Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-122-2011.pdf
PDF · 111.03 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/122/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky H. U., štátnej občianky Y. N., bytom R., K. XXXX/XX, v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou BONA FIDE, s.r.o., so sídlom Beluša, A. Sládkoviča 604/41 proti odporkyni U.. H. Y., štátnej občianke Y. N., bytom W., F. XXXX/XX, v konaní zastúpenej JUDr. Michalom Hoffmannom, advokátom, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 20A o určenie, že odporkyňa je nespôsobilou dedičkou a iné takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že odporkyňa n i e j e spôsobilou dedičkou po poručiteľke J. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.
II. Vo zvyšnej časti kedy navrhovateľka žiadala určiť, že je oprávnenou dedičkou po menovanej poručiteľke ako zákonná dedička v tretej dedičskej skupine, sa návrh z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom na začatie konania podanom na tunajšom súde domáhala určenia, že odporkyňa ako závetná dedička je dedičsky nespôsobilou dedičkou po poručiteľke J. Q., rod. Q. a že ona je po menovanej oprávnenou dedičkou ako zákonná dedička v III. dedičskej skupine. Uviedla, že po menovanej poručiteľke je vedené na tunajšom súde dedičské konanie, pričom poručiteľka zomrela ako slobodná, bezdetná a zanechala závet vo forme notárskej zápisnice, ktorým odkázala všetok svoj majetok odporkyni. Navrhovateľka má vedomosť o tom, že odporkyňa sa voči poručiteľkinej poslednej vôli dopustila zavrhnutiahodného konania, ktorú skutočnosť aj namietala v dedičskom konaní. Toto odporkyňa odmietla a navrhovateľka tak bola v dedičskom konaní odkázaná na podanie tohto určovacieho návrhu. Čo sa týka konania odporkyne, ktoré navrhovateľka chápe ako zavrhnutiahodné konanie proti poručiteľkinej poslednej vôli, poručiteľka zriadila spoločný vklad seba a odporkyne k svojej vkladnej knižke v Slovenskej sporiteľni, následne po čom odporkyňa vybrala, resp. previedla celú nasporenú hotovosť vo výške cca 265.000,- Sk, čím sa poručiteľka cítila okradnutá a podvedená. Po osobnej návšteve poručiteľky bola odporkyňa nútená vrátiť časť týchto finančných prostriedkov vo výške 100.000,- Sk. Poručiteľka v súvislosti s konaním odporkyne podala na túto aj trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu krádeže, ktoré však bolo odmietnuté. Proti tomuto rozhodnutiu podala poručiteľka sťažnosť a z jej konania je zrejmé, že nikdy nemala v úmysle dať odporkyni svoju vkladnú knižku ani iný majetok a ani ju ustanoviť dedičkou. Odporkyňa len využila nepriaznivý zdravotný stav poručiteľky a jej dôverčivosť a primäla ju prejaviť vo svoj prospech jej poslednú vôľu. Po dosiahnutí svojho cieľa sa od nej odvrátila a už o ňu nejavila záujem.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala návrh zamietnuť. Podľa nej neexistujú dôvody, pre ktoré by nemohla byť dedičkou po poručiteľke. Odporkyňa tvrdí, že poručiteľka sa sama a dobrovoľne rozhodla darovať jej prostriedky na vkladnej knižke a urobila to formou zriadenia spoločného vkladu. Neskôr poručiteľka požiadala odporkyňu aby prostriedky z tohto spoločného vkladu previedla na svoj účet pre prípad, že by sa jej niečo stalo, aby tieto prostriedky vlastnila odporkyňa. Toto odporkyňa urobila a bola veľmi prekvapená z trestného oznámenia poručiteľky. Neskôr na základe správania sa navrhovateľky a jej syna nadobudla odporkyňa dojem, že kroky poručiteľky boli výsledkom nátlaku navrhovateľky a jej