Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_9P-149-2011.pdf
PDF · 78.33 KB
Case nature
Subarea
9P/149/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Malacky v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: X. Y., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matka - I. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, H., a otec - D. Y., nar. XX.XX.XXXX, X. X. T., XXX XX C. R., G. H. - W., Španielsko o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného, takto
rozhodol:
Maloletá X. Y., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec D. Y., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej X. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 200,- eur mesačne od 28.10.2011 a to vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 28.10.2011 do 15.02.2012 vo výške 800,- eur je otec povinný zaplatiť jednorázovo najneskôr do 30.04.2012 k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2011, žiadala matka maloletej o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 200,- eur mesačne. Styk otca s maloletou žiadala ponechať bez úpravy, z dôvodu, že styk otca s maloletou keď otec prejaví záujem a bude na Slovensku je možný bez problémov. Návrh odôvodnila tým, že nebývajú s otcom maloletej v spoločnej domácnosti. Otec ako hudobník často v minulosti chodieval aj na niekoľkomesačné služobné cesty a toho času je už v podstate natrvalo usadený v Španielsku. Od podania návrhu na súd neprispel na výživu maloletej. Maloletá je žiačkou 6. Triedy základnej školy v G.. Navštevuje aj umeleckú školu tanečnú. V poslednom čase jej boli zistené zdravotné problémy s chrbticou. Má odporučené lekárom chodiť pravidelne plávať. Navrhovateľka býva s maloletou v rodinnom dome v H.. Rodinný dom je vo vlastníctve detí účastníkov konania. Navrhovateľka je živnostníčkou s priemerným mesačným príjmom cca. 300,- eur mesačne.
Otec maloletej v písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom matky súhlasí. Zároveň predložil potvrdenie o príjme, rodný list svojho ďalšieho maloletého dieťaťa a zmluvu o nájme bytu.
Kolízny opatrovník odporučil súdu v plnom rozsahu vyhovieť návrhu matky.
Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.02.2012 a to v neprítomnosti otca, nakoľko tento súdu oznámil, že sa pojednávania z dôvodu jeho pobytu v zahraničí nemôže osobne zúčastniť. O odročenie pojednávania nepožiadal a nakoľko vyjadril súhlas s návrhom matky a predložil žiadané dôkazy, súdu nebránila jeho neprítomnosť vec prejednať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi: rodný list maloletej, daňové priznanie matky za rok 2010, rozpis priemerných mesačných nákladov na maloletú, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o návšteve a zaplatení tanečného odboru SZUŠ, lekársky nález, potvrdenie o príjme otca za obdobie od máj 2010 do október 2011, rodný list ďalšieho maloletého dieťaťa otca, nájomná zmluva.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá býva u matky, ktorá sa o maloletú osobne stará. Otec maloletej je dlhodobo v zahraničí, býva toho času v Španielsku, kde si prenajíma byt, za ktorý platí 430,- eur mesačne. Rodičia maloletej spolu nežijú. Matka je živnostníčka s príjmom cca. 300,- eur mesačne. Otec maloletej má príjem cca. 900,- eur mesačne a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej T.. Maloletá X. je žiačkou 6. triedy Základnej školy v G. a navštevuje aj Súkromnú základnú umeleckú školu a to tanečný odbor. Má zdravotné problémy s chrbticou, z lekárskeho nálezu vyplýva, že má denne cvičiť a chodiť plávať.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave rodičovských povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd prihliadol k záujmu maloletej a k stabilite výchovného prostredia a dospel k záveru, že je jednoznačne v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti matke. Maloletá dlhodobo býva s matkou, ktorá sa o ňu osobne stará, navštevuje školu v mieste bydliska. Otec sa zdržuje mimo územia Slovenskej republiky, je toho času v Španielsku, na Slovensko chodí málo. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky rešpektuje vývinové potreby maloletej a udržanie stability výchovného prostredia.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa zohľadňujú potreby maloletej, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú a pomery, zárobkové možnosti a schopnosti na strane otca, teda povinného. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka pracuje ako živnostník, vykonáva drobné administratívne práce a upratovacie práce, jej čistým priemerným mesačný zárobok je 300,- eur. Vyživovaciu povinnosť k maloletej si plní výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. Maloletá navštevuje 6. triedu Základnej školy. Má odporučené chodiť plávať z dôvodu jej problémov s chrbticou s čím sú spojené výdavky za vstupné plaváreň . Ďalej navštevuje základnú umeleckú školu, kde sa hradí školné vo výške 68,- eur za pol rok, je potrebné zakupovať tanečný odev a hradiť účasť na súťažiach a tanečných sústredeniach. Ďalšími nevyhnutnými výdavkami na maloletú sú výdavky na stravu, ošatenie, školské pomôcky, hygienu, cestovné náklady. Otec žije v Španielsku, je hudobník, podľa potvrdenia o príjme zarobí v priemere 900,- eur mesačne. Otec je riadne zamestnaný, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby, má súd za to, že navrhnutá suma výživného 200,- eur mesačne je primeraná. Je v možnostiach a schopnostiach otca takto stanovené výživné platiť. Aj sám otec vyjadril súhlas s takouto výškou výživného.
Súd povinnosť otca platiť výživné určil od podania návrhu na súd a to v zmysle ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine. Matka uviedla, že za dobu od podania návrhu na súd do rozhodnutia súdu vo veci otec neprispel na výživu maloletej žiadnou sumou. Otec súdu nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval prípadnú úhradu výživného. Vzniklo tu preto zročné výživné za obdobie 4 mesiacov v celkovej výške 800,- eur, ktoré súd uložil otcovi uhradiť najneskôr do 30.04.2012 k rukám matky.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písmeno a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom súde, písomne a v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.