Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/198/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XXX/X, zastúpeného Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným: 1. E. F. G., C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., C. A. X, 2. E. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., J. X, obaja zastúpení JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy 4.000,00 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -306 zo dňa 18. mája 2022

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovaným proti žalobcovi 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Žalobu z a m i e t a . II. P r i z n á v a žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.12.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade, každého na zaplatenie 2.000,00 eur titulom ochrany osobnosti za ťažkú ujmu spôsobenú neprimeraným správaním dňa 16.12.2015, kde žalovaný v 2. rade žalobcu fyzicky napadol a žalovaný v 1. rade mu v tom pomáhal tak, že držal dvere knižnice a bránil mu v odchode, čím narušil jeho právo na nedotknuteľnosť osoby. Uviedol, že dňa 16.12.2015 okolo 12,30 hod. prišiel do študovne knižnice, o 13,00 hod. prešiel na najvyššie piate poschodie a krátko pred 15,00 hod. vykonal malú potrebu, pričom kabínku WC nenavštívil. Počas pobytu v priestore pisoárov začul žalobca, ako niekto manipuluje so vstupnými dverami - otvára ich a zase zatvára, ale nevedel, kto to je, ani čo s tým sleduje. Po ukončené malej potreby chcel z toalety odísť, vtedy náhle na toaletu prudko vtrhli naraz dvaja muži, žalovaní v 1. a v 2. rade a zabránili mu v odchode. Žalovaný v 1. rade zavrel dvere, držal zavreté dvere za kľučku a postavil sa do dverí, čím vytvoril fyzickú prekážku a zabránil, aby mohol žalobca priestor toalety opustiť. Žalovaný v 2. rade otvoril kabínku toalety, v ktorom boli neupratané exkrementy stolice a bez akéhokoľvek dôvodu pred žalovaným v 2. rade žalobcu zlomyseľne obvinil z toho, že ich po sebe zanechal. Žalovaný v 2. rade žalobcovi prikázal, aby výkalmi znečistenú kabínku na mieste sám upratal. Správanie sa oboch žalovaných voči žalobcovi bolo po celý čas veľmi nedôstojné, zlomyseľné a rozhodne ponižujúce. Keď žalobca odmietol výzvu žalovaného v 2. rade na upratanie výkalov z kabínky toalety, tento sa mu vyhrážal násilím, zdrapil ho za košeľu, lomcoval ním a košeľu mu roztrhol. Po tomto napadnutí žalobca začal kričať o pomoc tak hlasno, aby to bolo počuť aj v študovni za dverami toalety. Na tento odpor žalobcu zareagoval žalovaný v 2. rade tým, že do žalobcu strčil tak silno, až sa mu vyzuli topánky, pošmykol sa a spadol do kabínky toalety, v ktorej boli cudzie výkaly. Pád na dlážku toalety žalobca zmiernil pravou rukou, pričom utrpel odreninu a krvnú podliatinu na pravom predlaktí a celá pravá ruka ho ešte niekoľko dní bolela. Žalovaný v 2. rade prehlásil, že ak tie výkaly v kabínke toalety na mieste žalobca neuprace, tak ho poriadne zbije, pričom zovrel obidve ruky do pästí na znak toho, že je pripravený svoju vyhrážku okamžite splniť. Žalobca z donútenia povedal, že výkaly uprace, len nech ho nechajú na pokoji a zavrel sa do záchodovej kabínky s cudzími výkalmi, začal hlasno kričať - polícia, čo obaja žalovaní počuli a odpovedali, že políciu zavolajú oni sami a následne priestor toalety veľmi rýchlo opustili. Po opustení toalety žalobca došiel ku stolu so svojimi vecami, obaja útočníci privolali policajnú hliadku. Žalobca dvakrát telefonoval aspoň na pohotovostnú linku 112, nakoľko pociťoval nebezpečenstvo. Útočníci si s oboma privolanými policajtmi tykali. Celý incident na toalete, vrátane príchodu polície, bol vopred pripraveným a narežírovaným divadlom. Žalobca vyhotovil dve fotografie košele, ktorú mu žalovaný v 2. rade predtým na toalete pri pisoároch roztrhol, aby mal ďalší dôkaz o napadnutí pre políciu. Žalobca chcel z knižnice TUKE odísť, obaja útočníci mu v tom fyzicky zabránili. Po príchode policajného vozu žalobca chvíľu sedel s policajtmi v aute a vysvetlil im, čo sa stalo. Po prepustení privolanou hliadkou žalobca vystúpil z policajného auta a vyhľadal lekárske ošetrenie na pohotovosti.