syna. Ten dokonca žiadal odporkyňu o vrátenie časti prostriedkov z vkladnej knižky vo výške 100.000,- Sk a to napriek tomu, že sama poručiteľka toto nikdy nežiadala a jej prianím bola aby si prostriedky odporkyňa ponechala. Odporkyňa prostriedky vo výške 100.000,- Sk po dohode so synom navrhovateľky poručiteľke poslala späť. Odporkyňa trvá na tom, že v súvislosti s prostriedkami na vkladnej knižke sa nedopustila žiadneho konania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a vôbec nie konania, ktoré by bolo trestným činom. Okrem toho konanie odporkyne v súvislosti s vkladnou knižkou nijakým spôsobom nesúvisí s prejavom poručiteľkinej poslednej vôle a preto nemôže byť ani zavrhnutiahodným konaním proti nej. Neboli tak naplnené dôvody dedičskej nespôsobilosti odporkyne. Odporkyňa tiež popiera, že by od poručiteľky niekedy požadovala nejaký majetok a to ani za života ani pre prípad smrti a v žiadnom prípade nikdy neprimäla poručiteľku prejaviť jej poslednú vôľu vo svoj prospech.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok, svedkov G. T., G. T., H. U., oboznámením nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:
Z obsahu dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17D/1136/2010 (zápisnica zo dňa 12.4.2011 a uznesenie č.k. 17D/1136/2010-56 zo dňa 20.6.2011) vyplynulo, že pod uvedenou spisovou značkou sa na tunajšom súde vedie dedičské konanie po poručiteľke J. Q.Š., rod. Q., ktorá zomrela ako slobodná a bezdetná dňa 2.11.2010. Menovaná poručiteľka zriadila pre prípad svojej smrti závet vo forme notárskej zápisnice, ktorým odkázala všetok svoj majetok odporkyni. Ako jediná dedička zo zákona prichádza do úvahy navrhovateľka, neter poručiteľky, ako zákonná dedička III. dedičskej skupiny, ktorá namietla dedičskú spôsobilosť odporkyne ako zákonnej dedičky z dôvodu, že táto poručiteľke počas jej života odcudzila vkladnú knižku s hotovosťou 265.109,50 Sk. Vyššie uvedeným uznesením bola navrhovateľke uložené, aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia podala na súd žalobu o určenie, že závetná dedička - odporkyňa je dedičsky nespôsobilým dedičom po menovanej poručiteľke a že ona
- navrhovateľka je oprávnenou dedičkou po menovanej poručiteľke ako zákonná dedička III. dedičskej skupiny.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne č. OUJP-716/10-2003 bolo preukázané, že dňa 22.2.2002 zriadila poručiteľka J. Q. s odporkyňou spoločný vklad na vkladnej knižke v Y. ktorá bola predtým vystavená len na meno poručiteľky. Dňa 3.6.2002 odporkyňa zrušila predmetnú vkladnú knižku a vybrala z nej finančné prostriedky v sume 265.109,50 Sk. Dňa 25.11.2003 podala poručiteľka J. Q. trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchanie trestného činu krádeže zo strany odporkyne, kde uviedla, že odporkyňa jej vzala jej vkladnú knižku a peniaze z nej si previedla na svoj účet. Trestné oznámenie poručiteľky bolo uznesením vyšetrovateľa zo dňa 24.2.2004 odmietnuté, pretože odporkyňa bola spoluvlastníčkou predmetnej vkladnej knižky a spoluvlastníctvo získala zákonným spôsobom a za vedomia poručiteľky, ktorá vlastnoručne podpísala žiadosť o zriadenie spoločného vkladu na uvedenej vkladnej knižke.
Súdu bola predložená aj sťažnosť poručiteľky proti uvedenému rozhodnutiu o odmietnutí trestného oznámenia, ktorá však nie je súčasťou vyšetrovacieho spisu a preto sa súd domnieva, že nikdy nebola príslušnému policajnému orgánu podaná. Svedkyňa G. T. vypovedala, že túto sťažnosť napísala na žiadosť poručiteľky ona podľa toho, čo poručiteľky chcela.
