Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-40-2011.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12P/40/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov matky: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, C. a otca: P. L.H., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom R. XX, C., t. č. v Ú. V. Ú. U., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú D. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú D. vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu s účinnosťou od 28.06.2011 vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 28.06.2011 do 29.02.2012 v sume 210,54 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Styk otca s maloletou súd zakazuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.06.2011 sa matka maloletej domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného, s odôvodnením, že otec maloletej sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a na výživu maloletej od narodenia finančne neprispieva. Riadne predvolaný otec nebol na pojednávaní prítomný a k podanému návrhu sa nevyjadril ani písomne. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, výsluchom svedka ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá D. sa od narodenia nachádza v starostlivosti matky. Spolu s matkou, starou matkou a bratom matky bývajú v rodinnom dome v C.. Matka maloletej je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá v sume 268 eur mesačne, poberá prídavky na dieťa v sume 22,01 eur mesačne, na domácnosť prispieva sumou 100 eur mesačne. Matka maloletej sa ambulantne psychiatricky lieči a užíva lieky. V starostlivosti o maloletú jej pomáhajú stará matka ako i brat matky, keďže spolu žijú v spoločnej domácnosti. Maloletá navštevuje X. ročník ZŠ v C., je zdravá. Matka podľa predloženého dokladu za stravu maloletej v školskej jedálni platí sumu 15,15 eur mesačne. Matka uviedla, že otec maloletej sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody pre fyzické ublíženie na zdraví. Maloletú občas navštevoval, niekedy jej priniesol sladkosť, ale finančne na ňu
nikdy neprispel nakoľko on sám pochádza z chudobných pomerov, dokonca matka samotná mu niekedy dávala najesť.
Podľa oznámenia Ú. V. Ú. U. zo dňa 23.01.2012 sa otec maloletej od 30.05.2011 nachádza vo väzbe, nie je pracovne zaradený a nemá žiadny príjem.
Podľa potvrdenia ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 17.01.2012 otec maloletej od 01/2011-02/2011 poberal dávky v hmotnej núdzi 62,50 eur mesačne a od 03/2011-05/2011 v sume 97,19 eur mesačne.
Svedok M. A., ktorý je bratom matky, uviedol, že je pravda, že maloletá s matkou bývajú v spoločnej domácnosti s ním a starou matkou; bývajú v 4-izbovom rodinnom dome v C.. Stará matka maloletej je na starobnom dôchodku, pričom predtým celý život pracovala ako učiteľka v materskej škôlke. Je pravdou, že matka maloletej sa psychiatricky lieči, avšak o maloletú je riadne postarané, nakoľko matke so starostlivosťou pomáhajú. Svedok maloletú ráno cestou do práce odvádza do školy a matka ju z nej poobede vyzdvihne. Maloletá je na toto prostredie zvyknutá, cíti sa tam dobre a vzájomne sú na seba citovo naviazaní. Matka maloletej sa lieči, riadne užíva lieky, na čo dohliada najmä stará matka. Otec maloletej zo začiatku býval v ich domácnosti, avšak postupne sa začal správať násilne aj voči matke maloletej a preto musel odísť. Na maloletú neprispieval, finančne a jedlom ho podporovali skôr oni. Kolízny opatrovník odporučil podanému návrhu vyhovieť nakoľko o maloletú je u matky riadne postarané, v starostlivosti o ňu neboli zistené žiadne nedostatky. V spoločnej domácnosti býva aj stará matka maloletej a matkin dospelý brat, ktorý matke pomáhajú so starostlivosťou o maloletú. Maloletá riadne navštevuje ZŠ. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka). Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd zveril maloletú D. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko maloletá sa v jej starostlivosti aj fakticky od narodenia nachádza, matka jej poskytuje potrebnú starostlivosť a opateru, s ktorou jej pomáhajú stará matka i brat. Otec maloletej sa v súčasnosti nachádza vo výkone väzby, súd preto súčasne rozhodol, že matka bude oprávnená maloletú aj zastupovať a spravovať jej majetok. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil schopnosti a možnosti rodičov riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť a s poukazom na vykonané dokazovanie uložil otcovi, maloletej, ktorý sa v súčasnosti nachádza vo výkone väzby, kde nepracuje a nemá žiadny príjem, a predtým poberal dávky v hmotnej núdzi, povinnosť platiť výživné v minimálnej výške, ktoré je podľa Zákona o rodine povinný plniť každý rodič maloletého dieťaťa a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa podľa osobitného predpisu, čo od 01.07.2011 predstavuje sumu 26 eur mesačne. Od 01.07.2010 do 30.06.2011 bola suma minimálneho výživného 25,38 eur mesačne.
Nakoľko otec maloletej sa v súčasnosti nachádza vo vyšetrovacej väzbe v Ú. V. Ú. U., súd pre súčasné obdobie s poukazom na § 25 ods. 3 Zákona o rodine zakázal styk otca s maloletou, nakoľko prostredie ústavu na výkon trestu resp. výkonu väzby nie je prostredím vhodným pre malol. deti.
Keďže súd s poukazom na § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil otcovi povinnosť platiť výživné od 28.06.2011 t.j. od podania návrhu, vznikol otcovi za obdobie od 28.06.2011 do 29.02.2012 dlh na zročnom výživnom v sume 210,54 eur, (8 mesiacov x 26 eur + alikvótna časť za 3 dni mesiaca jún 2011 v sume 2,54 eur) ktorý mu súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splácať v splátkach po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.