieľom 648/48, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 44 854 811 o zaplatenie 1.038,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 39Cb/106/2010-47 zo dňa 24.01.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.038,92 eur, 0,05% úrok z omeškania za každý deň omeškania zo sumy 505,41 eur od 09.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 195,89 eur od 12.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 337,62 eur od 30.01.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 62 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tak, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vyplývajúci z nájomných zmlúv č. N-20/2009 a č. N-21/2009 vyhodnotil podľa príslušných ustanovení zák. č. 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov, účinného v čase uzavretia nájomných zmlúv, ďalej podľa Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6, § 365,§ 369 ods. 1 a § 324 ods. 1) v časti uplatneného úroku z omeškania a Občianskeho zákonníka (§ 720).
Mal za preukázané, že dňa 30.09.2009 účastníci konania uzavreli dve zmluvy o nájme nebytových priestorov v písomnej forme podľa § 3 zák. č. 116/1990, žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca. Zmluvou č. N-20/2009 žalobca prenajal žalovanému nebytové priestory o výmere 43,27 m2 na dobu neurčitú na činnosti súvisiace s predmetom podnikania. Žalovaný ako nájomca sa zaviazal (čl. V zmluvy) počas doby nájmu platiť žalobcovi nájomné vo výške 106,22 eur bez DPH za 1 m2 prenajatej podlahovej plochy za kalendárny rok. Za poskytované služby špecifikované v čl. V. zmluvy, sa žalovaný zaviazal žalobcovi platiť mesačne 122,40 eur vrátane DPH. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že nájomné spolu s cenou za služby vo výške 505,41 eur mesačne je splatné na základe faktúry, najneskôr do 7 dní od dátumu vystavenia faktúry. Skutočné náklady na elektrickú energiu, plyn, vodné, stočné, odvod dažďových vôd a pod. (čl. V. bod 6 zmluvy), budú zúčtované vždy po obdržaní fakturácie od dodávateľa týchto energií, nedoplatky alebo preplatky budú splatné do 7 dní od dátumu prevzatia faktúry. Faktúrou č. 410043 zo dňa 01.02.2010 v sume 505,41 eur, žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné a cenu za služby mesiac február 2010, túto faktúru žalovaný neuhradil. Zmluvou č. N-21/2009 žalobca prenajal žalovanému nebytové priestory o výmere 170 m2 na dobu neurčitú. Žalovaný sa zaviazal za prenájom
týchto priestorov platiť žalobcovi nájomné vo výške 8,40 eur bez DPH mesačne, za celú podlahovú plochu. Za poskytované služby sa zaviazal platiť žalobcovi 55,30 eur mesačne vrátane DPH. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že nájomné a cenu za poskytované služby v sume 191,10 eur štvrťročne, je splatné na základe faktúry do 7 dní od jej vystavenia. Za nesporné považoval žalovaný sumy uplatnené žalobcom na základe faktúr č. 410023 zo dňa 04.01.2010 na sumu 195,89 eur s dátumom splatnosti 11.01.2010 a č. 410043 zo dňa 01.02.2010 na sumu 505,41 eur s dátumom splatnosti 08.02.2010. Tento prejav vôle žalovaného, ktorý v písomnej forme je súčasťou odporu proti platobnému rozkazu, vyhodnotil ako uznanie týchto záväzkov, čo do dôvodu, aj čo do výšky. Sporným zostal záväzok žalovaného vyplývajúci z faktúry č. 2009405 v sume 337,62 eur. Predmetnou faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanému služby poskytované s nájmom podľa zmluvy č. N-21/2009 za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2009 v celkovej sume 488,78 eur, ktorá bola splatná 29.01.2010. Túto faktúru žalovaný reklamoval a jej základe žalobca prepočítal spotrebu tepla, pri určení podielu žalovaného vo výške 2,90% na celkovej vykurovacej ploche 2824 m2 a pri prepočte na tri mesiace ustálil spotrebu vo výške 14,73 JG a 4094,20 kWh. Na základe