Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cb-97-2010.pdf
PDF · 95.18 KB
Case nature
Subarea
25Cb/97/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci navrhovateľa: EganaGoldpfeil austria GmbH, Hauffgasse 3-5/2.OG, 1110 Viedeň, Rakúska republika, právne zastúpený JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: SHYMEN s.r.o., IČO: 34 123 075, Podháj 53, Banská Bystrica, o zaplatenie 13.895,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 13.895,87 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
14,00 % ročne zo sumy 11.657,82 eur od 01.06.2007 do 08.01.2008,
14,25 % ročne zo sumy 8.380,84 eur od 09.01.2008 do zaplatenia,
14,00 % ročne zo sumy 11.479,90 eur od 01.06.2007 do 21.06.2007,
14,00 % ročne zo sumy 11.457,- eur od 22.06.2007 do 08.01.2008,
14,25 % ročne zo sumy 5.457,- eur od 09.01.2008 do zaplatenia,
14,25 % ročne zo sumy 15,50 eur od 20.08.2007 do zaplatenia,
14,25 % ročne zo sumy 42,53 eur od 20.08.2007 do zaplatenia,
ako aj náhradu trov konania vo výške 833,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia 740,07 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 13.895,87 eur s príslušenstvom, ako aj trovy konania vo výške 833,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 740,07 eur.
Súd v skrátenom konaní vydal dňa 30.06.2010 platobný rozkaz č.k. 18Rob/34/2010-19, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko však odporca podal včas, dňa 23.07.2010 odpor s odôvodnením vo veci samej, v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. sa platobný rozkaz zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Súd v predmetnej veci po splnení zákonných podmienok pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to v neprítomnosti navrhovateľa, keď tento mal doručenie predvolania riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní riadne písomne ospravedlnil, a vo vzťahu k odporcovi aj pri použití ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (keď považoval vrátenú nedoručenú zásielku za doručenú dňom 31.12.2011, nakoľko na adrese sídla odporcu Podháj 53, Banská Bystrica zásielku nebolo možné doručiť a iná adresa odporcu nie je súdu známa).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s faktúrou č. 37409900 zo dňa 05.03.2007, potvrdením o dodaní tovaru za faktúru č. 97409900, faktúrou č. 37410353 zo dňa 20.03.2007, potvrdením o dodaní tovaru za faktúru č. 37410353, faktúrou č. 28400268 zo dňa 20.06.2007, potvrdením o dodaní tovaru za faktúru č. 28400268, faktúrou č. 38400489 zo dňa 20.06.2007, potvrdením o dodaní tovaru za faktúru č. 38400489, dobropisom č. 28500034 zo dňa 20.06.2007, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav :
Z návrhu na začatie konania súd zistil, že navrhovateľ na základe objednávky dodal odporcovi tovar dohodnutého druhu a v dohodnutom množstve, čím došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola na strane jednej povinnosť navrhovateľa ako predávajúceho dodať žalovanému ako kupujúcemu dohodnutý tovar a na strane druhej povinnosť odporcu ako kupujúceho dodaný tovar prijať a zaplatiť navrhovateľovi ako predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Navrhovateľ vystavil faktúru č. 37409900 zo dňa 05.03.2007, znejúcu na sumu 11.657,82 eur, splatnú dňa 31.05.2007; faktúru č. 37410353 zo dňa 20.03.2007, znejúcu na sumu 11.479,90 eur, splatnú dňa 31.05.2007; faktúru č. 28400268 zo dňa 20.06.2007, znejúcu na sumu 15,50 eur, splatnú dňa 19.08.2007, faktúru č. 38400489 zo dňa 20.06.2007, znejúcu na sumu 42,53 eur, splatnú dňa 19.08.2007. Celková dlžná suma z vyššie uvedených faktúr predstavuje sumu vo výške 23.195,75 eur, ktorú odporca čiastočne zaplatil, a to úhradou zo dňa 08.01.2008 vo výške 3.276,98 eur, zo dňa 08.01.2008 vo výške 6.000,- eur a prostredníctvom dobropisu č. 28500034 znejúceho na sumu 22,90 eur splatného dňa 21.06.2007. Zvyšnú dlžnú sumu vo výške 13.895,87 eur odporca navrhovateľovi napriek tomu, že faktúry sú po lehote splatnosti a napriek opätovným výzvam navrhovateľa nezaplatil.
Z odporu podaného právnym zástupcom odporcu osobne na tunajšom súde dňa 23.07.2010 súd zistil, že odporca zastáva názor, že v predmetnej veci by sa malo postupovať podľa Nariadenia EU č. 44/2001 o súdnej právomoci v občianskych a obchodných veciach. Aj ohľadne rozhodného práva je toho názoru, že nie je možné automaticky použiť právo odporcu. V danom prípade, ak si účastníci nezvolili rozhodné právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, kde je sídlo predávajúceho (§ 10 ods. 2 písm. a) zák. č. 97/1963 Zb.). Odporca taktiež namieta výšku úrokov z omeškania.