3. Žalovaní navrhovali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, namietali nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie v spore, keďže sú zamestnancami TUKE a plnili si svoje pracovné povinnosti. Uviedli, že žalobca uvádza nepresné, vymyslené teórie, čo žalovaní popierali s tým, že žaloba nebola podaná v 3- ročnej premlčacej lehote.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, keďže z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade sú zamestnancami Technickej univerzity v Košiciach, a to knižnice TUKE, t.j. žalovaný v 1. rade je v pracovnom zaradení riaditeľ knižnice a žalovaný v 2. rade je zamestnancom knižnice, ako aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise OO PZ Košice-Sever, PÚ1272/2015, že žalovaný v 1. rade dňa 16.12.2015 podal oznámenie o priestupku proti správe, ku ktorému došlo dňa 16.12.2015 v čase 14,59 hod. v D. v budove univerzitnej knižnice TUKE na K. L. X, v priestoroch mužskej toalety na 5. poschodí, zničením priestoru mimo misy WC exkrementami, ako aj z predložených fotografií a následne, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. (ďalej len „“), , OZ, , až 3 a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu, keďže súd prvej inštancie vyhodnotil konanie žalovaných ako konanie zamestnancov Technickej univerzity v Košiciach v rámci plnenia ich úloh vyplývajúcich z ich pracovného pomeru, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, aby sa žalovaní dopustili excesu, t.j. konania, ktoré by vyvodzovalo zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade ako fyzických osôb a preto dospel súd k záveru, že vo veci nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaných.

5. Skutočnosť, že intenzita konania žalovaných v 1. a v 2. rade neprekročila ich právomoci, súd posúdil vyhodnotením kritérií zásady proporcionality, a to odpoveďou na otázky: 1. kto zásah vykonal

- žalovaný v 1. rade bol riaditeľ knižnice TUKE, ktorý zodpovedá za chod, údržbu knižnice, t.j. aj za dodržiavanie hygienických prepisov na sociálnom zariadení. Žalovaný v 2. rade je zamestnanec TUKE, ktorého jeho nadriadený, žalovaný v 1. rade, poveril v rámci plnenia pracovných povinností úkonmi za účelom stotožnenia subjektu znečisťujúceho sociálne zariadenia, 2. do koho osobnostnej sféry malo byť zasiahnuté - žalobca bol študent TUKE, užívateľ knižnice, ktorý bol povinný dodržiavať pokyny stanovené vo vnútornom poriadku, na ktoré sa ako užívateľ knižnice TUKE zaviazal, ako aj dodržiavať všeobecne záväzné a zaužívané predpisy dodržiavania hygieny a zdravia, 3. miesto, kde bolo zasiahnuté do práv žalobcu - ku konfrontácii žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade došlo na uzavretom mieste v sociálnom zariadení TUKE, za prítomnosti žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade, bez prítomnosti iných osôb a bez akejkoľvek medializácie.

6. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanými v 1. a v 2. rade, súd prvej inštancie uviedol, že ku skutku, v dôsledku ktorého malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu k zásahu žalovaných v 1. a v 2. rade do osobnej integrity žalobcu došlo dňa 16.12.2015, pričom trojročná premlčacia lehota v súlade s ust. a uplynula dňa 16.12.2018 a keďže deň 16.12.2018 pripadol na nedeľu, posledný deň premlčacej lehoty v súlade s ust. až 3 pripadá na deň 17.12.2018. Žalovaný podal žalobu dňa 17.12.2018 o 23,59 hod. v elektronickej podobe bez autorizácie, pričom v súlade s ust. ods. 2 , žalobu v lehote 10 doplnil v elektronickej podobe autorizovanej podľa osobitného predpisu dňa 26.12.2018 o 21,51 hod., kde bol autorizovaný elektronický podpis žalobcu riadne overený na č.l. 31, a preto je námietka premlčania vznesená žalovanými v 1. a v 2. rade nedôvodná.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. a priznal žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech náhradu trov konania v rozsahu ich úspechu t.j. v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa , , a , keďže vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nakoľko sotenie do žalobcu a zadržanie žalobcu žalovanými bolo preukázané obsahom záznamu o podaní vysvetlenia spísanými so žalovanými ORPZ-KE- OPP3/657/2015-P a obsahom pripojeného priestupkového spisu vedeného proti žalovaným ako obvineným z priestupku OV-KE-OVV52-2016/07364/MAC, z ktorých jednoznačne vyplýva, že došlo k porušeniu ochrany osobnosti žalobcu, čo bolo preukázané, ktoré žalobca videl v konaní žalovaných, ktorí sa rozhodli svojvoľne žalobcu sledovať na verejných toaletách, ho fotiť, nie je možné zrealizovať ani ospravedlniť žiadnymi ekonomickými záujmami zamestnávateľa TUKE. Preto navrhoval zrušiť rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zaviazať žalovaných k náhrade trov konania.

9. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu apelovali na nenáležité uplatnenie odvolacích dôvodov s tým, že žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neodzneli v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a s odkazom na ust. je rozhodnutie súdu preskúmateľné, pričom súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu celej veci. V konaní jednoznačne bolo preukázané, že žalovaní sú zamestnancami Technickej univerzity v Košiciach a to jej organizačnej zložky - Univerzitná knižnica Technickej univerzity v Košiciach, ktorej záujmy v rámci výkonu svojej práce v dotknutej veci chránili a na mieste rozhodnom sa nenachádzali ako náhodní hostia verejnej inštitúcie a preto odkazovali na ust. a na to, že ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá s odkazom na rozsudok NS SR z 26.9.2013 sp.zn. . K oprávnenosti zásahu poukazovali na potrebu preukázať existenciu zásahu z hľadiska protiprávneho charakteru tohto zásahu, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou, pričom niet bez akýchkoľvek pochýb, že žalovaní v 1. a 2. rade z titulu svojej funkcie zodpovedajú za riadny chod knižnice. Knižnica ako verejná inštitúcia nemôže a nesmie byť zdrojom šírenia nákazy a všeobecného ohrozenia nákazlivými chorobami. Bolo ich povinnosťou nájsť a obmedziť činnosť osoby, ktorá zjavne trpí psychickou poruchou – medzi ktoré patrí koprofilia (sexuálna úchylka prejavujúca sa záľubou v ľudských výkaloch) – pretože výkaly a fekálie na verejne prístupných miestach, ktorými boli priestory knižnice opakovane znečisťované, sú zdrojom rôznych infekcií a nákaz (ako napr. žltačky). Do styku s fekáliami mohli prísť návštevníci knižnice a do styku s týmito fekáliami prišli vždy zamestnanci knižnice pri ich spratávaní a pri dezinfekcii miesta, kde sa fekálie našli – bolo na mieste tento závadný stav veci odstrániť. Ak voči žalobcovi bolo zakročené ako voči osobe, ktorá znečisťuje priestory knižnice, nemohlo sa jednať a ani sa nejednalo o neoprávnený zásah. V tejto súvislosti sa nedá nepoukázať na to, že za absolútne absurdný je možné považovať stav, kedy sa žalobca necíti byť poškodený „krivým obvinením“ zo strany žalovaného 1/ a 2/, že svojimi exkrementami dlhodobo znečisťuje priestory TUKE, ale paradoxne cíti sa byť poškodený tým, že „mu bolo bránené do príchodu polície odísť“ a že „mu bola roztrhnutá košeľa“. Tento absurdný stav je za situácie, že žalobca svoj podiel viny na znečisťovaní verejných priestorov TUKE v priebehu súdneho konania neustále popieral – napriek tomu ani v priebehu konania ani vo svojom odvolaní na „krivé obvinenie“ v tomto smere nepoukazuje. Pravdou tiež je, že v rámci súdneho konania bol preukázaný sled udalostí v knižnici – kedy žalobca je usvedčovaný žalovaným 1/ a 2/ a to pri „akcii“, na ktorej sa „zhodou okolností“ žalobca ako jej účastník zúčastnil, sled udalostí na internáte, kde žalobca ako študent býval – kedy vysoký stupeň znečistenia jeho izby (čo osvedčujú fotky, ktoré na sociálnych sieťach zverejnili študenti TUKE, ktoré fotografie boli predložené do súdneho spisu) viedol k vypovedaniu zmluvy o ubytovaní, ako aj skutočnosť, že všetky incidenty opisovaného charakteru ustali okamihom, čo žalobca opustil TUKE, prestal bývať na internáte a prestal byť študentom TUKE. Uvádzali, že ich konanie bolo dôsledné, oprávnené a bez akéhokoľvek násilia, čo vyplýva z priestupkového konania, kde sa tvrdenia žalobcu nepreukázali, o čom svedčí aj doložená fotodokumentácia z incidentu. Keďže nebol v konaní preukázaný neoprávnený zásah, nedošlo ani k vzniku škody z konania žalovaných na strane žalobcu, keďže protiprávne konanie, ako aj škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody na strane žalobcu konaním žalovaných nebolo preukázané a preto nemohlo dôjsť ani k vzniku nemajetkovej ujmy s odkazom na a to znížením dôstojnosti, spoločenskej vážnosti a spoločenského uplatnenia žalobcu. Preto navrhovali napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných opakovane predložil pôvodnú fotografiu v pôvodnom súbore a rozlíšení, pričom je zrejmé, že fotografia bola vyhotovená dňa 16.12.2015 a to bezprostredne po incidente, ide o totožnú košeľu, ktorú mal na sebe po celý čas, pričom jeho snahou nie je sa obohatiť.

11. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvali na uvádzaných skutočnostiach, ale nakoľko toto vyjadrenie bolo súdu doručené až po rozhodnutí vo veci samej, súd naň neprihliadal.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , účinného od 1.7. 2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle , v rozsahu vyplývajúcom z a , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.11.2023 o 11,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 9.11.2023 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

14. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

15. Žalobca pri uplatnení odvolacieho dôvodu poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo je rovnako aj odvolacím dôvodom podľa ust. , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom inou vadou procesného charakteru je aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016, nakoľko spravodlivé súdne konanie v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého strany musia dostať príležitosť na primeranú reakciu vo vzťahu k vyhodnoteniu skutkového stavu a jeho právnemu posúdeniu konajúcim súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle .

16. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky odvolateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery, keďže súd prvej inštancie v spore vykonal navrhované dokazovanie v rámci učinených dôkazných prostriedkov, z ktorých vyvodil vecne správne vyhodnotenie skutkového stavu v spore v znení vecne správneho učineného právneho posúdenia sporu s tým, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odpovedá ust. a súd svojim konaním neodňal stranám sporu právo na spravodlivý proces.

19. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. S apelom na ust. odvolací súd konštatuje nedôvodnosť uplatnených odvolacích námietok zo strany žalobcu, ktoré nemôžu zvrátiť záver súdu prvej inštancie o nenaplnení uplatnených zákonných predpokladov titulom ochrany osobnosti z dôvodu neprimeraného správania žalovaných, ktorý mali žalovaní žalobcovi spôsobiť svojim konaním dňa 16.12.2015 v knižnici Technickej univerzity na ulici K. L. v priestoroch WC ťažkú ujmu, keďže žalovaný v 2. rade mal žalobcu fyzicky napadnúť a žalovaný v 1. rade mu v tom mal pomáhať tak, že držal dvere knižnice a bránil mu v odchode, čím narušil jeho právo na nedotknuteľnosť osoby. Žalobca to bližšie zdôvodnil v podanej žalobe, ako aj v podanom vysvetlení zo dňa 16.12.2015.

