Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-68-2011.pdf
PDF · 101.49 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/68/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828, zastúpený advokátom: Mgr. Juraj Lukačka, Lukačka s.r.o., Tehelná 25, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Krajská veterinárna a potravinová správa Bratislava, Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KVPS-100/2011, zo dňa 23.6.2011, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 18.8.2011, doručenou krajskému súdu dňa 26.8.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KVPS-100/2011, zo dňa 23.6.2011, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 297/2011Ž, zo dňa 15.4.2011. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi uložil za nesplnenie prvého nápravného opatrenia: Zabezpečiť vhodné technické zariadenia na predaj, manipuláciu s nebalenými pekárskymi výrobkami v termíne: 31.7.2010, zodpovedný: p. C. - vedúca - manažér. Uvedené nápravné opatrenie bolo správnym orgánov uložené na mieste do úradného záznamu, na základe výsledku úradnej kontroly vykonanej dňa 29.6.2010 v prevádzkarni TESCO STORES a.s., Kamenné pole 4447/2, Liptovský Mikuláš za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách a to, že v čase od 9.00 hod. do 10.10 hod. nebol zabezpečený hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov (chlieb), prostredníctvom vhodných technických zariadení. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 3 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Za to sa mu podľa § 28 ods. 3 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách ukladá pokuta vo výške 500 Eur.
Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach a tieto rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom. Správne orgáne vo svojich rozhodnutiach vždy citujú zákon o potravinách v platnom znení, § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1 písm. b) a najmä § 12 ods. 1 písm. f) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín, najmä Prílohu II, Kapitulou V. odsek 1 písm. b) a Prílohu II, Kapitolu IX ods. 3, pričom vždy iba skonštatovali, že žalobca tieto ustanovenia porušil. Takémuto tvrdeniu však vždy chýba akékoľvek zmysluplné, právne relevantné a presvedčivé odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, čo konkrétne a akým spôsobom žalobca porušil. Novelou zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách č. 114/2010 Z.z. bolo
okrem iného v § 12 ods. 1 doplnené nové písmeno f), ktoré hovorí: „Ten, kto predáva potraviny, je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov, prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení.“ Zákon o potravinách ani iný všeobecne záväzný predpis však neobsahuje v podobe, ktorá je účinná v súčasnosti, ako aj v čase celého správneho konania žiadne vymedzenie pojmov - technický prostriedok, ani technické zariadenie. K zákonu o potravinách nebol prijatý žiaden vykonávací predpis, ani iný všeobecne záväzný právny predpis v zmysle zák. č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý by záväzným spôsobom definoval uvedené pojmy.
K citovanému ustanoveniu zákona o potravinách bolo vydané Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja na vykonávanie úradných kontrol inšpektormi ŠVPS SR, kde sú definované pojmy - technické prostriedky a technické zariadenia, nasledovne: Technickými prostriedkami sa rozumejú najmä kliešte, jednorazové rukavice a vrecká. Technickými zariadeniami pri predaji výrobkov sú najmä kryté kontajnery, boxy, dávkovače, alebo iné kryté úložné priestory, v ktorých musí byť zabezpečená výmena vzduchu.
Podľa zákona o zbierke zákonov sa všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev označujú názvom „výnos“ alebo názvom „opatrenie“ a vyhlasujú sa v Zbierke zákonov minimálne uverejnením oznámenia o ich vydaní a ak tak osobitný zákon ustanoví, vyhlasujú sa uverejnením ich úplného znenia. Na prijatie takéhoto opatrenia alebo výnosu, musí existovať splnomocňovacie ustanovenie v zákone, pričom zákon o potravinách takéto ustanovenie v tejto časti nemá. Pokiaľ je zámerom štátu takto záväzne vymedziť uvádzané pojmy, musí tak vykonať všeobecne záväzným právnym predpisom a to legislatívne aprobovaným spôsobom.
Žalobca je presvedčený, že žiadnym spôsobom neporušil § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 152/1995 Z.z.. Ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29.4.2004 o hygiene potravín v platnom znení, pretože pri kontrolách spĺňal všetky predpoklady stanovené platnou legislatívou pre predaj pekárskych výrobkov (výrobky predával v prútených košoch, resp. roštových regáloch s priloženými igelitovými vreckami a igelitovými rukavicami), pričom jediným relevantným výkladovým pravidlom pre spôsob predaja pekárskych výrobkov je dôvodová správa k ust. § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 52/1995 Z.z..
