Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-56-2009.pdf
PDF · 70.76 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/56/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: maloletá V. Q., nar. 5. XX. XXXX, bytom R., F. L. č. XXXX/X zastúpená opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Novomeského 4, Martin proti odporcovi: J. K., nar. XX. XX. XXXX, posledne bytom K. č. 7, P., Z. republika, toho času bytom Y. E., O. nábřeží XX, P. 3, XXX XX O., za účasti vedľajšej účastníčky R. Q., nar. XX. 9. XXXX, bytom R., F. L. č. XXXX/X, o určenie otcovstva takto
rozhodol:
Súd určuje, že odporca J. K., nar. XX. XX. XXXX je otcom maloletej V. Q., nar. 5. XX. XXXX z matky R. Q., nar. XX. 9. XXXX.
Maloletá V. Q. sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletej V. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 20. 3. 2009 vždy do každého 20-tého dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
Zameškané výživné od 20. 3. 2009 do 31. 1. 2012 vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa sa povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 15 € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia jednej splátky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Zástupca navrhovateľa podal návrh dňa 20. 3. 2009 a žiadal, aby súd určil otcovstvo k maloletej V. Q., nar. 5. XX. XXXX. Vo svojom návrhu uviedol, že výsluchom matky bolo zistené, že v roku 2001 žila v P. v Z. republike, kde sa zoznámila s otcom dieťaťa. O. spolu chodiť a intímne sa stretávať. Po asi 3-mesačnej známosti došlo aj k intímnemu styku. Stretávali sa buď u matky dieťaťa v prenajatej izbe, alebo u otca dieťaťa, ktorý žil v spoločnej domácnosti s rodičmi v rodinnom dome. Vzájomne si plánovali spoločnú budúcnosť a narodenie dieťaťa nemalo byť prekážkou. Vo februári 2002 matka otehotnela, v treťom mesiaci tehotenstva sa na otca dieťaťa kontaktovala jeho známa a asi po mesiaci sa rodičia stretli poslednýkrát a rozišli sa. Otec sa k dieťaťu hlásil a uznával otcovstvo a do budúcna prisľúbil podpísať otcovstvo. Následne sa matka dieťaťa odsťahovala na Slovensko, bývala u svojej matky, kde sa jej v októbri 2002 narodila dcéra V.. K uznaniu otcovstva zo strany otca dieťaťa nedošlo napriek tomu, že správu o narodení dcéry mu matka poslala prostredníctvom SMS a oznámila to aj jeho rodičom. Mala
záujem, aby došlo k uznaniu otcovstva mimo súdu, avšak zo strany odporcu k tomu nebola poskytnutá súčinnosť.
Zástupca navrhovateľa ďalej v návrhu uviedol, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavné styky matka dieťaťa iba s odporcom a zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, pretože s ním súložila v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní.
Po podaní návrhu bol zisťovaný pobyt odporcu, ktorý sa zdržiaval v Čechách, ale nie na mieste, ktoré bolo súdu oznámené. Po zistení miesta bydliska odporca sa opakovane na pojednávanie ospravedlnil a následne písomne súdu oznámil, že otcovstvo k maloletému dieťaťu uznáva. Matka dieťaťa súhlasila, aby došlo k uznaniu otcovstva k maloletej dcére, pretože bola jednoznačne presvedčená, že otcom dieťaťa je označený odporca J. K..
Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine sa za otca považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom, alebo pred súdom.
Na základe súhlasného vyhlásenia rodičov dieťaťa bolo určené otcovstvo odporcu k maloletému dieťaťu. Po určení otcovstva súd rozhodol o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu tak, že maloletú V. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry nasledovne. Matka dieťaťa súhlasila, aby výživné bolo určené od podania návrhu na súd, t.j. od 20. 3. 2009 s tým, že na strane otca dieťaťa neboli preukázané rozhodným spôsobom iné príjmy.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Na strane odporcu neboli preukázané príjmy, z ktorých by bolo možné určiť vyššie výživné na maloleté dieťa, preto súd určil výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu v takomto rozsahu vzniklo odporcovi zameškané výživné, ktoré bol zaviazaný splácať po 15 € mesačne spolu s bežným výživným.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože účastníci trovy konania neuplatnili.
Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, na strane odporcu boli predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, preto v tomto konaní mu nebol vyrubovaný súdny poplatok z návrhu.
Poučenie:
P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.