Navrhovateľ sa vyjadril k odporu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2010 v tom zmysle, že si je vedomý povinnosti uplatnenia nariadenia Rady č. 44/2001. Podľa Kapitoly II, Oddielu 1, Článku 2, ods. 1 Nariadenia platí, že pokiaľ nie je uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. V zmysle nariadenia sa pritom v prípade právnických osôb berie do úvahy sídlo právnickej osoby. Odporca má podľa výpisu z obchodného registra sídlo v Slovenskej republike, a preto ho je možné žalovať práve v súlade s Nariadením na území Slovenskej republiky. V súvislosti s námietkou odporcu, že na vzťah navrhovateľa - odporcu je nutné uplatniť predpisy rakúskeho práva, navrhovateľ poukazuje na Článok 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19.06.1980, podľa ktorého platí, že v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu, spravuje sa zmluva právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Podľa odseku 2 uvedeného článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy atď. Vzhľadom na to, že odporca tovar u navrhovateľa objednal, bol povinný ho prevziať v Slovenskej republike a bol povinný zaň zaplatiť kúpnu cenu, má navrhovateľ za to, že práve odporca mal uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, a z toho dôvodu je pre prejednávanú vec rozhodným právom právo slovenské.
Podľa Kapitoly II oddiel 1 článok 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“ ), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ak nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu.
Na základe vyššie uvedených ustanovení Nariadení sa súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, keď dospel k záveru, že odporcu - osobu s bydliskom v členskom štáte je možné žalovať na súde tohto členského štátu - v Slovenskej republike. Čo sa týka rozhodného práva, súd sa taktiež stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, keď k voľbe rozhodného práva pre zmluvu nedošlo, a bolo potrebné spravovať sa právnym poriadkom krajiny, s ktorou má (zmluva) najužšiu väzbu. Nakoľko odporca si objednal tovar od navrhovateľa, pričom tovar mu bol dodaný v Slovenskej republike a bol povinný zaň zaplatiť kúpnu cenu, má súd za to, že pre prejednávanú vec je rozhodné slovenské právo.
Podľa § 409 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2007, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah, a to uzatvorením kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola na strane jednej povinnosť navrhovateľa ako predávajúceho dodať žalovanému ako kupujúcemu dohodnutý tovar a na strane druhej povinnosť odporcu ako kupujúceho dodaný tovar prijať a zaplatiť navrhovateľovi ako predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Navrhovateľ si svoju povinnosť splnil a objednaný tovar dodal odporcovi, pričom vystavil odporcovi faktúry v celkovej výške 23.195,75 eur. Odporca však za tovar riadne a včas nezaplatil, nakoľko faktúry v celom rozsahu neuhradil. Odporca čiastočne zaplatil len sumu
vo výške 3.276,98 eur, vo výške 6.000,- eur a prostredníctvom dobropisu sumu 22,90 eur. Zvyšnú dlžnú sumu vo výške 13.895,87 eur odporca navrhovateľovi napriek tomu, že faktúry sú po lehote splatnosti, nezaplatil.
Navrhovateľovi tak vzniklo právo na zaplatenie zvyšnej dlžnej sumy vo výške 13.895,87 eur. Nakoľko sa odporca dostal s plnením svojej povinnosti voči navrhovateľovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka uložiť mu povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.
Pri posudzovaní nároku na požadovaný úrok z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporcu nedošlo k úhrade pohľadávok navrhovateľa (resp. došlo iba k čiastočným úhradám, ktoré navrhovateľ pri vyčíslení dlžnej istiny a úrokov z omeškania zohľadnil), ktoré vyplývajú z faktúry č. 37409900 splatnej dňa 31.05.2007; faktúry č. 37410353 splatnej dňa 31.05.2007; faktúry č. 28400268 splatnej dňa 19.08.2007, faktúry č. 38400489 splatnej dňa 19.08.2007, v lehote ich splatnosti a preto sa odporca v zmysle ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr, čím navrhovateľovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. Nakoľko vyčíslenie úrokov z omeškania bolo v súlade so zákonom, tak súd žalobcovi priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia, pričom vychádzal z preukázanej výšky základnej úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou (t.j. 4,00 % + 10 % ; 4,25 % + 10 %), uverejnenej na webovej stránke www.nbs.sk ku dňu vzniku omeškania.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané z listinných dokladov predložených zo strany navrhovateľa ako aj z vyjadrenia odporcu, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.
Nakoľko súd podľa § 151 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh a účastník je povinný trovy konania vyčísliť, je možné priznať náhradu trov konania iba vo výške vyčíslenej účastníkom, resp. jeho advokátom.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1.573,57 eur, a to titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 833,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 740,07 eur. Špecifikácia trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.:
- prevzatie a príprava veci 303,74 eur,
- podanie návrhu 303,74 eur,
- 2 x rež. paušál á 7,21 eur,
- 19 % DPH vo výške 118,16 eur.
V zmysle § 151 ods. 1,2 O.s.p. je účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. V danej veci priznal súd navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške, ktorú si právny zástupca uplatnil v návrhu zo dňa 10.05.2010.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.