Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_16C-28-2010.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/28/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkyne B. L., bytom X. nad O., H. II XX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Mgr. Janou Štefánekovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Vážska 45, proti žalovanému W. Z., bytom X. nad O., N.. I. XXX/X, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej 3.077 € za ujmu na zdraví a osobné utrpenie, ku ktorému došlo v dôsledku násilného trestného činu, znásilnenia, spáchaného žalovaným na jej osobe. Ďalej sa domáhala zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 €, a to ako ujmy, ku ktorej na jej osobnostných právach došlo v dôsledku uvedeného trestného činu žalovaného.
Pokiaľ ide o sumu 3.077 €, súd v tejto časti rozhodnutím zo dňa 07.01.2011 č.k. 16C/28/2010-52 konanie zastavil a postúpil vec k vybaveniu Ministerstvu spravodlivosti SR, a to na základe ustanovení zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.
V ďalšom sa teda súd zaoberal len sumou 6.000 €. Žalobkyňa tvrdila, že okrem spôsobenej fyzickej bolesti žalovaný svojim konaním zasiahol aj do jej osobnostnej stránky, prinútením k súloži znížil jej ľudskú dôstojnosť, po spáchaní skutku je neustále slovne napádal a vyhrážal sa jej, dokonca aj zabitím. Všetko toto počuli susedia z domu, v ktorom bývala, žalovaný ich presvedčil o tom, že žalobkyňa je osobu, ktorá si všetko vymyslela, v dôsledku takého ohovárania a uvádzania nepravdivých skutočností bola narušená aj česť a vážnosť jej osoby.
Žalovaný sa k veci vyjadril písomne, z jeho písomného vyjadrenia možno dovodiť, že nesúhlasil s podanou žalobou. Mal za to, že žalobkyni nemohla vzniknúť žiadna ujma na zdraví, navyše, sama priznala, že približne po dvoch mesiacoch od trestného činu s ním mala viac krát pohlavný styk. Okrem toho, v priebehu trestného konania bola žalobkyňa dotazovaná, či jej vznikla akákoľvek škoda, či trauma z trestného činu, ona uviedla, že nevznikla.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámil podstatný obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8T/74/2008 a zistil tento skutkový stav veci:
V konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/74/2008 dňa 14.01.2010 bolo rozhodnuté, že žalovaný je vinný, že dňa 20.09.2007 v čase asi o 6,00 hod. v priestoroch bytu na ulici J. N. č. XX/XX v I. Dubnici začal sexuálne obťažovať B. L., čomu sa ona bránila, načo obžalovaný reagoval tak, že jej dal dve facky a sotil ju na gauč, následne jej vyzliekol teplákové nohavice ako i nohavičky, a následne sa snažil vniknúť pohlavným údom do pošvy B. L., čomu sa ona opätovne bránila tak, že ho kopla do oblasti nohy a tiež na neho stále kričala, aby prestal, načo však on nereagoval a násilím vnikol do pošvy menovanej a na tejto vykonal súlož až do jeho vyvrcholenia, teda násilím donútil ženu k súloži. Tým spáchal zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, za to bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý si vykoná v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. B. B. L. bola s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Žalobkyňa uviedla, že v čase, keď došlo k znásilneniu, žalovaný býval v rovnakom bytovom dome a v rovnakom vchode, ako ona. V rovnaký deň, ako k znásilneniu došlo, žalovaný na ňu z okna vykrikoval, že je „špinavá cigánka“, „kurva“, že jej neprejde, keď ho oznámi na políciu a že ju zabije, ak to oznámi. Takéto vykrikovanie bolo hlasné a museli ho počuť aj iní obyvatelia domu. Následne žalovaný vyšiel von, a ďalším ľuďom rozprával, že si na neho vymyslela znásilnenie, škaredo nadával na jej adresu, počula to z okna. Rovnako jeho babka, u ktorej býval, rozprávala celému bloku, že znásilnenie si na žalovaného vymyslela. Toto o nej babka žalovaného rozprávala od chvíle, keď sa skutok stal, až do chvíle, keď išiel žalovaný do výkonu trestu. V minulosti, asi dva roky, mala so žalovaným blízky vzťah, aj intímneho rázu, tento chcela ukončiť s úmyslom žiť s iným mužom. Žalovaný jej rozhodnutie ťažko znášal, rozísť sa nechcel, obťažoval ju najmä telefonicky. Po znásilnení rodina žalovaného naliehala, aby s ním zostala, zostala teda jeho priateľkou, ale mala s ním niekoľkokrát aj intímny styk, nakoniec sa definitívne rozišli. Žalobkyňa uviedla, že sa jej dotklo veľmi najmä to, že žalovaný o nej rozširoval nepravdivé informácie o vymyslenom znásilnení, v dôsledku týchto obvinení susedia z domu začali od nej bočiť, trvalo to asi dva mesiace, potom si susedov prestala všímať. Rovnaký stav trval až do marca 2011, kedy sa z domu odsťahovala. Predtým mala s nimi normálne vzťahy, vzájomne sa zdravili, sem - tam s niekým prehodila pár slov v rámci bežnej zdvorilosti. Ani s jedným so susedov nemala ale taký vzťah, že by sa stretávali v súkromí, príp. mali nejaké spoločné aktivity.