Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/105/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti o maloletého N. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom na H. XXXX/XX, T., zastúpená JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou, Kapitulská 5, Trnava a N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, T., zastúpený PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, Dolné Bašty 2, Trnava, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. októbra 2011, č.k. - 170, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že sa zvyšuje výživné matky voči maloletému N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 Eur na 60 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011, ktoré výživné je matka povinná uhradiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám otca, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k.27C/270/20109 - 29 zo dňa 18. januára 2010 v časti výživného na maloletého N..

Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého N. za obdobie od 01.09.2011 do 15.02.2012 vo výške 150 Eur sa matke povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 25 Eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na zvýšenie výživného matky na maloletého N. zo sumy 30 Eur mesačne na 180 Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že zvýšenie výživného pre maloletého nie je opodstatnené, keďže od ostatného určenia výživného rozsudkom zo dňa 18.01.2010 nedošlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. V čase ostatnej úpravy výživného maloletý navštevoval prvý ročník Strednej priemyselnej školy dopravnej v Trnave, aktuálne je žiakom tretieho ročníka na tej istej strednej škole. U matky sa zmenili pomery tým, že sa jej znížil príjem zo sumy 565 Eur na aktuálny príjem 524 Eur. Otec v čase ostatnej úpravy dosahoval príjem 978 Eur, teraz jeho príjem predstavuje 1.043 Eur, teda sa zvýšil. Počet vyživovacích povinností zostal u oboch nezmenený. V konaní sa tiež nepreukázalo, že by sa zmenili odôvodnené potreby maloletého alebo jeho zdravotný stav do takej miery, že by to znamenalo podstatnú zmenu okolností na jeho strane. Otec poukazoval na skutočnosť, že matka získala peniaze z vyporiadania BSM. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno na tieto majetkové hodnoty v rámci spoločného majetku prihliadať,

nakoľko získaním majetkových výhod pri vyporiadaní BSM je rovnaké aj u druhého z rozvedených manželov. Od posledného rozhodnutia do podania návrhu uplynulo len 10 mesiacov, po ktorú dobu sa podľa názoru súdu výrazne nezmenili pomery odôvodňujúce zmenu výšky výživného.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletého. Uviedol, že maloletý mal v čase rozvodu svojich rodičov 15 rokov a jeho potreby boli primerané tomuto veku. Bol dieťa, ktoré nevyžadovalo v tom čase také náklady na zabezpečenie stravy, oblečenia, bežných hygienických potrieb, ako v čase svojho biologického dospievania, fyzického a psychického rastu mladého muža. V prípade maloletého N., ktorý ku dňu vynesenia zamietavého rozsudku súdu prvého stupňa mal 17,5 roka, je krajne nespravodlivé neurčiť aspoň 30% - ný rozsah výživného zo životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, t.j. zo sumy 189,83 Eur, keď v tomto prípade 30% predstavuje čiastku 56,94 Eur, pričom súd považoval sumu 30 Eur mesačne za dostatočné zákonné výživné. K podstatnej zmene došlo aj tou skutočnosťou, že v spoločnej domácnosti otca začal žiť a túto zdieľať aj plnoletý syn K.. Do júla 2010 žil v spoločnej domácnosti s matkou. Obaja rodičia majú naďalej dve vyživovacie povinnosti avšak matka si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k bratovi maloletého, teda k plnoletému K. neplní vôbec. Navrhol, aby odvolací súd vyživovaciu povinnosť potom, ako zmení rozsudok súdu prvého stupňa matke na maloletého N., zvýši na navrhovanú sumu 180 Eur mesačne a zároveň určí aj nedoplatok na zročnom výživnom.

Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, vykonané dokazovanie riadne vyhodnotil, dôvody odvolania sa nezakladajú na žiadnych dôkazoch, ide len o domienky ničím nepodložené. Súd nedošiel k záveru, že by zmena v potrebách maloletého bola taká závažná a podstatná, relatívne trvalá, ktorá by bola dôvodom pre zvýšenie výživného. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že maloletý N. žije v spoločnej domácnosti s otcom. Doposiaľ určená suma výživného 30 Eur mesačne sa javí ako nedostatočná na takmer dospelé dieťa, keď táto suma sa približuje k sume minimálneho výživného. V spoločnej domácnosti s otcom a maloletý, N. žije tiež plnoletý brat K., ktorý je študentom Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Matka dosahuje čistý mesačný príjem 525 Eur, majú za to, že z tohto príjmu je schopná prispievať na výživu dieťaťa vyššou sumou ako je 30 Eur mesačne. Navrhli preto zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a matku zaviazať platiť zvýšeným výživným primeraným jej možnostiam a schopnostiam a tiež potrebám maloletého.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa ustanovenia a po oboznámení sa s obsahom dôkazov, obsahom celého spisového materiálu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. je zvýšenie výživného matky voči maloletému N. H., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh otca na zvýšenie výživného matke na maloletého N. zamietnutý.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako aj nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného, kde podľa §75 ods. 1 Zákona o rodine, súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov a ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú obmedzené len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepredstavujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré

síce nie sú nevyhnutné, ale sú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určení výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily k dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa a to bez ohľadu na to, či s dieťaťom žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z rodičov aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť, a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že v predmetnej veci bola vyživovacia povinnosť matky voči maloletému N. naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn. zo dňa 18.01.2010, pričom maloletý N. v tej dobe navštevoval prvý ročník Strednej priemyselnej školy dopravnej v Trnave. Bol zverený do výchovy otca, ktorý dosahoval príjem 978 Eur a mal vyživovaciu povinnosť ešte k plnoletému synovi K.. Matka v tej dobe dosahovala príjem 565 Eur mesačne a mala takisto vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi K., ktorý v tej dobe žil s ňou v spoločnej domácnosti. V súčasnosti maloletý N. býva naďalej v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý je riadne zamestnaný s čistým priemerným zárobkom 1.043 Eur. Bývajú v rodinnom dome spolu s rodičmi otca maloletého. Od júla 2010 v spoločnej domácnosti s otcom žije aj plnoletý syn K., ktorý je vysokoškolák a na ktorého teda má otec takisto vyživovaciu povinnosť. Poberá rodinné prídavky na dve deti 44 Eur mesačne. Matka maloletého je zamestnaná, s priemerným čistým mesačným zárobkom 524 Eur. Žije sama v byte. Podľa tvrdenia otca s ňou žije aj jej priateľ. Podľa vyjadrení rodičov na odvolacom pojednávaní, matka na výživu plnoletého syna prispieva sumou 70 Eur mesačne a na maloletého N. prispieva pravidelne mesačne súdom určenou sumou 30 Eur. Matka poukazovala na svoj zlý zdravotný stav. Má problémy s chrbticou, v dôsledku čoho si mesačne zakupuje lieky vo výške 25 Eur. Maloletý navštevuje tretí ročník Strednej priemyselnej školy dopravnej.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na zistenie skutkového stavu veci, avšak vo veci nesprávne rozhodol. Od poslednej úpravy výživného po podanie návrhu na zvýšenie výživného je pravdou, že uplynula doba len 10 mesiacov, pričom možno aj skonštatovať, že pomery sa podstatne nezmenili žiadnemu z účastníkov. Matke sa príjem mierne znížil zo sumu 565 Eur na 525 Eur, otcovi sa príjem mierne zvýšil z 978 Eur na 1.043 Eur. Tieto zmeny nemožno považovať z podstatné. Pokiaľ sa týka maloletého, tak v čase podania návrhu na zvýšenie výživného nemožno jeho pomery takisto považovať za podstatne zmenené, avšak v čase rozhodovania odvolacieho súdu od poslednej úpravy výživného uplynula doba 2 rokov, za ktoré obdobie možno považovať odôvodnené pomery maloletého za podstatne zmenené a to zvýšené úmerne veku. Maloletý síce navštevuje tú istú strednú školu, avšak má takmer 18 rokov, teda je takmer dospelý a určite sú jeho odôvodnené potreby vyššie ako boli pred dvoma rokmi. Odvolací súd však jednoznačne mal za to, že suma 30 Eur mesačne je absolútne nepostačujúca na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa a to pri príjme matky 525 Eur mesačne. Odvolací súd pri zvyšovaní výživného prihliadal okrem odôvodnených potrieb maloletého aj na skutočnosť, že matka má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú si plní vo výške 70 Eur mesačne, preto považoval zvýšenie výživného na sumu 60 Eur mesačne na maloletého N. za primeranú, pričom počiatok plynutia tejto zvýšenej vyživovacej povinnosti určil na 01.09.2011, teda v dobe, keď maloletý začal navštevovať tretí ročník strednej školy, keď odvolací súd mal za to, že už v tej dobe boli jeho odôvodnené pomery podstatne zvýšené.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa ustanovenia a zvýšil výživné matky na maloletého N. zo sumy 30 Eur na 60 Eur mesačne, čím zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. - 29 zo dňa 18.01.2010 v časti výživného na maloletého N..

Keďže matka maloletého neplatila výživné od 01.09.2011 v súdom určenej zvýšenej výške, ale len v sume 30 Eur mesačne, vznikol jej na výživnom nedoplatok vo výške 150 Eur (5 mesiacov po 30 Eur), ktorý jej súd povolil uhradiť v mesačných splátkach po 25 Eur spolu s bežným výživným ( ) s prihliadnutím na v tomto konaní zistené osobné a majetkové pomery matky a výšku nedoplatku.

O práve na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia za použitia ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.