tohto prepočtu vykonal opravu k faktúre č. 2009405 a vystavením faktúry č. 410048 zo dňa 02.02.2010 dobropisoval sumu 243,62 eur. Vystavením dobropisu (fa č. 410048), vznikla na strane žalovaného pohľadávka voči žalobcovi vo výške 243,62 eur. Jednostranným zápočtom zo dňa 15.02.2010, si žalobca kompenzoval svoj záväzok vo výške 243,62 eur z faktúry č. 410048 proti časti pohľadávky z fa č. 2009405 vo výške 151,16 eur, týmto žalovanému zostal záväzok z fa č. 2009405 vo výške 337,62 eur, ktorý neuhradil. Konštatoval, že k zmene ceny za služby a rozsahu služieb definovaných v čl. V zmluvy č. N-21/2009 nedošlo. Obranu žalovaného, že žalobca jednostranne bez dodatku zvýšil cenu služieb a trvrdenia, že žalobca pri vystavení faktúry č. 2009405 nevzal do úvahy, že v prenajatých podzemných priestoroch nebolo žiadne topné teleso, ani žiadne umývadlo, vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena. Dôvodil, že žalovaný na svoje tvrdenia neoznačil, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by nesporne preukázali nové skutkové okolnosti významné pre iné právne hodnotenie veci. Z uvedených dôvodov žalobu v časti istiny, aj požadovaných úrokov z omeškania vo výške dohodnutej zmluvne (čl. V. ods. 3 oboch vyššie uvedených zmlúv), považoval za dôvodnú a žalobe v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v plnej výške.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že za spornú považuje faktúru č. 2009405, ktorou mu žalobca vyúčtoval služby za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2009 z dôvodu, že žalobca mu nedodával do prenajatých priestorov teplo, pretože v týchto priestoroch sa nenachádza žiadny zdroj tepla. Uvedené možno preukázať znalcom a svedkami. Nakoniec namietal, že on sa na pojednávanie dňa 24.01.2011 nedostavil z dôvodu, že si omylom poznačil zlý termín a je názoru, že vec má súd znova prejednať.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nebytový priestor, ktorý užíval žalovaný, bol súčasťou obchodného centra, ktorý je vykurovaný ako celok. Teplo do prenajatých priestorov bolo dodávané kombinovane a to výhrevným telesom a prestupom tepla cez priečky z okolitých priestorov. Žalovaný sa v zimných mesiacoch nikdy nesťažoval na nízku teplotu v priestoroch, ktoré mal prenajaté. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami v ust. § 132 O.s.p. a vo veci vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že zmluvy o nájme nebytových priestorov č. N-20/2009 a N-21/2009, obe zo dňa 30.09.2009, sú platné a náležitosti oboch zmlúv sú v súlade s ust. § 3 veta prvá zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Žalovaný svoje námietky proti sume, ktorú mu žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2009405 a ktorej zostatok vo výške 337,62 eur je predmetom konania, ničím nepreukázal, keďže žalobca uznal, že v prenajatých priestoroch sa výhrevné telesá nenachádzajú, ale dodávku tepla realizoval prestupom tepla z okolitých
priestorov, mal žalovaný preukázať buď listinnými dôkazmi, alebo navrhnúť svedkov na okolnosti, že žalobca mu ani vyššie zmieňovaným spôsobom teplo nedodával vôbec, alebo že podiel žalovaného na celkovej vykurovacej ploche je iný, ako ho stanovil žalobca. Žalovaný sa na pojednávanie určené na deň 24.01.2011 nedostavil a jeho tvrdenie, že omylom si zapísal zlý termín pojednávania, nemá právnu relevanciu, lebo súd prvého stupňa postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. rozhodol v jeho neprítomnosti (keď sa neospravedlnil z neúčasti, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie) a prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že s prihliadnutím k obsahu spisu, z ktorého nevyplývajú žalobcovi v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy, rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.