Odporkyňa v zhode so svedkyňou G. T., svojou matkou, vypovedala, že poručiteľka je prostriedky na svojej vkladnej knižke chcela darovať. Odporkyňa vypovedala, že poručiteľka ju po zriadení spoločného vkladu nabádala, aby si peniaze vybrala z vkladnej knižky a vedela aj o tom, že toto odporkyňa urobila. Odporkyňa tvrdila, že vybrané prostriedky vložila na svoj účet v Č., G..Y.. avšak z oznámenia tejto
banky zo dňa 3.1.2012 súdu vyplynulo, že odporkyňa nemala v tejto banke žiadny účet. Následne odporkyňa predložila súdu výpisy z účtu svojho manžela v Č., G..Y.. s tým, že vybrané prostriedky zo spoločného vkladu mala k dispozícii na týchto účtoch. Na účtoch manžela odporkyne v Č., G..Y.. sa podľa predložených výpisov nachádzali ku koncu roka 2002 finančné prostriedky vo výške presahujúcej výšku finančných prostriedkov vybratých odporkyňou zo spoločného vkladu. Aj svedkyňa Anna Vachová pri podaní vysvetlenia policajnému orgánu dňa 15.12.2003 pri šetrení trestného oznámenia poručiteľky tvrdila, že odporkyňa prostriedky previedla na iný účet a poručiteľka pri tom bola, resp. o tom vedela. Na pojednávaní však menovaná svedkyňa vypovedala, že si nepamätá ako odporkyňa, dcéra, naložila z prostriedkami na vkladnej knižke. Rozpor bol aj v ďalšej výpovedi menovanej svedkyne, ktorá na pojednávaní vypovedala, že nevie akým konkrétnym spôsobom poručiteľka jej dcére peniaze z vkladnej knižky darovala a pri podaní vysvetlenia pri šetrení trestného oznámenia poručiteľky, kedy uviedla, že poručiteľka odporkyňu ustanovila spolumajiteľkou vkladnej knižky. Uvedené rozpory vo výpovediach nevedela súdu svedkyňa vysvetliť.
Výpoveďou odporkyne a svedka H. U. bolo preukázané, že po zrušení spoločného vkladu a po prevode peňazí odporkyňou na jej účet poručiteľka prišla do Trenčína spolu s menovaným svedkom, ktorý je synom navrhovateľky, bola veľmi rozčúlená, že jej odporkyňa zobrala peniaze. Odporkyňa sa s menovaným svedkom dohodla, že poručiteľke z týchto prostriedkov zašle 100.000,- Sk, čo aj urobila, čo bolo preukázané aj ústrižkom poštovej poukážky zo dňa 13.5.2004. Odporkyňa vypovedala, že tieto peniaze neposielala poručiteľke preto, že by si myslela, že jej nepatria ale z dôvodu, že si myslela, že poručiteľka ich potrebuje.
Podľa výpovedí svedkov G. T. a H. U. poručiteľky im tvrdila, že odporkyňa jej vkladnú knižku ukradla.
Navrhovateľka, po tom, čo protistrana spochybnila pravosť sťažnosti poručiteľky proti odmietnutiu jej trestného oznámenia, navrhla ďalej vykonať dokazovanie znalcom na zistenie doby, kedy bola sťažnosť, resp. jej fotokópia, ktorá bola súdu predložená, vyhotovená. Na druhej strane odporkyňa navrhla vykonať dokazovanie znalcom na zistenie, či danú sťažnosť skutočne písala svedkyňa G. T.. Uvedené dokazovanie súd nevykonal, pretože podľa názoru súdu bolo pre rozhodnutie veci irelevantné z dôvodov nižšie uvedených.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 175k ods. 1 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Podľa § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Podľa § 469 Občianskeho zákonníka nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
Podľa § 475 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou (ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom.
