Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-394-2004.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/394/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Bratislave IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou, v právnej veci navrhovateľky: A. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. XX, O., právne zastúpená: Mgr. Ľudmila Spůrová, advokátka, so sídlom Geologická 32, Bratislava, proti odporcovi: X. Y., K.. XX.XX.XXXX, O. H.. O.U. XX, O., právne zastúpený: JUDr. Juraj Almáši, advokát, so sídlom Nerudova 8/A, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3 319,39 eur (100 000,- Sk), t a k t o
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava I dňa 14.11.2003, ktorý bol postúpený z dôvodu miestnej príslušnosti tunajšiemu súdu dňa 11.11.2004, sa domáhala zaplatenia 3.319,39 eur (100 000,- Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX sa stala účastníčkou dopravnej nehody, ktorá sa stala na ul. X.. X. B. O., keď pri jazde smerom von z centra mesta ju zrazil ako dôchodkyňu prechádzajúcu po prechode pre chodcov. Túto dopravnú nehodu zavinil odporca. Touto dopravnou nehodou jej vznikla škoda na zdraví. Uvedenou nehodou utrpela zranenia Polytraumatizmus, zlomeniny 2, 3, 4, 5, 6 rebra, dvojitú zlomeninu pravého stehna a predkolenia, pohmoždenie brucha a luxácia pravého ramena a ďalšie. Žiada súd, aby objektívne zvážil nenapraviteľné následky na jej zdraví a spoločenského uplatnenia na základe úrazu.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 26.04.2005 uviedol, že navrhovateľka podala návrh po 8 rokoch od nehody. Vzniesol námietku premlčania, nakoľko jednotlivé nároky boli premlčané v roku 1998, resp. 1999. Návrh je všeobecný a nešpecifikovaný na konkrétne podmienky navrhovateľky, nie bez základnej špecifikácie a aplikácie na prípad navrhovateľky. Poukázal, že návrh nezodpovedá základným procesným podmienkam v zmysle ust. O.s.p. Žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom sp. zn. 4C 394/2004-150 zo dňa 12.04.2010, návrh navrhovateľke zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka.
Navrhovateľka v odôvodnení odvolania proti rozsudku sp. zn. 4C 394/2004-150 zo dňa 12.04.2010 uviedla, že sa domáha mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, keď jej bola dňa 20.09.1995 konaním odporcu pri dopravnej nehode spôsobená škoda na zdraví, a žiadala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej náhradu za bolesť vo výške 7.568,21 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.501,29 eur, ako dôkaz predložila bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vypracoval ošetrujúci lekár navrhovateľky Q.. R. V. dňa 21.04.2010.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 7Co 226/2010 - 180 zo dňa 27.05.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvého stupňa nevykonal dôkaz výsluchom navrhovateľky a nezaoberal sa odporcom vznesenou námietkou premlčania. O nárokoch navrhovateľky bude rozhodovať až po tom, čo dospeje k záveru, že jej nároky nie sú premlčané. Vypočuje navrhovateľku, najskôr na okolnosti rozhodujúce pre posúdenie otázky premlčania nároku, následne predovšetkým na vytrpené bolesti, sťaženie spoločenského uplatnenia, čo robila pred úrazom a už nemôže robiť po úraze, teda ako sa poškodenie zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou premietlo do jej osobného, rodinného, pracovného, spoločenského, kultúrneho života, či v súvislosti s dopravnou nehodou bol odporca stíhaný a s akým výsledkom, osobitne či prebiehalo adhézne konanie a s akým výsledkom.
Súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie v intenciách odvolania uznesenia odvolacieho súdu, výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T 97/96, s hodnotením bolestného a SSU zo dňa 24.07.1997 a 21.04.2010 a s vyjadrením ošetrujúcej lekárky Q.. R. V. (č. l. 202).
Súd na pojednávaní dňa 14.09.2011 pripustil zmenu návrhu v znení: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu za bolesť vo výške 7.568,21 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.501,29 eur. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka od dopravnej nehody ohluchla a v súčasnosti vôbec nepočuje a vzhľadom k jej zdravotnému stavu nie je schopná samostatne vypovedať, otázky jej musí ešte raz klásť jej manžel, ktorý je jej stálym doprovodom. Uviedla, že po prepustení z nemocnice zostala ležať v posteli a nebola schopná pohybu. Ďalej ukázala súdu, že od toho úrazu si necíti pravú stranu, ktorá je nehybná, necíti ruku, ukazovala na brucho, rozpráva veľmi slabo a viacej len sa snaží ukazovať. Z jej vyjadrenia súd mal pri jej výsluchu preukázané, že sa potí, ale len na ľavej strane, čo je dôkazom ochrnutia pravej polovice tela. Veľmi slabým hlasom povedala, že toľké roky ju musí ošetrovať manžel, pomáhať jej pri obúvaní, obliekaní, nie je schopná sama sa o seba postarať a potrebuje, aby manžel bol stále pri nej. Nemôže vyjsť mimo bytu sama, byt opustí len kvôli návštevám lekárov. Súd mal preukázané, že navrhovateľka je ťažko zdravotne postihnutá, nie je schopná samostatne chodiť, nepočuje a jej vyjadrovanie je nezrozumiteľné, nakoľko má pravú stranu tela ochrnutú. Na jej pohyboch je viditeľné ochrnutie celej pravej strany.
Z bodového hodnotenia bolestného a SSU za úraz zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného P.. Q.. X. J., D.. U. Q.. X. F. G. P. XX.XX.XXXX, t.j. vtedy sa navrhovateľka dozvedela o vzniknutej škode, znamená to, že sa dozvedela o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú bolo možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby mohla svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde.