Z uvedeného je úplne zrejmé, že zámerom zákonodarcu pri prijímaní tohto ustanovenia, vo veci hygienického predaja pekárskych výrobkov, bolo zabrániť priamemu kontaktu spotrebiteľov s pekárskymi výrobkami, čo majú zabezpečiť alternatívne buď technické prostriedky (rukavice alebo kliešte), čo žalobca spĺňa a spĺňal alebo technické zariadenia (zakrytý zásobník, z ktorého sa postupne uvoľňuje príslušný počet rožkov). Žalobca nebol povinný zároveň mať v prevádzke igelitové vrecká spolu s igelitovými rukavicami na naberanie pekárenských výrobkov a tiež krycie zásobníky na uloženie týchto pekárenských výrobkov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 29.6.2010 vykonala Regionálna veterinárna potravinová správa Liptovský Mikuláš úradnú kontrolu potravín podľa zák. č. 152/1995 o potravinách v znení neskorších predpisov. Pri tejto úradnej kontrole zistila, že žalobca vykonával nehygienicky predaj nebalených pekárenských výrobkov (nebalený chlieb) - nebalené pekárenské výrobky boli ponúkané na predaj v nekrytých drevených roštových regáloch. Regionálna veterinárna potravinová správa Liptovský Mikuláš uložila v úradnom zázname č. 29/06/2010-1/ŽD opatrenie na mieste - zabezpečiť vhodné technické zariadenia na predaj, manipuláciu s nebalenými druhmi chleba v zmysle zák. č. 152/1995 Z.z., termín: 31.7.2010, zodpovedný p. C. - vedúca - manažér. Dňa 8.9.2010 vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský Mikuláš u žalobcu dodatočnú úradnú kontrolu, pri ktorej bolo zistené, že žalobca nesplnil opatrenie, ktoré bolo uložené v úradnom zázname č. 29/06/2010-1/ŽD zo dňa 29.6.2010, pretože bol zistený predaj nebaleného chleba, ktorý bol ponúkaný samoobslužným spôsobom, uložený v nekrytých drevených roštových regáloch. Na základe kontrolných zistení Regionálna veterinárna potravinová správa Liptovský Mikuláš vydala rozhodnutie č.j. 297/2011Ž zo dňa 15.4.2011, kde bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 500 Eur. Žalobca sa proti rozhodnutiu č. 297/2011Ž zo dňa 15.4.2011 odvolal a žalovaný rozhodnutím č. 100/2011 zo dňa 23.6.2011 rozhodnutie potvrdil. Žalovaný má za to, že sa nedostupil vady v správnom konaní, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš sú v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vydali ich orgány na to príslušné, vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovali všetky predpísané náležitosti.
Žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku je povinný zabezpečiť také technické zariadenia, ktoré zabraňujú nežiaducej kontaminácii nebalených pekárskych výrobkov tak, aby spotrebitelia nemohli ovplyvniť kvalitu a zdravotnú neškodnosť pekárskych výrobkov.
Žalobca sa mylne domnieval, že pri predaji pekárskych výrobkov stačí zabezpečiť buď technické prostriedky (ako sú igelitové rukavice, kliešte na pečivo) alebo technické zariadenia (napr. krytý zásobník). Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 152/1995 Z.z. ten, kto predáva potraviny je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov, prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení, t.j. obidve podmienky - technické prostriedky a technické zariadenia - musia byť zabezpečené súčasne a nie je možné to riešiť alternatívne a to buď technickými prostriedkami alebo technickými zariadeniami.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavanú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský Mikuláš (ďalej prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č.j. 297/2011Ž zo dňa 15.4.2011 uložila žalobcovi podľa § 28 ods. 3 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 152/1995 Z.z. a to tým, že v čase od 9.00 hod. do 10.10 hod. nebol zabezpečený hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov (chleba), prostredníctvom vhodných technických zariadení. Uvedeným konaním žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 3 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal dňa 4.5.2011 odvolanie. V odvolaní uviedol, že podľa napadnutého rozhodnutia nesplnil uložené opatrenia - nedodržal povinnosť zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov, prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení podľa § 12 ods. 1 písm. f) Zákona o potravinách tým, že nebalené pekárske výrobky - chlieb boli uložené v košoch bez vhodných technických zariadení, t.j. bez krytov, teda neboli hygienickým spôsobom chránené pre spotrebiteľov.