Podľa § 779 Občianskeho zákonníka vkladateľ má právo na úroky alebo iné majetkové výhody určené peňažným ústavom v súlade s opatrením podľa osobitných predpisov.
Podľa § 780 ods. 1 Občianskeho zákonníka vkladateľ a v zákonom ustanovených prípadoch aj iná oprávnená osoba má právo s vkladom nakladať po preukázaní svojej totožnosti v zákonom ustanovených prípadoch.
Podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona /zákon č. 140/1961 Zb. v znení platnom a účinnom v deň zrušenia spoločného vkladu odporkyňou/ kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a spôsobí tak škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.
V zmysle § 89 ods. 13 Trestného zákona /zákon č. 140/1961 Zb. v znení platnom a účinnom v deň zrušenia spoločného vkladu odporkyňou/ škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy.
Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 411/2001 Z.z. bola v čase zrušenia spoločného vkladu odporkyňou výška minimálnej mzdy 4 920 Sk za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky v časti, v ktorej žiada určiť, že odporkyňa je nespôsobilou dedičkou po poručiteľke J. Q., je dôvodný.
Na podanie takéhoto určovacieho návrhu bola navrhovateľka odkázaná v dedičskom konaní po menovanej poručiteľke rozhodnutím súdu vydaným podľa § 175k ods. 2 O.s.p., keď v dedičskom konaní nastal spor o dedičské právo odporkyne ako závetnej dedičky. Pre tento typ žaloby nie je potrebné, aby navrhovateľ mal na požadovanom určení naliehavý právny záujem ako je to pri iných určovacích žalobách podľa § 80 písm. c) O.s.p. a preto súd sústredil svoju pozornosť priamo na to, či v danom prípade nastali dôvody, ktoré by z odporkyne robili nespôsobilú dedičku po poručiteľke J. Q. v zmysle § 469 Občianskeho zákonníka.
Podľa uvedeného zákonného ustanovenia existujú dva dôvody dedičskej nespôsobilosti a to ten, že osoba, ktorá by inak bola dedičom sa dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo sa takáto osoba dopustila zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Navrhovateľka svoj žalobný návrh skutkovo vymedzila konaním odporkyne súvisiacim s prostriedkami na vkladnej knižke poručiteľky, ku ktorým poručiteľka zriadila spoločný vklad seba a odporkyne. Tieto skutočnosti potom právne posúdila v návrhu tak, že podľa nej napĺňajú druhý z uvedených dôvodov dedičskej nespôsobilosti, teda že odporkyňa sa dopustila zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľkinej poslednej vôle. Aby nastal takýto dôvod dedičskej nespôsobilosti, muselo by sa konanie potencionálneho dediča týkať poslednej vôle poručiteľa vo forme závetu, listiny o vydedení, či zmeňujúcich alebo zrušujúcich úkonov týchto prejavov vôle. O žiadny takýto prípad v danej veci nejde, keď konanie odporkyne v súvislosti so spoločným vkladom na vkladnej knižke nesúvisí s poslednou vôľou poručiteľky.
Uvedené však neznamená, že skutkové okolnosti, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom žalobnom návrhu a ktoré boli v konaní preukázané nemôže súd kvalifikovať po právnej stránke inak ako to urobila navrhovateľka. Preto aj súd výsledky vykonaného dokazovania právne posúdil tak, že konanie odporkyne v súvislosti so spoločným vkladom na vkladnej knižke napĺňa dôvod dedičskej nespôsobilosti
- dopustenie sa úmyselného trestného činu proti poručiteľovi. Na uvedenom závere nič nemaní ani skutočnosť, že trestné oznámenie poručiteľky na odporkyňu bolo orgánom polície odmietnuté a odporkyňa v súvislosti so svojím konaním nikdy nebola právoplatne súdom uznaná vinou zo spáchanie trestného činu. V zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Ak niet takéhoto rozhodnutia môže si súd podľa § 135 ods. 2 O.s.p. otázku spáchania trestného činu posúdiť sám. Súd je preto oprávnený aj v civilnom konaní v súvislosti so skúmaním dôvodov dedičskej nespôsobilosti podľa § 469 Občianskeho zákonníka riešiť ako predbežnú otázku, či potencionálny dedič sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, a to aj vtedy, keď potencionálny dedič nikdy nebol sa takýto čin súdom v trestnom konaní odsúdený, prípadne zaň nebol ani trestne stíhaný.