Súd z pripojeného spisu č. k. 2T 97/96 Okresného súdu Bratislava IV zistil, že bol vydaný rozsudok sp. zn. 2T 97/96 - 63 zo dňa 13.03.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.1997, ktorým bol odporca uznaný za vinného a podľa § 229 Trestného poriadku (v tom čase platného) súd poškodenú A. O., v tomto konaní navrhovateľku, odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občiansko- právnych. V trestnom konaní navrhovateľka žiadala náhradu trov konania náhradu škody na zdraví.
A základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 427 Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla.
Podľa § 428 Obč. zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Podľa § 444 Obč. zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu k nároku na náhradu za bolesť a nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sa súd zaoberal dôvodnosťou tejto námietky, pričom dospel k záveru, že táto je dôvodná.
Ak sa uplatnený nárok skladá z oddeliteľných zložiek práva na náhradu škody, ako je to napríklad pri škode na zdraví, pokiaľ ide o odškodňovanie bolesti, odškodňovanie sťaženia spoločenského uplatnenia, odškodňovanie straty na zárobku, odškodňovanie účelných nákladov spojených s liečením, a zároveň pri vecnej škode, premlčacia doba každej z uvedených zložiek nároku na náhradu škody začína plynúť samostatne, aj keď ide o nároky vzniknuté z tej istej jednorazovej škodnej udalosti.
Navrhovateľka si v predmetnom konaní uplatnila nárok na náhradu bolestného a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle citovaných ustanovení pre obidva nároky je subjektívna premlčacia doba dvojročná (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) a objektívna lehota, keďže ide o škodu na zdraví, je časovo neobmedzená (§ 106 ods. 2 Obč. zák.). Subjektívna premlčacia doba nepredlžuje objektívnu premlčaciu dobu a uplynutím subjektívnej premlčacej doby dôjde k premlčaniu nároku, aj keby objektívna premlčacia doba ešte plynula.
Pre posúdenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu za bolesť (bolestné) je určujúce:
a) kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode (deň zistenia bolesti); vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde, a
b) kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá.
Pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škodu uplatniť na súde.
Súd mal preukázané z pripojeného spisu č. k. 2T 97/96 Okresného súdu Bratislava IV, že bol vydaný rozsudok sp. zn. 2T 97/96 - 63 zo dňa 13.03.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.1997,
ktorým bol odporca uznaný za vinného a podľa § 229 Trestného poriadku (v tom čase platného) súd poškodenú A. O., v tomto konaní navrhovateľku, odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občiansko-právnych. V trestnom konaní navrhovateľka žiadala náhradu trov konania náhradu škody na zdraví. Súd ďalej považoval za preukázané, že navrhovateľka ako poškodená sa dozvedela o škode a o tom, kto škodu spôsobil, ihneď po dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX a prvýkrát si žiadala náhradu škody v trestnom konaní. Pokiaľ došlo k vzneseniu nároku na náhradu škody v trestnom konaní, súd poznamenáva, že sa jedná o adhézne konanie v rámci trestného konania ktorého účinky sa týkajú prerušenia premlčacej doby vo vzťahu k nárokom voči obvinenému v trestnom konaní.
Začiatok premlčacej doby nároku na náhradu za bolesť teda pripadá na deň dopravnej nehody, t.j. XX.XX.XXXX, ale v dôsledku toho, že poškodená si uplatnila v trestnom konaní včas nárok na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená trestným činom, a v konaní sa riadne pokračovalo, plynutie premlčacej lehoty sa zastavilo až do vydania právoplatného rozsudku. Keďže v trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, ale bol odkázaný, aby si uplatnil nárok v občianskom súdnom konaní, plynutie premlčacej doby riadne pokračovalo. Súd má za to, že právoplatnosťou rozsudku sp. zn. 2T 97/96-63 zo dňa 13.03.1997, ktorý navrhovateľka prevzala osobne dňa 24.03.1997. plynutie premlčacej doby pokračovalo. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľka si mohla právo na náhradu škody prvýkrát uplatniť v občianskom súdnom konaní, na ktoré bola odkázaná, dňa 14.03.1997. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota nároku na náhradu za bolesť navrhovateľke uplynula dňom 14.03.1999. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 14.11.2003, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd bol povinný prihliadnuť na námietku premlčania a návrh zamietol.
Subjektívna premlčacia doba nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. dvojročná a pre posúdenie začatia plynutia sú opäť určujúce:
a) kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode (deň zistenia bolesti); vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde, a
b) kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá.
O škode spočívajúce v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná, len čo sa tav poškodeného možno považovať za ustálený. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustáli, závisí od vyjadrenia lekára.
Súd z bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovaného P.. Q.. X. J.Á., D.. U. Q.. X. F. G. P. XX.XX.XXXX (č. l. 198) mal preukázané, že v tomto hodnotení sa uvádza, že „tento celkový stav považujem za trvalý.“ Navrhovateľka sa teda okamihom nehody dozvedela, že jej vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, ale až kým nebol ustálený jej zdravotný stav, nepoznala rozsah jej spôsobenej škody na zdraví do tej miery, aby mohla svoj nárok uplatniť na súde. Súd ma za to, že okamih, kedy sa navrhovateľka dozvedela o rozsahu jej spôsobenej škody na zdraví je deň vyhotovenia bodového ohodnotenia vyššie uvedeného, t.j. XX.XX.XXXX. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľke uplynula dňom XX.XX.XXXX, a keďže návrh na začatie konania bol podaný dňa 14.11.2003, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, súd z tohto dôvodu bol povinný prihliadnuť na námietku premlčania a návrh zamietol.
Súd v merite veci nerozhodoval nakoľko po vykonaní doplňujúceho dokazovania návrh zamietol z dôvodu premlčania.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ale úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na podpísanom súde písomne, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti (§ 42 ods. 3 O.s.p.):
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určená, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.