22. Z vykonaného dokazovania mal ale súd prvej inštancie za nesporné, že žalovaní v 1. a v 2. rade nezasiahli do práv na ochranu osobnosti žalobcu ako fyzické osoby, žalobcu konfrontovali dovoleným, prípustným spôsobom a v nevyhnutnom rozsahu v rámci plnenia svojich pracovných povinností, keďže ku konfrontácii so žalobcom došlo v rámci plnenia pracovných povinností žalovanými, pričom aj podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, aby pri plnení pracovných povinností žalovanými došlo k „excesu“, teda ku konaniu, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako prekročenie pracovných povinností žalovaných, keďže nebol v konaní preukázaný neoprávnený zásah, nedošlo ani k vzniku škody z konania žalovaných na strane žalobcu, keďže protiprávne konanie, ako aj škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody na strane žalobcu konaním žalovaných nebolo preukázané a preto nemohlo dôjsť ani k vzniku nemajetkovej ujmy s odkazom na a to znížením dôstojnosti, spoločenskej vážnosti a spoločenského uplatnenia žalobcu.

23. Fyzická osoba má podľa právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie podľa . Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa tohto ustanovenia najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ). Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo ( ).

24. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu, a že tento zásah bol spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Tieto náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom . Účastníkom (od 1.7.2016 stranou), ktorá je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom , ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo právnická osoba , ktorá sa dopustila určitého konania, neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv.

25. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v spore a preto žalobu zamietol, nakoľko skutočnosť, že intenzita konania žalovaných v 1. a v 2. rade neprekročila právomoci žalovaných.