Podľa výsledkov vykonaného dokazovania mala poručiteľka zriadený vklad na vkladnej knižke, kde mala uložené prostriedky vo výške 265.109,50 Sk. Tento zmenila tak, že stal spoločným vkladom jej a odporkyne. Ako vyplýva z citovaných ustanovení § 778, § 779 a § 780 Občianskeho zákonníka vklad predstavuje oprávnenie vkladateľa disponovať s vkladom, popri čom má vkladateľ aj nárok na úroky a iné majetkové výhody určené bankou. Vklad je v podstate peňažná pohľadávka vkladateľa voči banke, na ktorú mu musí banka v súlade s podmienkami vkladu plniť. Spoločný vklad potom znamená, že oprávnenými osobami vo vzťahu k banke je viac osôb a tieto môžu s vkladom nakladať, majú právo na úroky z prostriedkov vkladu, či iné majetkové výhody určené bankou. Vklad však vždy predstavuje vzťah medzi vkladateľom na strane jednej a bankou na strane druhej. V tomto zmysle potom zriadenie spoločného vkladu poručiteľkou znamená len toľko, že poručiteľka ustanovila vo vzťahu k banke ďalšiu osobu, ktorá bola oprávnená s vkladom disponovať. Odporkyňa tak bola ako spoločný vkladateľ oprávnená vklad zrušiť a prostriedky z neho z banky vybrať. Uvedené však neznamená, že takto vybraté finančné prostriedky si mohla aj odporkyňa ponechať. Aby k tomu bola oprávnená, musela by jej poručiteľka tieto prostriedky darovať. Odporkyňa toto aj tvrdila ale súd túto skutočnosť nemal vykonaným dokazovaním za preukázanú. Tvrdenia odporkyne potvrdzovala jej matka, svedkyňa G. T., ktorá sa však súdu z dôvodu rozporných výpovedí javí ako nevieryhodný svedok. Súd preto na jej výpoveď neprihliadol. Na druhej strane skutočnosť, že poručiteľka odporkyni prostriedky zo spoločného vkladu nedarovala bola podľa súdu preukázaná nielen výpoveďami svedkov G. T. a H. U., podľa ktorých poručiteľka tvrdila, že odporkyňa jej vkladnú knižku ukradla, ale hlavne samotným konaním poručiteľky. Poručiteľka miesto toho aby sama vklad zrušila a peniaze z neho darovala odporkyni, prípadne aby celý vklad previedla na odporkyňu, čo všetko by zodpovedalo tvrdeniam odporkyne, že jej peniaze z vkladnej knižky chcela darovať, len zriadila spoločný vklad k svojej vkladnej knižke. Po tom, čo sa dozvedela o zrušení vkladnej knižky podala na odporkyňu trestné oznámenie pre krádež vkladnej knižky a po jeho odmietnutí osobne navštívila odporkyňu, pričom jej vyčítala, že jej zobrala peniaze /čo potvrdila aj samotná odporkyňa/ a tieto žiadala späť. Z uvedené konania poručiteľky jasne podľa súdu plynie, že poručiteľka nemala v úmysle darovať odporkyni prostriedky na spoločnom vklade a k zriadeniu spoločného vkladu ju viedli iné dôvody.