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že hoci nemala bližší priateľský vzťah so žiadnym zo susedov, nemala so žiadnym ani konflikt, s výnimkou babky žalovaného Brigitou Z., ktorá jej po znásilnení robila zle, ohovárala ju, kade chodila, nadávala na jej adresu vulgárnym spôsobom, s takýmito rečami chodila po dome, vyklopkávala ľuďom na dvere, väčšina susedov jej uverila. Žalovaný u babky býval príležitostne, nie vždy ho do bytu pustila. V takých prípadoch obvykle pod vplyvom alkoholu, robil nepríjemnosti vo vchode on, dobýjal sa domu, zvonil na cudzie zvončeky, rozbil vchodové dvere a podobne. Žalovaný nechodil po susedoch, aby ju ohováral, väčšinou, keď mal vypité, vykrikoval pod oknom vulgárne veci na jej adresu. Žalobkyňa sa z domu odsťahovala v marci 2011, bolo to po tom, čo jej matke, u ktorej bývala, byt zobrali za dlhy na nájomnom. Klebety babky žalovaného sa prejavili tak, že jej síce nikto z domu do očí nepovedal, čo si on je myslí, ale všetci boli toho názoru, že si znásilnenie vymyslela. Žalobkyňa bola presvedčená o tom, že ju susedia medzi sebou ohovárali, v tejto súvislosti, čo započula niekedy, keď išla okolo. Ani jej trom deťom, ktoré sú t.č. plnoleté, celá situácia nebola príjemná. Žalobkyňa nevedela uviesť žiadnu konkrétnu ujmu, ktorá by jej vznikla ohováraním jej osoby v súvislosti so znásilnením.
Žalovaný uviedol, že celý spor žalobkyne začal len z toho dôvodu, aby od neho získala nejaké peniaze, keďže jej hrozí vypratanie z bytu. Žiadne nemajetková ujma jej nevznikla, a nakoniec, za to, čo vykonal, bol právoplatne odsúdený. Žiadna ujma jej vzniknúť nemohla, keďže ešte dva týždne po skutku s ním viedla pohlavný život. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že dobré vzťahy so susedmi žalobkyňa nemala. Na jej adresu boli viaceré sťažnosti od susedov, žalobkyňa sa hlučne správala, neplatila nájomné. Nikdy sa jej ničím nevyhrážal, po znásilnení s ním žila intímne dobrovoľne.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce takéto zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe, ktorá má popri ďalších chránených zložkách osobnosti aj právo na ochranu svojej občianskej cti, mena, súkromia. Chránená je teda aj intímna sféra osobnosti občana. Ak určitý skutok fyzickej osoby bol predmetom trestného konania, je možné, aby sa následná reakcia iných osôb na takýto skutok stala predmetom konania o ochranu osobnosti. V prvom rade má poškodená osoba právo na morálne zadosťučinenie, pokiaľ toto nie je dostačujúce, prichádza do úvahy aj finančné zadosťučinenie formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Takéto riešenie však prichádza do úvahy len vtedy, ak došlo k tomu, že postavenie poškodenej osoby a jej uplatnenie v spoločnosti je významne ohrozené.
V tomto prípade tvrdila žalobkyňa, že k ujme na jej cti a vážnosti došlo nepravdivými tvrdeniami žalovaného a jeho babky spočívajúcimi v tom, že ju obviňovali z toho, že si skutok, ktorého sa žalovaný dopustil, vymyslela. Dôsledkom týchto nepravdivých tvrdení podľa žalobkyne malo byť, že ju susedia z domu medzi sebou ohovárali, prestali ju zdraviť, a prestali s ňou hovoriť.
Z vykonaného dokazovania výsluchom žalobkyne vyplýva, že nepravdivé tvrdenia vyššie popísané, mala rozširovať najmä babka žalovaného, ktorá nie je v tomto konaní žalovanou osobou. Pokiaľ ide o žalovaného, cítila žalobkyňa ujmu v dôsledku toho, že žalovaný sa na jej adresu určitú dobu, pokiaľ nešiel do výkonu trestu a pokiaľ bol pod vplyvom alkoholu, vulgárne vyjadroval. Treba poukázať však aj na to, že zo zhodných tvrdení účastníkov vyplýva, že po zločine znásilnenia ešte spolu udržiavali vzťah, ktorý mal dokonca intímny charakter. Súd dospel k záveru, že aj keď sa nepriaznivo a verejne žalovaný na adresu žalobkyne vyjadroval, nemohlo to znamenať v jej osobnostnej sfére takú ujmu, ktorá by ju výrazne negatívne ovplyvnila pokiaľ ide o jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Za tejto situácie teda žalobkyni nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, súd preto žalobu zamietol. Súd nemohol brať do úvahy nepravdivé tvrdenia, ktoré podľa názoru žalobkyne rozširovala o jej osobe iná osoba ako žalovaný v tomto konaní, a ak došlo k následku spočívajúcemu v tom, že ľudia z domu so žalobkyňou prestali komunikovať a prestali ju zdraviť, nejde o závažný následok vyžadujúci si finančné zadosťučinenie, keďže ani pred tým jej vzťahy so susedmi neboli intenzívne, ale boli len v povrchnej rovine, boli dôsledkom bežného správania sa ľudí, ktorí sa pozdravia, keď sa stretnú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).