Novelou zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách vykonanou zákonom č. 114/2010 Z.z. bolo okrem iného v § 12 ods. 1 doplnené nové písmeno f), podľa ktorého: ten, kto predáva potraviny je povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov, prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení. K uvedenému ustanoveniu vydal Ministerstvo pôdohospodárstva,
životného prostredia regionálneho rozvoja SR - Sekcia potravinárstva, výživy a obchodu - Usmernenie na vykonávanie úradných kontrol inšpektormi ŠVPS SR, kde sú definované pojmy - technické prostriedky a technické zariadenia. Technickými prostriedkami sa rozumejú najmä kliešte, jednorazové rukavice a vrecká. Technickými zariadeniami pri predaji výrobkov sú najmä krycie kontajnery, boxy, dávkovacie alebo iné kryté úložné priestory, v ktorých musí byť zabezpečená výmena vzduchu.
Zákon o potravinách, ani iný všeobecne záväzný predpis neobsahuje v podobe, ktorá je účinná v súčasnosti, žiadne vymedzenie pojmov - technický prostriedok, ani technické zariadenie. K zákonu o potravinách nebol prijatý žiadny vykonávací predpis ani iný všeobecný záväzný právny predpis v zmysle zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý by záväzným spôsobom definoval uvedené pojmy.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že bežné interné usmernenie ministerstva, ktoré neprešlo príslušným legislatívnym procesom a ktoré je adresované iba interne kontrolou o Štátnej veterinárnej potravinovej správy SR nie je a nemôže byť všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle Právneho poriadku Slovenskej republiky a preto nezakladá právne záväzný výklad pojmov technické prostriedky a technické zariadenia. Takéto usmernenie nezakladá žiadne práva a povinnosti subjektom práva a nedodržanie takto vymedzených pojmov nemôže byť sankcionované.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca je presvedčený, že žiadnym spôsobom neporušil § 12 ods. 1 psím. f) zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách, pretože pri kontrole spĺňal všetky predpoklady stanovené platnou legislatívou pre predaj pekárskych výrobkov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 Európskeho parlamentu a Rady o hygiene potravín (Príloha II., Kapitola V.) z 29.4.2004 neobsahuje žiadne konkrétne vymedzenie pojmov pre technické zariadenia, ktoré môžu byť poučované v súvislosti s manipuláciou s rôznymi pekárskymi výrobkami. Uvádza len požiadavky na všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku. Podľa Prílohy II., Kapitoly V, bodu 1 písm. d) tohto nariadenia, musia byť tieto skonštruované tak, a byť z takých materiálov, aby ich udržiavali v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa minimalizovali riziko kontaminácie. Predaj nebalených pekárskych výrobkov (chlieb) v prevádzke hypermarket TESCO Liptovský Mikuláš považuje za hygienický, nakoľko chlieb je vystavovaný a ponúkaný na predaj spotrebiteľom z čistých drevených roštov, ktoré sú prekryté čistým a pravidelne vymieňaným papierom. Nebalený chlieb je vystavovaný vo výške minimálne 70 cm od podlahy a nie je vystavovaný na vrchných policiach. Každá polica, v ktorej je chlieb vystavený, je teda krytá vrchnejšou policou. Všetci spotrebitelia sú oznamom umiestneným na viditeľnom mieste upozornení na používanie vhodných technických prostriedkov a pomôcok pri manipulácii s nebalenými pekárskymi výrobkami, t.j. rukavíc, sáčkov, prípadne kliešti.
Druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. k. KVPS-100/2011 zo dňa 23.6.2011 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a mal za to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pri dodatočnej úradnej kontrole potravín bolo zistené, že žalobca nesplnil opatrenie - Zabezpečiť vhodné technické zariadenie na predaj, manipuláciu s nebalenými pekárskymi výrobkami (chlieb), termín: 31.7.2010, zodpovedný - p. C. - vedúca - manažér. Uvedené opatrenie bolo uložené pri úradnej kontrole dňa 29.6.2010, kedy bolo zistené porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 152/1995 Z.z. a to tým, že v čase od 9.00 do 10.00 hod. nebol zabezpečený hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov (chleba), prostredníctvom vhodných technických zariadení. Pri umiestňovaní na trh musí každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku spĺňať okrem národnej legislatívy aj ustanovenia a požiadavky vyplývajúce z Európskej legislatívy. Nariadenie (ES) č. 852/2004 má všeobecnú platnosť, je záväzným vo svojej celistvosti, je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Na jeho platnosť nie je potrebná ratifikácia, ani žiadny vykonávací predpis zo strany legislatívneho orgánu členského štátu. Podľa čl. 2 kapitoly I. Nariadenia (ES) č. 852/2004 hygiena potravín znamená opatrenia a podmienky potrebné na kontrolu z nebezpečenstiev a na zabezpečenie vhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu, berú do úvahy jej určené použitia a kontaminácia znamená prítomnosť alebo zavedenie nebezpečenstva. Je na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, ako a akým spôsobom zabezpečí vysokú úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín. Nebalené pekárske výrobky je nutné chrániť pred možnou kontamináciou z vonkajšieho prostredia. Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku musí zabezpečiť, zriadiť také technické zariadenia, ktoré zabraňujú nežiaducej kontaminácii nebalených pekárskych výrobkov, aby tak spotrebitelia nemohli
ovplyvniť kvalitu a zdravotnú neškodnosť pekárskych výrobkov. Usmernenie MP SR k zákonu č. 152/1995 Z.z. bolo vydané na pomoc inšpektorom ŠVPS SR na vykonávanie úradných kontrol, a preto nie je právne relevantné. Druhostupňový správny orgán v odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platnými správnymi predpismi, zistil úplný a presne skutkový stav veci, pričom odkázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.
Podľa § 12 ods. 1 písm. b) ten, kto predáva potraviny je povinný zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu - Nariadenie Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín.
Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách ten, kto predáva potraviny je povinný zabezpečiť hygienicky predaj nebalených pekárskych výrobkov, prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení. Podľa § 28 ods. 3 písm. g) orgán úradnej kontroly potravín uloží prevádzkovateľovi pokutu do 500.000 Eur, ak v rozpore s týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpisy sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až § 20, alebo v určenej lehote nevykoná uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona, potravinového kódexu a osobitných predpisov a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín.
V preskúmavacom konaní nebolo sporné, že v prevádzke žalobcu hypermarket TESCO Liptovský Mikuláš bola vykonaná úradná kontrola potravín dňa 29.6.2010, čo vyplýva zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. 29/06-2010-1/ŽD. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín vyplýva, že inšpektori žalobcovi uložili opatrenie na mieste: Zabezpečiť vhodné technické zariadenie na predaj, manipuláciu s nebalenými druhmi chleba v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, T. 31.7.2010, zodpovedný: p. C. - vedúca - manažér. Zo záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 8/9/2010-D zo dňa 8.9.2010 vyplýva, že uložené opatrenie zo dňa 29.6.2010 nebolo splnené. Žalovaný správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že nemal preukázané splnenie povinnosti stanovenej v § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 52/1995 Z.z. o potravinách, že nebalené pekárske výrobky - chlieb boli uložené v košoch bez vhodných technických zariadení. Taktiež sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný vysporiadal s námietkou žalobcu vo vzťahu k usmerneniu MP SR zákon č. 152/1995 Z.z., ktoré bolo vydané na pomoc inšpektorom na vykonávanie úradných kontrol a preto nie je právne relevantné. Krajský súd poukazuje na to, že žalobcovi nebolo uložené opatrenie a pokuta za to, že nepoužíva krycie zásobníky na uloženie pekárskych výrobkov. Opatrenie a pokuta boli žalobcovi uložené za porušenie § 12 ods. 1 písm. f), z ktorého vyplýva, že ten, kto predáva potraviny je povinný zabezpečiť hygienicky predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení. Pokiaľ ide o spochybňované Usmernenie MP SR, v tejto súvislosti súd uvádza, že ide iba o návrh, čo možno považovať za technické prostriedky a technické zariadenia. Z toho použijú obchodné reťazce k tomu, aby zabezpečili hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov, ponechal zákonodarca na predajcov, ich osobnú iniciatívu a kreativitu a zhodnotenie vlastných podmienok pri riešení technických zariadení.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti všetky žalobné námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalovaný správny orgán vrátane prvostupňového správneho orgánu správne zistil i skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav veci správne aplikoval i ustanovenia zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, a preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline, písomne, v dvoch vyhotoveniach.