Súd preto dospel k záveru, že odporkyňa tým, že zrušila spoločný vklad a peniaze z neho v sume 265.109,50 Sk z neho si ponechala, vložila ich na účet svojho manžela v Č., G..Y.., protiprávne zamedzila poručiteľke v akejkoľvek dispozícii s týmito prostriedkami. Odporkyňa si teda úmyselne prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a poručiteľke tým spôsobila škodu nie nepatrnú /škodu presahujúcu výšku minimálnej mzdy, ktorá v čase konania odporkyne bola 4.920,- Sk/, čím naplnila skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa § 271 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 89 ods. 13 Trestného zákona.
Z hľadiska ustanovení § 469 Občianskeho zákonníka tak bol naplnení dôvod dedičskej nespôsobilosti odporkyne, pretože sa táto dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľke. Súd preto určil, že odporkyňa dedičsky nespôsobilou dedičkou po poručiteľke J. Q., rod. Q..
Pokiaľ ide o ďalšiu časť návrhu, kedy sa navrhovateľka domáhala určenia, že ona je oprávnenou dedičkou po poručiteľke J. Q.Š. ako zákonná dedička v III. dedičskej skupine, tu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka síce bola uznesením vydaným v dedičskom konaní odkázaná aj na podanie takéhoto návrhu, avšak z obsahu dedičského spisu nevyplýva, že by medzi účastníkmi dedičského konania bolo sporné, že navrhovateľka je potencionálna dedička po
poručiteľke J. Q. v III. zákonnej dedičskej skupine. Spornou medzi účastníčkami bolo dedičské právo odporkyne ako závetnej dedičky, keď navrhovateľka spochybnila jej dedičskú spôsobilosť. Tu bola správne navrhovateľka odkázaná podľa § 175k ods. 2 O.s.p. na podanie návrhu na začatie konania o určenie dedičskej nespôsobilosti odporkyne. Keďže však nebolo medzi účastníčkami dedičského konania sporné, že navrhovateľka je potencionálna dedička po poručiteľke J. Q. v III. zákonnej dedičskej skupine, nemala byť navrhovateľka správne odkázaná aj na podanie návrhu na začatie konania o takéto určenie. Preto uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 17D/1136/2010-56 zo dňa 20.6.2011 v časti, v ktorej sa tak stalo, nespĺňa požiadavky § 175k ods. 2 O.s.p. a z tohto dôvodu musí byť na požadovanom určení daný naliehavý záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorý by inak pri návrhoch podaných podľa § 175k ods. 2 O.s.p. nemusel byť daný. Súd preto skúmal, či je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že navrhovateľka je oprávnenou dedičkou po poručiteľke J. Q. ako zákonná dedička v III. dedičskej skupine. Naliehavý právny záujem na určovacom návrhu je spravidla daný vtedy, ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty účastníka, alebo ohrozenia jeho práva. Ako už bolo uvedené v dedičskom konaní po poručiteľke J. Q., a ani v tomto konaní, nebolo medzi účastníčkami sporné, že navrhovateľka je neter poručiteľky a týmto titulom je potencionálnou dedičkou v III. zákonnej skupine v zmysle § 475 Občianskeho zákonníka. Uvedená otázka teda nevytvára stav právnej neistoty a nie je preto potrebné určiť uvedené rozhodnutím súdu podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Preto súd návrh navrhovateľky v časti o určenie, že je oprávnenou dedičkou po poručiteľke J. Q. ako zákonná dedička v III. dedičskej skupine zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ktorý stanovuje, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danej veci bola navrhovateľka úspešná len v jednej časti konania, kedy žiadal určiť, že odporkyňa je nespôsobilou dedičkou. V druhej časti, kedy navrhovateľka žiadal určiť, že ona je oprávnenou dedičkou bola úspešná odporkyňa. Obe účastníčky konania boli teda v rovnakom pomere v konaní úspešné resp. neúspešné a preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).