26. Taktiež správne súd prvej inštancie posúdil vyhodnotením kritérií zásady proporcionality, a to: 1. kto zásah vykonal - žalovaný v 1. rade bol riaditeľ knižnice TUKE, ktorý zodpovedá za chod, údržbu knižnice, t.j. aj za dodržiavanie hygienických prepisov na sociálnom zariadení a žalovaný v 2. rade - zamestnanec TUKE, ktorého jeho nadriadený, žalovaný v 1. rade, poveril v rámci plnenia pracovných povinností úkonmi za účelom stotožnenia subjektu znečisťujúceho sociálne zariadenia, 2. do koho osobnostnej sféry malo byť zasiahnuté - žalobca bol študent TUKE, užívateľ knižnice, ktorý bol povinný dodržiavať pokyny stanovené vo vnútornom poriadku, na ktoré sa ako užívateľ knižnice TUKE zaviazal, ako aj dodržiavať všeobecne záväzné a zaužívané predpisy dodržiavania hygieny a zdravia, 3. miesto, kde bolo zasiahnuté do práv žalobcu - ku konfrontácii žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade došlo na uzavretom mieste v sociálnom zariadení TUKE, za prítomnosti žalobcu a žalovaných v 1. a v 2. rade, bez prítomnosti iných osôb a bez akejkoľvek medializácie. Z listinných dôkazov v spise OO PZ Košice - Sever, PÚ1272/2015 mal zase súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že žalovaný v 1. rade dňa 16.12.2015 podal oznámenie o priestupku proti správe, ku ktorému došlo dňa 16.12.2015 v čase 14,59 hod. v D. v budove univerzitnej knižnice TUKE na K. L. X, v priestoroch mužskej toalety na piatom poschodí znečistením priestoru mimo misy WC exkrementami s tým, že v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 16.12.2015 žalobca uviedol, že dňa 16.12.2015 v čase o 13,30 hod. prišiel do budovy TUKE do knižnice, v priebehu štúdia navštívil dvakrát toaletu, potrebu vykonal len malú, nič neznečistil, s exkrementom v kabínke nemá nič spoločné, nakoľko osobnú kabínku ani nenavštívil. Zo záznamu zo dňa 12.1.2016 vyplýva, že žalovaný v 2. rade podal vysvetlenie k znečisteniu toalety v knižnici, žalobca predložil lekársku správu zo dňa 16.12.2015 s tým, že bol v škole napadnutý neznámymi osobami, sotili ho na zem, bolí ho pravý lakeť a pravá ruka, diagnóza odreniny na pravom lakti a ruke, spôsob zranenia, pôvod napadnutý známymi osobami, zranenie bolo spôsobené končatinami útočníka alebo predmetom, na ktorý spadol s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní a úrazom ľahkým, pričom žalobca predložil fotografiu roztrhanej košele. Zo žiadosti o odpoveď doručenej Študentským domovom a jedálňami TUKE dňa 31.5.2019 na žiadosť žalovaného v 1. rade ako riaditeľa knižnice súd zistil, že žalobca bol ubytovaný na základe zmluvy o ubytovaní v Študentskom domove B. Němcovej 1, Košice od 1.9.2015 do 30.11.2015. Na základe bežných hygienických kontrol a hlásení študentov a študentskej rady zistili nedodržiavanie hygienických predpisov v sociálnych zariadeniach a izbe č. XXX. Ubytovateľ si vyhradil právo od zmluvy o ubytovaní odstúpiť, ak druhá strana nedodržala podmienky uvedené v zmluve o ubytovaní a ubytovacom poriadku bez uplatnenia sankcií. Z ubytovacej karty žalobcu vyplýva, že žalobca bol vysťahovaný pre nedodržanie hygieny na izbe s vedomím riaditeľa, bez pokuty. Z fotografií internátov K. L. vyhotovených v súvislosti s vykonávaním kontroly hygieny boli zistené exkrementy na podlahe soc. zariadenia a fotografia znečistenej izby žalobcu. Z listinných dôkazov predložených žalovanými súd zistil, že žalobca bol účastníkom akcie Hackathon 2015, pričom z v zmysle vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade v čase konania tohto podujatia došlo k znečisteniu toalety exkrementami mimo toaletnej misy. Z fotografií toaliet knižnice súd zistil, že priestor chodby vedúcej od vstupu do toaliet je úzky, vhodný pre prechod jednej osoby s tým, že na pravej strane od vstupu sa nachádzajú umývadlá, následne pisoáre a oproti dverám sa nachádza kabínka s toaletou. Z fotografií predlžených žalovaným v 1. rade vyplýva miesto odkiaľ žalovaný v 1. rade pozoroval žalobcu tak, aby žalobca nespozoroval, že ho niekto sleduje, pričom z tohto miesta bol viditeľný žalobca a vstup do toaliet. Z fotografie, na ktorej sa nachádza žalobca po incidente dňa 16.12.2015, ktorú vyhotovil žalovaný v 1. rade nie je viditeľná poškodená košeľa žalobcu. Z fotografií predložených žalobcom je viditeľná natrhnutá košeľa.

27. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci z výpovedí žalovaných v 1. a v 2. rade vyplynulo, že obaja žalovaní ako zamestnanci knižnice za účelom zabezpečenia ochrany zdravia a dodržiavania hygienických predpisov na základe predchádzajúcich indícií (stotožnenie osoby žalovaného, s ktorým bola v študentských domov ukončená zmluva o ubytovaní z dôvodu nedodržiavania hygienických predpisov, opakovaného výskytu exkrementov na dlážke hygienických zariadení, výskytu exkrementov na sociálnom zariadení v čase organizovania akcie, na ktorej bol účastný žalovaný) dňa 16.12.2015 sledovali žalobcu. Po vstupe žalobcu do priestorov toalety, ktoré boli predtým skontrolované žalovaným v 1. rade ako neznečistené, vstúpili do tohto priestoru žalovaný v 1. a 2. rade a po opustení kabínky toaliet žalobcom túto skontrolovali a zistili, že okolie toalety je znečistené exkrementami a neidentifikovateľnou tekutinou, na čo vyzvali žalobcu, aby uviedol toaletu do pôvodného stavu. Žalobca sa v snahe uniknúť z priestorov toalety pošmykol na vyliatej tekutine. Takto zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie za preukázaný z výpovedí žalovaných a tento je súladný aj z výsledkov konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, v zmysle ktorého konanie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalovaný v 1. rade dňa 16.12.2015 spolu so žalovaným v 2. rade, drobným ublížením na zdraví žalobcovi, bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané. Aj keď žalobca tvrdil, že ho mal žalovaný v 1. rade fyzicky napadnúť, pričom žalovaný v 2. rade mu mal pomáhať a žalobcovi mala byť spôsobená ujma na zdraví, o čom predložil lekársku správu, žalobcom popísaný skutkový dej je v rozpore s výpoveďami žalovaného v 1., ako aj žalovaného v 2. rade, ktorých výpoveď je totožná a konzistentná. Tvrdenie žalobcu o tom, že mal byť napadnutý a mala mu byť roztrhnutá košeľa, nebolo v konaní preukázané. Samotná skutočnosť, že žalobca predložil lekársku správu, že mu bolo spôsobené zranenie dňa 16.12.2015, a to odrenina na pravom lakti a ruke, kde uviedol, že bol napadnutý známymi osobami nepreukazuje, že uvedené zranenie bolo spôsobené žalobcovi konaním žalovaného v 1., resp. žalovaným v 2. rade. Zo samotnej lekárskej správy vyplýva, že zranenie bolo spôsobené buď končatinami útočníka alebo predmetom, na ktorý spadol, čo nevylučuje, že k úrazu došlo práve pádom v dôsledku pošmyknutia sa na tekutine rozliatej na dlážke toalety, teda tak, ako dej popisovali žalovaní v 1. a v 2. rade. Fotografia roztrhnutej košele sama o sebe nepreukazuje, že k roztrhnutiu košele došlo v dôsledku kontaktu so žalovanými v 1. alebo v 2. rade, keďže z fotografie predloženej žalovaným v 1. rade, ktorú vyhotovil žalovaný v 2. rade po upustení priestorov sociálneho zariadenia žalobcom na č.l. 82, nie je zrejmé poškodenie predmetnej košele a nie je ani zrejmá totožnosť predmetného oblečenia vzhľadom na fotografie predložené žalobcom a na fotografiu z č.l. 82, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd.

28. Keďže ani v odvolacom konaní žalobca nespochybnil procesnú obranu žalovaných, pričom konanie žalovaných reflektovalo len na konanie žalobcu a vyústilo do vysťahovania žalobcu z izby pre nedodržanie hygieny na izbe s tým, že konanie žalovaných sa uskutočnilo na pôde knižnice TUKE, možno aj podľa odvolacieho súdu označiť ako konanie v rámci plnenia pracovnoprávnych vzťahov žalovaných.

29. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanými v 1. a v 2. rade, odvolací súd uvádza, že ku skutku, v dôsledku ktorého malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu k zásahu žalovaných v 1. a v 2. rade do osobnej integrity žalobcu došlo dňa 16.12.2015, pričom trojročná premlčacia lehota v súlade s ust. a uplynula dňa 16.12.2018 a keďže deň 16.12.2018 pripadol na nedeľu, posledný deň premlčacej lehoty v súlade s ust. -3 pripadá na deň 17.12.2018. Žalovaný podal žalobu dňa 17.12.2018 o 23,59 hod. v elektronickej podobe bez autorizácie, pričom v súlade s ust. , žalobu v lehote 10 doplnil v elektronickej podobe autorizovanej podľa osobitného predpisu dňa 26.12.2018 o 21,51 hod., kde bol autorizovaný elektronický podpis žalobcu riadne overený na č.l. 31. Námietka premlčania vznesená žalovanými v 1. a v 2. rade je preto aj podľa odvolacieho súdu nedôvodná.

30. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle s odkazom na ust. .

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , a a plne úspešným žalovaným proti neúspešnému žalobcovi priznal 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).